Drevené Pravoslávne Chrámy: História a Architektúra na Slovensku

Drevo a slovenská architektúra od nepamäti kráčajú našou históriou a podieľajú sa na tvorbe našej kultúry. Po celé stáročia zanechávali stopu a spomienky na seba, ktoré sú dnes neprehliadnuteľnými skvostmi na desiatkach a desiatkach miest. Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi.

Pojem cerkev, alebo aj cerkva, označuje gréckokatolícky alebo pravoslávny chrám. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny.

V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami.

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu a tieto kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17., 18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke.

Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59.

Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, zapísaný v UNESCO

Charakteristické prvky cerkví

Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter. Stáli na kamennej podmurovke. Boli trojdielne, čo symbolizuje Svätú Trojicu.

Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne.

Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Jednotlivé časti majú svoj význam:

• Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev.
• Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.
• Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Príklady drevených chrámov na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza mnoho krásnych drevených chrámov. Tu je niekoľko príkladov:

Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša

Nachádza sa nad obcou Krivé. Bol postavený v roku 1826. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.

Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu

Pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a veže. Strecha nad loďou je v tvare pyramídy, zakončená vežičkou. Ikonostas je zo 17. storočia a je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky. Za ikonostasom sa vo svätyni nachádza zdobený oltár s ikonou Snímania z kríža z 18. storočia a ikona sv. archanjela Michala nad žertveníkom. Kostol bol v roku 1968 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Kostol Stretnutia Pána so Simeonom

Bol postavený v druhej polovici 18. storočia. Trojdielnu stavbu tvorí oltárna miestnosť, loď a veža. Stojí na kamennej podmurovke a je prikrytý šindľovou strechou. Interiéru dominuje dvojdverový ikonostas z konca 17. a zo začiatku 18. storočia a vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z konca 18. storočia. Vo svätyni sa nachádza oltár s ikonou Piety, ktorá pochádza z 19. storočia.

Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky

Sa nachádza v obci Jedlinka. Postavený bol v roku v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový. Zrubová stavba je z exteriéru obitá šindľom. V hlavnej chrámovej veži visia tri zvony. Interiér kostola pochádza zo 17. a 18. storočia. Nachádza sa tu jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora. Nad kráľovskými dverami sa nachádza ikona Posledná večera. Ďalej sa tu nachádza oltár Panny Márie z 19. storočia. Zachovaný je aj kostolný inventár.

Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela

Bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami. Kostolu na západnej strane dominuje veža, kde sa nachádzajú tri zvony. Interiér je datovaný prevažne do 18. a 19. storočia. Maľba stropu svätyne pochádza z 20. storočia.

Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána

Sa nachádza v obci Lukov. Pôvodne bol postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli. O staršom pôvode a inom zasvätení chrámu hovorí nápis z roku 1654 na ikone Presvätej Bohorodičky. Kostol je trojdielny, trojvežový a stojí na kamennej podmurovke. Na západnej strane sa nachádza mohutná veža. Jednoduchá sedlová strecha je pokrytá šindľom. Interiéru kostola dominuje ikonostas, ktorého podstatná časť pochádza z 18. storočia. Zobrazenie Posledného súdu je zo 16. storočia a niektoré ďalšie ikony sú zo 17. storočia.

Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala

Sa nachádza v obci Ladomirová. Kostol bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový. Ikonostas pochádza z 18. storočia. Kostol v Ladomirovej bol značne poškodený v priebehu druhej sv. vojny a neskôr búrkou. Následne bol kostol opravený.

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove

Kostol bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bol postavený koncom 15. storočia. Cerkev v Hervartove sa odlišuje od ostatných cerkví východného obrazu. Kostol v Hervartove sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a veže. Bol vystavaný z červeného smreka. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z roku 1460 - 1470. Interiér dopĺňajú pozoruhodné maľby z roku 1665.

Gréckokatolícky drevený Chrám sv. Michala Archanjela

Z roku 1752 je trojdielny chrám. Súčasťou areálu je drevená zvonica. Ikonostas pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ikona Vzkriesenie Lazara, sv. Michal a niektoré ďalšie sú zo 17. storočia. Ikonostas a oltár boli reštaurované v rokoch 1969-1970.

Drevený chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej, zapísaný v UNESCO

Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí Svidníka

V okolí Svidníka sa nachádza množstvo ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Medzi najznámejšie patria:

• Chrám Najsvätejšej Trojice vo Svidníku
• Chrám Božej Múdrosti vo Svidníku
• Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky vo Svidníku
• Drevený Chrám sv. Paraskevy vo Svidníku (skanzen)
• Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
• Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
• Chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
• Drevený kostolík v Hunkovciach
• Chrám sv. Paraskevy v Potokoch

Tieto sakrálne pamiatky sú svedkami bohatej histórie a kultúry východného Slovenska a ponúkajú návštevníkom jedinečný pohľad do minulosti.

