2. Sviatok vianočný tradície Slovensko: Zvyky, ktoré pretrvávajú

Vianoce sú kresťanské sviatky, počas ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudí. Vedeli ste, že Vianoce neoslavujeme všetci rovnako?

Vianoce patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na svätých omšiach sa spievajú slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej vianočnej melódie Tichá noc, svätá noc.

Poďme sa pozrieť na to, aké zaujímavé zvyky a tradície máme v ďalších regiónoch Slovenska.

Adventné obdobie

Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista.

Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec.

Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.

Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov. Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy.

Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života.

Vianočný veniec si môžete kúpiť alebo jednoducho vyrobiť aj doma. Deťom sa v tomto období často venujú adventné kalendáre.

Štedrý deň

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň? Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.

V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej.

Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu.

Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.

Tradičné jedlá na Štedrý deň:

• Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
• Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
• Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky). Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.

Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.

Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze.

1. Sviatok vianočný

Najväčší sviatok Vianoc je 1. sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia.

2. Sviatok vianočný

2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.

Vianočné zvyky na Spiši

Vianoce na Spiši:

• Ženy a dievčatá pripravovali všetko na Štedrú večeru v domácnosti a chlapi zatiaľ obriadili dobytok, lebo na prvý a druhý sviatok vianočný sa nesmelo vôbec robiť.
• Muž doniesol do domu aj stoh slamy, ktorý sa dával pod stôl, obviazali sa nohy stola reťazou a nesmela chýbať sekera. To všetko symbolizovalo silu, súdržnosť a hojnosť v rodine. Slama sa vymetala spod stola až po vianočných sviatkoch a dokonca počas sviatočných dní na prinesenej slame spávali deti. Táto tradícia sa udržiavala kvôli tomu, že slama je posvätená, lebo aj Ježiš sa narodil na slame.
• Vianočný stromček v domoch nesmel chýbať. Vešal sa ale zo stropu. Ozdoboval sa jabĺčkami s olejom. Namiesto saloniek sa balili orechy, či kockový cukor do zlatka. Nesmeli chýbať aj klasické sviečky.
• Štedrá večera. Pod obrus sa dávali peniaze, na stole bola položená modlitebná kniha s ružencom, obilniny, ktoré sa pridávali do siatia a chlieb, ktorý ostával na stole nedotknutý až do konca sviatkov. Strukoviny na štedrovečernom stole symbolizovali bohatstvo, cesnak a med zasa zdravie. Pripravil sa aj jeden tanier, ktorý bol prichystaný pre predkov, zosnulých, alebo pocestných. Celý deň bol prísny pôst.Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby.
• Vo väčšine pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo ako hlavné slávnostné jedlo podávané zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaninky. V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát a rôzne obilninové kaše, šošovicové, či hrachové polievky. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody.

Štedrý večer v Tatrách

• Prestieranie stola, na ktorom nechýbajú tradične - oplátky, med, cesnak, jabĺčka.
• Opatrovanie dobytka gazdom ešte pred zasadnutím k Štedrej večeri, ktorý sa volal aj - bozí objod (po goralsky boží obed).
• Dodržiavanie pôstu počas adventu a na Štedrý deň. Na Štedrý deň je prvé sýte jedlo až večer, keď vyjde prvá hviezda.
• Muži aj ženy sa obliekajú sviatočne a na omšu Božieho narodenia, každý kto môže, oblieka si ždiarsky kroj.
• Goralská večera pozostáva z polievky kapustnice, ryby, šalátu. Tradičná bola v minulosti slivková polievka, ktorú tu robia dodnes.
• Zrno - znamenalo dostatok úrody na ďalší rok, cesnak zdravie. V minulosti dokonca sa po koledách vyšlo von a počúvalo. Ak na niektorej strane bolo počuť štekot psa, tak v tej domácnosti sa predpovedala svadba.
• Slávnostná omša je až tá ráno a je sviatočná.

Tradičné Vianočné pečenie v Európe

Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.

• Nemecko a Rakúsko: V oboch krajinách je pečenie vianočných dobrôt na Vianoce veľmi podobné. V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Rôzne druhy koláčikov, pečiva, toriet sa využijú počas decembra už aj na Mikuláša alebo na oslavu začiatku adventného obdobia. Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícií. Nemeckému mestu Norimberg sa pripisuje dokonca prvenstvo v pečení perníkov a medovníkov. V meste Draždani zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája sacherova torta a vanilkové rožky.
• Anglicko: Britské pochutinky, ktoré vám budú v Anglicku servírované aj k čaju o piatej: zázvorové keksíky, maslové sušienky, shortbread či ovsenné koláčiky, s ktorými sa môžete stretnúť aj počas Vianoc. Okrem sušienok si angličania radi pochutia aj na marmeláde, chuttney, miešané čaje či karamelky. Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding. Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť.
• Francúzsko: Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel - po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube.
• Taliansko: Taliani si naplno užívajú Vianoce. Medzi ich obľúbené vianočné dezerty patria: sušienky s mandľami a mandľovým likérom amaretti alebo na orechové sucháriky cantuccini. V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare našej slovenskej bábovky.
• Švédsko: Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december - kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša.

Sviatok Troch kráľov

Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6. januára.

Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu.

Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).

Tabuľka: Prehľad vianočných sviatkov

tags: #druhy #den #vianoc