Dúžava, mestská časť Rimavskej Soboty na južnom Slovensku, je domovom pre pekne staručký drevený kostolík. Tento kostolík má bohatú a zaujímavú históriu, ktorá siaha až do 18. storočia.
Drevený kostol v Dúžave.
Pôvod a Presun Kostola
Postavili ho pôvodne evanjelici v Selciach pri Poltári v roku 1786, hneď ako vyšiel Tolerančný patent Jozefa II. a konečne mohli aj oni stavať svoje chrámy.
Čo sa deje v hlasovaní a s programom schôdze NRSR?
No keď si Selčania postavili nový kostol, ten starý predali v roku 1807 za 450 zlatých do Dúžavy. Rozobrali ho, previezli a znova poskladali na novom mieste. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova.
Rekonštrukcia a Súčasnosť
Kostolík bol dlho v dosť biednom stave, takže v roku 2007 prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Dnes sa v ňom konajú nielen evanjelické, ale aj katolícke bohoslužby.
Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce.
Drevená sakrálna architektúra na Slovensku
Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej architektúry. Nachádza sa prevažne na severovýchode Slovenska a väčšina pochádza zo 17. a 18. storočia. Zvláštnosťou je, že objekty sú postavené výlučne z dreva a pri ich stavbe nemohol byť použitý ani jeden klinec. Vyznačujú sa originalitou a jedinečným technicko-umeleckým riešením.
Mapa drevených kostolov na Slovensku.
Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí 8. júla 2008 v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení niektorých slovenských drevených chrámov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Ide o:
- Rímskokatolícke kostoly v Hervartove (okr. Bardejov) a Tvrdošíne
- Evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách (okr. Dolný Kubín), Hronseku (okr. Banská Bystrica) a Kežmarku
- Gréckokatolícke chrámy v Ruskej Bystrej (okr. Sobrance), Bodružali a Ladomírovej (okr. Svidník)
Na Slovensku sa nachádza 38 gréckokatolíckych drevenných cerkví. Tri z nich sú zaradené do zoznamu UNESCO (Chrám svätého biskupa Mikuláša v Bodružali (1658), Chrám prenesenia ostatkov sv. biskupa Mikuláša v Ruskej Bystrej (1730) a Chrám svätého archanjela Michala v Ladomirovej (1742)). Ostatné kostolíky sú zaradené do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenska.
Na Slovensku sa nachádza 11 rímskokatolíckych drevených kostolov. Dva z nich sú zapísané v zozname UNESCO - Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove a Kostol Všetkých Svätých v Tvrdošíne.
Evanjelických artikulárnych drevených chrámov sa na Slovensku nachádza 6. Tri z toho sú zapísané v zozname UNESCO - kostol v obci Hronsek, v Kežmarku a v obci Leštiny.
Architektúra drevených kostolov
Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia. Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku.
Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti. Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove. Druhý najstarší drevený kostol, rovnako pochádzajúci z 15. storočia, nájdete v Tvrdošíne na Orave. Tretí, omnoho jednoduchší kostol so skromnejšou výzdobou, bol premiestnený zo svojho pôvodného miesta v Zábreži a dnes sa nachádza v skanzene v Zuberci na Orave.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície.
Artikulárne kostoly
Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.
Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Gréckokatolícke cerkvi
Trečia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” v 17. až 18. Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.
Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona.
Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami. Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.