Turistické trasy

Pre záujemcov o návštevu týchto chrámov existuje niekoľko trás:

• Trasa 1: Začína v Bardejove, na štátnej ceste I/ 77 smerom na Starú Ľubovňu. Tu je potrebné z cesty odbočiť na vedľajšiu cestu (obec Kružlov) a pokračovať do obce Krivé. Na západnej strane nad obcou Krivé sa nachádza drevený chrám východného obradu sv. Lukáša. Ďalej pokračovať po štátnej ceste do obce Hervartov, kde sa nachádza Kostol svätého Františka z Assisi. Celá trasa meria približne 40 km.
• Trasa 2: Východiskový bod je v Bardejove po štátnej ceste I/77 v smere na Starú Ľubovňu. V obci Frička je možné vidieť drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela. Je potrebné sa vrátiť až ku obci Sveržov a pokračovať na obec Gerlachov až do obce Lukov. Tu sa nachádza v drevený chrám východného obradu sv. Celá trasa má dĺžku približne 45 km.
• Trasa 3: Trasa začína v Bardejove po štátnej ceste II/545 smerom na Prešov do obce Tročany. Priamo v obci sa nachádza drevený kostol východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne. Ďalej je potrebné pokračovať Raslavice a Buclovany smerom do Marhane, kde sa je potrebné napojiť na štátnu cestu III/5565. V Kožanoch sa nachádza drevený chrám východného obradu stretnutia Pána so Simeonom. Trasa je dlhá 66 km.
• Trasa 4: Začína v Bardejovských Kúpeľoch, po štátnej ceste I/77 smerom na Zborov až do obce Jedlinka, kde sa nachádza drevený chrám východného obradu Panny Márie. Ďalej pokračuje cez Nižnú Polianku, v ktorej je potrebné odbočiť smerom na Hutku do Svidníka. Zo Svidníka sa na kruhovom objazde tretím výjazdom pokračovať po štátnej ceste I/21 do Ladomirovej. Trasa je dlhá 78 km.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Ďalšie zaujímavosti v okolí

Okrem samotných chrámov môžete navštíviť aj:

• Kalvária v Bardejove, ktorá dotvára siluetu mesta. K Pútnickému kostolu povýšenia Svätého kríža vedie 13 zastavení v podobe kaplniek, ktoré symbolizujú krížovú cestu Ježiša Krista.
• Skanzen vo Svidníku, ktorý je expozíciou Múzea ukrajinskej kultúry. Múzeum v prírode predstavuje návštevníkom život a staviteľstvo ukrajinského obyvateľstva v minulosti. V rozsiahlom areáli skanzenu je možné nahliadnuť do rôznych obytných či hospodárskych budov a pokochať sa nádherou drevenej cerkvi, ktorá dominuje areálu.
• Údolie Smrti pri Svidníku, Vojenské múzeum vo Svidníku či Múzeum ukrajinskej kultúry, ktoré sú súčasťou výletu s názvom Po stopách 1. a 2. svetovej vojny.

Prehľad drevených kostolov

Táto tabuľka poskytuje základný prehľad o niektorých z najvýznamnejších drevených kostolov na východnom Slovensku, ich umiestnení a roku výstavby.

Drevený chrám sv. Mikuláša v Bodružali, zapísaný v UNESCO

Pravoslávny chrám sv. Ducha v Medzilaborciach

Azda najkrajšou dominantou východoslovenského mesta Medzilaborce je kultúrna pamiatka Chrám svätého Ducha. Chrám sa týči na vyvýšenine centra mesta a svojou architektúrou a mohutnou stavbou púta pozornosť každého návštevníka. Mesto Medzilaborce je významným centrom Rusínskej a Ukrajinskej kultúry. Aj preto sa na vyvýšenine centra mesta od roku 1949 týči pravoslávna sakrálna stavba - Chrám svätého Ducha.

Tento majestátny pravoslávny chrám bol postavený v polovici 20. storočia, v roku 1949, ako pamätník padlým vojakom v oboch svetových vojnách na mieste starého dreveného kostolíka. Výstavba chrámu nebola jednoduchá, a to kvôli nedostatku stavebného materiálu a finančných prostriedkov.

Chrám Svätého Ducha bol zhotovený v staroruskom renesančnom slohu, a preto okrem výnimočnej vonkajšej fasády môže každý návštevník očakávať nemenej pompéznejšie zdobený interiér. Chrám dodnes slúži svojmu účelu. Vykonávajú sa v ňom dennodenne sv. Bohoslužby.

Chrám sv. Ducha v Medzilaborciach

Pravoslávny Chrám Svätej Trojice v Stakčíne: História a Architektúra

Východné Slovensko ukrýva množstvo miest a zákutí, ktoré sa oplatí spoznať a vidieť. Medzi ne patrí aj obec Stakčín, ktorej história je úzko spätá s jej sakrálnymi stavbami, najmä s pravoslávnym chrámom. Každý chrám má svoju históriu a predstavuje aj jedinečnú architektúru, ktorú tvorí interiér a exteriér. V nasledujúcom texte sa bližšie pozrieme na históriu a architektúru pravoslávneho Chrámu Svätej Trojice v Stakčíne.

