Stať sa Dominikom | Celý dokumentárny film
Kto sú dominikáni?
Sv. Dominik Guzmán je zakladateľom Rádu kazateľov, ktorý neskôr prijal jeho meno. Jeho duchovných synov dnes poznáme aj ako dominikánov. Dominikáni sa v Košiciach objavili už krátko po vzniku rehole. Tento kláštor je prvý a najstarší kláštor, a tento kostol, ktorý po všetkých rekonštrukciách dodnes slúži, je najstarším v meste.V súlade s dlhoročnou tradíciou dominikáni pozývajú františkánov na sviatok sv. Dominika a františkáni pozývajú dominikánov na sviatok sv. Františka. Obaja žili chudobu a dominikáni dostali do vienka aj charizmu kazateľskej činnosti.
Svätý Dominik Guzmán
Dominikáni na Slovensku
Prví bratia dominikáni prichádzali do Dunajskej Lužnej viac-menej ilegálne, nakoľko v danom čase nebolo kvôli komunistickej totalite možné viesť riadny komunitný život v kláštore.Často sa k nim chodievali hrávať, ale aj učiť z Katechizmu náboženstvo deti a školská mládež. Už v roku 1957 sa P. Rafael Gregor Lexmann OP uchádzal o verejný štátny súhlas pre duchovnú činnosť pre túto komunitu sestier v Novej Lipnici. Keď sa koncom 70-tych rokov 20. storočia podarilo svojpomocne na bývalej farskej záhrade postaviť moderný Charitný dom pre staré a nevládne rehoľné sestry dominikánky P. Rafael neváhal a opäť poslal na KNV v Bratislave svoju žiadosť, aby mohol pôsobiť v Dunajskej Lužnej ako spirituál a duchovný správca Kongregačných sestier dominikánok bl. Imeldy.
Netrvalo dlho a z rozhodnutia Provinčnej kapituly a vtedajšieho provinciála (P. Dominik Jaroslav Duka OP) a jeho Rady v ktorej boli v tom čase zastúpení aj niekoľkí bratia dominikáni zo Slovenska, dňa 30. júna 1996 dominikáni oficiálne prevzali duchovnú správu celej farnosti, kedy bol v novej Farskej budove (časť Jánošíková) zriadený - Filiálny dom Bratislavského konventu svätého Dominika.
- 1. októbra 2015 bol Dominikánsky dom Krista Kráľa v Dunajskej Lužnej sa stal riadnym konventom.
- K danému dňu boli v komunite asignovaní šiesti kňazi.
- Oficiálne boli afiliovaní aj dvaja bratia, ktorí pastoračne pôsobia mimo územia Slovenska.
Kostol Krista Kráľa v Dunajskej Lužnej
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici
Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v Banskej Štiavnici. Kostol je jednou z urbanistických, historických a architektonických dominánt mesta Banská Štiavnica, s výrazným podielom na charaktere jeho urbanistického jadra.Chrám spolu s areálom bývalého dominikánskeho kláštora bol druhou dominantou najstaršieho stredovekého mesta - dopĺňal pôvodný farský kostol Panny Márie vybudovaný v dominantnej pozícii na návrší nad mestom (dnes tzv. Starý zámok). Objekt kostola je zachovaný bez významných priestorových a hmotových rušivých zásahov v svojom pôvodnom prostredí s bezprostredným zeleným okolím vymedzeným murovaným ohradným múrom.
Etapy výstavby kostola Nanebovzatia Panny Márie:
- Prvá etapa: Románska, 1. polovica 13. storočia - Chrám bol vybudovaný ako trojloďový kostol sv. Mikuláša.
- Druhá etapa: Stredoveké prestavby okolo roku 1500 - Pôvodné usporiadanie kostola zostalo zachované, na južnej strane bočnej lode a svätyne boli vybúrané veľké gotické okná.
- Tretia etapa: Koniec 17. storočia - Po požiari v roku 1679 došlo k nadstavbe a novému zaklenutiu hlavnej lode.
- Štvrtá etapa: 1. polovica 18. storočia - Na južnej strane svätyne bola postavená sakristia.
- Piata etapa: Klasicistická prestavba, 19. storočie (1806 - 1840) - Adaptácia po rozsiahlom požiari v roku 1806 zmenila celkové hmotové usporiadanie a výraz stavby.
