V 16. storočí sa Európa stala svedkom hlbokých zmien v náboženskom živote, ktoré viedli k rozdeleniu kontinentu na katolíkov a protestantov. Reformácia, ktorá začala vystúpením Martina Luthera v roku 1517, otriasla základmi katolíckej cirkvi a mala ďalekosiahle dôsledky pre politický, hospodársky a kultúrny vývoj Európy a sveta.
Mapa rozšírenia náboženstiev v Európe
Reformácia a jej príčiny
Reformácia začala v Nemecku, v rozdrobenom štáte, kde Martin Luther vystúpil so svojimi 95 tézami proti odpustkom. Luther žiadal zjednodušenie bohoslužieb, kázne v nemeckom jazyku, prijímanie pod obojím a neuznával sprostredkovateľskú úlohu kňaza medzi Bohom a človekom. Vystúpil proti autorite pápeža, predávaniu odpustkov a celibátu.
Vo Švajčiarsku v roku 1523 Ulrich Zwingli požadoval zmeny vo vierouke, bohoslužbách a organizácii cirkvi. Ján Kalvín vo svojom diele Zásady kresťanského náboženstva rozvinul vlastné názory na náboženskú reformu, ktoré boli prísnejšie ako luteránstvo, ale lepšie organizované.
V Anglicku viedli rozpory Henricha VIII. s pápežom k prerušeniu zväzkov s Rímom. V roku 1534 parlament schválil zákon o supremácii, ktorým sa Henrich vyhlásil za hlavu anglickej cirkvi.
Hlavné formy reformácie:
- Luteránstvo
- Zwingliánstvo
- Kalvinizmus
- Anglikanizmus
Náboženské vojny a ich dôsledky
Reformácia viedla k náboženským vojnám, ktoré rozdelili Európu. V Nemecku vypukla sedliacka vojna (1524 - 1526) ako dôsledok Lutherovej reformácie, pričom sedliaci napádali panské sídla. Povstanie bolo krvavo potlačené a nevoľnícky útlak bol obnovený.
Šmalkadská vojna v roku 1555 viedla k Ausburgskému mieru, ktorý zaviedol princíp Cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo), ale len pre katolíkov a evanjelikov.
Vo Francúzsku viedlo nepriateľstvo medzi katolíkmi a hugenotmi (prívržencami Kalvínovho učenia) k Bartolomejskej noci v roku 1572, kedy boli hugenoti povraždení. Neskôr Henrich IV. vydal Nantský edikt, ktorý hugenotom zaručoval slobodu.
Bartolomejská noc
Tridsaťročná vojna (1618 - 1648)
Tridsaťročná vojna bola rozsiahlym konfliktom, ktorý zasiahol väčšinu Európy. Príčiny vojny boli hospodárske súperenie, náboženské rozpory a mocenské ambície európskych štátov. Vojna sa začala habsburskou agresiou proti Čechám, kde české stavy zvolili za kráľa Fridricha Falckého.
Do vojny sa zapojili rôzne európske mocnosti, ktoré sa zoskupili do dvoch táborov: Katolícka liga (španielski a rakúski Habsburgovci, nemecké katolícke kniežatá) a Protestantská únia (Anglicko, Nizozemsko, Švédsko, Dánsko, nemecké protestantské kniežatá, česká protestantská šľachta, aj Francúzsko).
Vestfálsky mier v roku 1648 ukončil vojnu a mal ďalekosiahle dôsledky pre Európu. Obnovil platnosť augsburského mieru, Švédsko a Francúzsko získali územia a bola uznaná nezávislosť Švajčiarska a Holandska.
Dôsledky Tridsaťročnej vojny:
- Vyčerpaná a vyľudnená stredná Európa
- Oslabené postavenie Habsburgovcov
- Posilnené postavenie Francúzska, Švédska a Holandska
Protireformácia a jej nástroje
Katolícka cirkev reagovala na reformáciu protireformáciou, ktorá mala za cieľ obnoviť stratené pozície a upevniť katolícku vieru. Dôležitým nástrojom protireformácie bol Tridentský koncil (1545 - 1563), ktorý definoval katolícku doktrínu a reformoval cirkevné praktiky.
Jezuiti, nový rehoľný rád založený Ignácom z Loyoly, zohrali kľúčovú úlohu v protireformácii. Okrem jezuitov vznikali aj ďalšie náboženské bratstvá a spolky.
Inkvizícia, cirkevný úrad založený pápežom Pavlom III., mala bdieť nad čistotou viery a trestať heretikov. Hon na čarodejnice dosiahol svoj vrchol v 16. a 17. storočí.
Šírenie reformácie v ďalších krajinách
V Taliansku a Španielsku sa reformácia nepresadila vďaka energickej implementácii cirkevnej reformy a činnosti mnohých svätcov. V Uhorsku a Sedmohradsku sa reformácia šírila prostredníctvom študentov z Wittenbergu a šľachty, ktorá sa chcela zmocniť cirkevného majetku. V Poľsku, Livónsku a Kurónsku sa reformácia šírila, ale protireformácia ju nakoniec zastavila.
Ignác z Loyoly
Súčasný stav a vplyv reformácie
Súčasný stav Slovenska i Európy sa často vysvetľuje ako dôsledok morálnej krízy. Viera je možno jedným z dostupných liekov. Tak ako sú veci, ktoré pre morálnu obrodu národa môžu urobiť len katolíci, existujú zase iné oblasti, kde sa žiada silnejší hlas a väčšia sebadôvera protestantov.
Protestantizmus mal rozhodujúci vplyv na dejiny Európy a určil vektor jej vývoja na ďalšie storočia. Protestantizmus najplnšie vyjadroval ducha “novej Európy” a protestantskú etiku - ducha kapitalizmu.
Luther bol prvý, kto oddelil morálku od náboženstva. Kým bola morálka zviazaná s náboženstvom, bola pevná a nemenná. Náboženstvo sa odvolávalo na nemenné Božie a prirodzené zákony a morálka musela reflektovať ich nemennosť.
Ak však človek môže konať ako vrah a zlodej a stačí mu len „veriť“, tak si rýchlo spočíta, že námaha spojená s cnostným životom je úplne zbytočná, keď „veriť“ nestojí nič.