História Chrámu

História chrámu sa začala písať dávno predtým, ako sa začalo s jeho výstavbou. Ťažká a zložitá situácia politická, hospodárska, národnostná a náboženská, koncom 19. a začiatkom 20. storočia, bola príčinou rôznych prejavov nespokojnosti ľudí. Obyvatelia obce sa postavili proti maďarizácií a tiež proti užhorodskej únii. Po prvej svetovej vojne, keď nastali geopolitické zmeny, využili situáciu aj obyvatelia obce Stakčín, ktorí už v roku 1921, verejným plebiscitom rozhodli o návrate do lona pravoslávnej cirkvi. V roku 1925 bola už farnosť plne organizovaná s vlastným novopostaveným dreveným chrámom. V roku 1930 bola farnosť oficiálne potvrdená a schválená ministerstvom škôl a osvety. Po udalostiach druhej svetovej vojny bol drevený chrám takmer zničený. Táto skutočnosť donútila veriacich k započatiu výstavby nového chrámu. V rámci obnovy a pomoci pri odstraňovaní vojnových škôd bol pravoslávnej cirkvi pridelený pozemok na výstavbu chrámu a farskej budovy. 7. augusta 1947 inžinier Bessmertný vymeral pozemok na výstavbu chrámu. Otec archimandrita Andrej Kolomacký, architekt, projektant a staviteľ mnohých chrámov sa podujal na realizáciu stavby. Chrám sv. Trojice v Stakčíne je plne dielom o. Andreja. Od zámeru, vypracovania projektu až po aktívnu prácu.

Stavebný Vývoj a Architektúra

Chrám bol postavený v rokoch 1947 - 1952. Je to historizujúca staroruská stavba centrálneho pôdorysu s ústredným masívom kupoly, ku ktorej sú pripojené štyri polkupoly. Na západnej strane sa nachádza vstupná zvonica. Sakrálna stavba je vybudovaná v novobyzantskom slohu. Charakteristickým znakom je veľká centrálna kupola stojaca na štyroch kolonach. Objekt má všetky atribúty cirkevnej architektúry. Pôdorys je do tvaru kríža, je smerovaný na východ. Má tri hlavné časti - pritvor, chrámovú loď a oltárnu časť (svätyňu). Nad pitvorom je chór. Pri oltárnej časti sú dve sakristie. 18. augusta 1947 bol posvätený základný kameň. Na jar v roku 1948 boli vykopané základy a vymurované sokle. Na sviatok Zostúpenia sv. Ducha na apoštolov v tom istom roku sa na základoch slúžila prvá svätá liturgia. Výstavba chrámu bola dokončená v roku 1952, kedy bol posvätený. Vymaľovaný bol akademickým maliarom Mikulášom Jordánom z Prešova. Po 50 rokoch užívania bolo nevyhnutné previesť generálne opravy a obnovu exteriéru a interiéru. Bola pokrytá strecha medeným plechom. Boli urobené nové schodištia, nová fasáda, obnovená a reštaurovaná maľba, generálnou opravou prešiel aj ikonostas. V chráme sa inštalovali nové lavice, bola položená nová dlažba a mnoho iných prác. V okolí chrámu sa vynovilo oplotenie a vysadila zeleň.

Archimandrita Andrej (Kolomacký)

Archimandrita Andrej (Kolomacký) sa narodil 8. februára 1896 v dedinke Saranžice pri Kyjeve (Ukrajina). Obetavý, neúnavný staviteľ pravoslávnych chrámov na území Podkarpatskej Rusi, Slovenska, Čiech a Moravy. Na území Podkarpatskej Rusi je 15 chrámov, kaplniek a cirkevných budov, ktorých projekt vyhotovil. Na území Čiech je to 31 chrámov i kaplniek. Povojnové pomery mu nedovoľovali pôsobiť na Zakarpatsku, sústredil svoju pozornosť na východ Slovenska. Podľa jeho projektov a s jeho pomocou stojí chrám v Medzilaborciach, Prešove, Uličskom Krivom, Dare a Stakčíne. Je autorom niekoľkých ikonostasov, oltárov, obetných stolov (žertvenikov) v chrámoch (ikonostas v chráme sv. Ducha v Michalovciach, ikonostas s ikonami v Kašove, ikonostas v Nižnej Jadlovej) a zvoníc (zvonica v Uličskom Krivom a zvonica katedrálneho chrámu sv. Aleksandra Nevského v Prešove). Posledné roky svojho života strávil v severných Čechách v Rumburku. Zomrel 13.2.1980.

tags: #dreveny #pravoslavny #chram