- Šiesta etapa: Stavebné úpravy kostola v 20. storočí - Začiatkom 20. storočia boli osadené dnešné okná s vitrážami.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici
Kňazi pôsobiaci v Oslianskej farnosti
V oslianskej farnosti sa vystriedal značný počet kňazov. Ich zoznam siaha až do začiatku XIV. storočia. Takto od roku 1332 až po súčasnosť (r. 2006) pôsobilo v Oslanoch 42 kňazov. Niektorí z nich pôsobili dlhšie, iní veľmi krátko.Medzi kňazov, ktorí pôsobili v Oslianskej farnosti patria:- DOMINIK
- TOMÁŠ
- POLÉCZY PETER
- GREGOR
- KNIHÁR AMBRÓZ
- ŠTEFAN
- DRAGOVICS MARTIN
- KAPRI JÁN
- BARTÁNI MIKULÁŠ
- JURIKAY JÁN LAZAR
- MEDNYÁNSZKY JONÁŠ
- RAUKAY ŠTEFAN IGNÁC
- ANTALOVICS JÁN ŠTEFAN
- JASZLÓCZY JAKUB
- TOMAŠOVIČ ANDREJ
- ŠKOLKA JAKUBEJ JURAJ
- DOMANICKÝ MIKULÁŠ
- SILÁČEK JÁN
- DUBINA ŠTEFAN JOZEF
- SCHESTÁKY JOZEF
- SZENTIVÁNYI IMRICH
Farnosť Vranov nad Topľou
Prvá písomná zmienka o farnosti je z rokov 1332 až 1337 zo záznamov vyberania desiatkov pre pápeža. V záznamoch je zapísaný kňaz Štefan. Prvý, dnes už neexistujúci, bol kostol sv. Jána Krstiteľa (1314), dnešný kostol (nevieme presný titul) okolo r. 1441 vybudovali františkáni. Tento františkánsky kostol prevzali v období medzi rokmi 1540 a 1580 evanjelici.| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1332-1337 | Prvá písomná zmienka o farnosti |
| 1314 | Postavený prvý kostol sv. Jána Krstiteľa |
| 1441 | Františkáni vybudovali dnešný kostol |
| 1540-1580 | Evanjelici prevzali františkánsky kostol |
| 1672 | Otcovia pavlíni prevzali správu nad evanjelikmi vráteným kostolom |
| 1686 | Farnosť bola obnovená |
| 1708 | Kostol dostal titul Narodenia Panny Márie |
| 1799 | Správu farnosti prevzali diecézni kňazi |
Kostol Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Kostol Najsvätejšej Trojice v Čeľovciach
Historický schematizmus slov. Najsv. Trojice (1333). Uprostred dediny sa nachádza kostol, ktorý existoval už v roku 1333. Farský kostol bol zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi. V období reformácie, v XVI. stor. kostol obsadili kalvíni a až v roku 1701 ho dostali naspäť katolíci. Úplná rekonštrukcia sa uskutočnila až v roku 1771. V roku 1834 bolo zemetrasenie po ktorom kostol bol úplne zničený. V roku 1838 urobili jeho prestavbu.Do roku 1760 tu pôsobili Paulínsky otcovia, ako duchovní pastieri. Po zrušení rehole, kostol prevzali farári z egerskej diecézy. Súčasný rímskokatolícky kostol je zasvätený Najsvätejšej Trojici a začali ho rekonštruovať v prvej polovici 18. storočia a vysvätili ho v roku 1771. Najstaršie údaje farskej matriky sú z roku 1723.
Zázračný sorianský obraz sv. Dominika
Jeden z bratov žijúcich v kláštore dominikánov v kalábrijskom talianskom meste Soriano chystal veci na rannú svätú omšu. Zapaľoval sviece na hornom oltári, keď tu zrazu v ich jase uvidel postavy troch žien. Brat Lorenzo sa tomu začudoval, lebo dvere boli zamknuté, nikde ani len škáročka, ktorou by čo i len myš mohla prekĺznuť. Keď to žena počula, náhle mu vložila do rúk zvitok papiera a kým naň brat Lorenzo upieral zrak, stratila sa aj so svojimi dvoma spoločníčkami v stemnelej lodi kostola. Brat Lorenzo vtedy rozvinul papier a, čuduj sa svete, pred očami mal obraz svätého Dominika. Dominikáni si zrazu uvedomili, že obraz je darom nebies.Obraz sa po týchto udalostiach stal čoskoro známym najmä vďaka zázrakom, ktoré ľudia jeho prostredníctvom zažili. Akoby sám svätý znemožňoval umelcom práce na kopírovaní. Málokto totiž vie, že svätý Dominik je patrónom neplodných žien, tehotných a rodičiek.
Ženy - rodičky, neplodné a tehotné, prosiace o pomoc a orodovanie svätého Dominika, svojho patróna - nosili pásik najprv pripnutý na odeve, neskôr sa ním opásali a nosili ho tak dlho, kým sa ich problém nevyriešil. Samozrejme, nie pásiku treba pripísať zázračnú moc, ten je vonkajším požehnaným znakom, ale modlitbe, ktorú vrúcne, aj niekoľko ráz denne, odriekali ženy v ťažkostiach, vo viere, že im svätý Dominik pomôže.
tags: #dominikansky #kostol #knaz