Obec Dolný Štál (maď. Álistál) sa nachádza cca 10 km juhovýchodne od Dunajskej Stredy, na hlavnej ceste vedúcej do Komárna. Nachádza sa v strednej časti Žitného ostrova, na južnej hranici hlavnej cesty medzi Komárnom a Dunajskou Stredou. V chotári sa miestami vyskytujú ešte močiare.
V obci Dolný Štál k pamätihodnostiam patrí gotický rím. kat. kostol sv. Martina Biskupa z 15. stor., upravený bol v r. 1746, reformačný kostol pochádza z r. 1786, neskôr bol tiež upravený. Oblastný pamätný dom bol postavený v r.
Kostol stojí na Hlavnej ulici neďaleko mladšieho kalvínskeho kostola v oplotenom ale prístupnom areáli. Návštevu kostola je potrebné dohodnúť vopred.
Kostol postavili v strede obce na miernej vyvýšenine najneskôr okolo polovice 15. storočia. Masívna veža i obvodové múry lode však naznačujú, že stavba môže byť staršia.
Patrocínium kostola je sv. Martin.
Ešte v 19. storočí bol chrám obohnaný pevnostným múrom a strieľne sú zaznamenané aj na veži. Kostol je v pomerne dobrom stave, nedávno prešiel obnovou.
V 16. storočí prešli obyvatelia na reformovanú vieru a prevzali tak aj kostol. Katolíckej cirkvi sa definitívne vrátil v roku 1732.
V roku 1955 skúmala kostol pamiatkarka Blanka Kovačovičová. O rok neskôr získal objekt pamiatkovú ochranu. V roku 1958 sa uskutočnila obnova, keďže kostol sa nachádzal „vo veľmi dezolátnom stave“. Dostal novú strešnú krytinu, fasády, okná i dvere. Status národnej kultúrnej pamiatky získal objekt v roku 1963.
Kostol nemá v exteriéri odsadené presbytérium, to má rovnakú šírku ako loď, na ktorú plynulo nadväzuje. Podobné svätyne dostali pôvodne románske kostolíky v Bernolákove a Boldogu pri prestavbách v 14. storočí.
Na severnej strane svätyne sa nachádza neskorogotický sedlový portál do sakristie.
S kostolom je spojená aj tzv. Dolnoštálska Madona (alistáli Madonna, Madonna Pozsonyból) - neskorogotická drevená socha z rokov 1480 - 1490 v životnej veľkosti, ktorá bola súčasťou krídlového oltára z Dómu sv. Martina v Bratislave. Ten bol v roku 1734 prevezený práve do dolnoštálskeho kostola. V medzivojnovom období bol oltár už odložený v podkroví chrámu.
Slávnostné požehnanie obnoveného Kostola sv. Martina sa uskutočnilo na začiatku svätej omše v nedeľu 23. februára v prítomnosti koncelebrantov - generálneho vikára Róberta Kissa, dekana Kristiána Bozaya, farára Ladislava Szakála a veriacich. V svojej homílii sa arcibiskup Orosch zameral na nezastupiteľnú úlohu katolíckych chrámov. Vyzdvihol skutočnosť, že „kostol nie iba posvätným priestorom modlitby a prežívania viery, ale je miestom, ktoré združuje a posilňuje farské spoločenstvo, lebo tam sú korene našej národnej, kultúrnej a náboženskej identity oživované Božím životom“.
Na záver trnavský arcibiskup prirovnal požehnanie obnoveného kostola k duchovnej obnove veriacich, ktorá sa týka obnovy zmýšľania a viery. Po svätej omši pozval farár Ladislav Szakál prítomných hostí do obnovenej časti farského centra Martineum na slávnostné agapé.
Farský kostol, zasvätený svätému Martinovi, biskupovi, je historickým a kultúrnym skvostom, ktorý patrí medzi chránené pamiatky. Podľa jeho slov medzi nedávno realizované opravy patrí výmena strechy, ktorá sa uskutočnila v roku 2023. Na financovanie tejto obnovy prispelo Maďarské ministerstvo pre ľudské zdroje sumou 41 000 eur, zvyšných 10 000 eur financovali z vlastných zdrojov. Z rozpočtu obce Dolný Štál bol za 6 000 eur nainštalovaný nový bleskozvod. V júli 2024, ako uviedol farár Szakál, získali ďalší finančný príspevok z Maďarského ministerstva pre ľudské zdroje vo výške 19 000 eur na pokračovanie generálnej opravy. Tieto prostriedky boli využité na celkovú výmenu elektroinštalácie a výmenu dlažby v sakristii. Maľovanie interiéru kostola po 50 rokoch v hodnote 7 000 eur bolo financované z vlastných zdrojov farnosti. Farár Szakál doplnil, že na reštaurovanie nástenných malieb zo začiatku 20. storočia potrebujú ešte ďalšie financie.
Niektorí autori uvádzajú, že najstaršia zmienka o obci sa nachádza už v Zoborskej listine z roku 1113, kde sa spomína "villa Staul". Názov obce vo forme Stal sa vyskytuje v listine z rokov 1254 - 1255. Názov Alistál sa vyskytuje vo falošnej listine, ktorá sa hlási do r. 1260, no v skutočnosti pochádza až z konca 14. stor. Pôvodne obec patrila k Bratislavskému hradu, čiže bola kráľovským majetkom.
V 14. stor. názov obce vo forme Alistál sa vyskytuje ako prídomok. V 15. stor. obývali obec viacerí šľachtici, medzi nimi príslušníci rodiny Thőkés, Laky, Mátéffy, Petény, Farkas, neskôr sa v obci spomínajú Molnárovci, Szalayovci, v 18. stor. Nagyovci, Bíróovci. Obec až do zrušenia poddanstva zostala šľachtickou dedinou. v r. 1869 v obci žilo 1085 obyvateľov.
K obci v r. 1940 pripojili Horný Štál a Tôň. Horný Štál. Vývoj obce Horný Štál bol po spoločných začiatkoch od 14. stor. odlišný. V obci mali majetky príslušníci rodiny Felistáli. V r. 1454 bola obec v majetku rodiny Bazini a Szentgyörgyi. Od nich zálohovaním tu získali majetky príslušníci rodiny Amadé. Tôň sa spomína v listine prvýkrát ako Tunna v r. 1256. Už v stredoveku bola obec majetkom klarisiek zo Starého Budína, neskôr z Bratislavy. Neskôr obec patrila Amadéovcom, Zichyovcom a v 19. stor. aj Pálffyovcom. V r. 1869 tu žilo 299 obyvateľov.