Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Jednou z týchto pozoruhodných pamiatok je gotický Kostol svätého Mikuláša biskupa, ktorý sa nachádza na návrší v severovýchodnej časti mesta.
Kostol svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou
História a vznik kostola
Kostol sv. Mikuláša je najvzácnejšou pamiatkou v meste a pochádza z 15. storočia, hoci počiatky jeho stavby siahajú až do 12. storočia. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. V. Kurtha kládol jeho začiatky už do roku 1198, čo však ničím nepodložil. V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár.
Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232. Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709.
Na druhej strane pohľadnice Kostola svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou si môžeme prečítať zaujímavý text. Keďže pohľadnica pochádza z dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, zdôrazňuje husitskú - českú stopu v jeho stavebnej histórii. ...“kostelíček obdržel dnešní svoji podobu od Husitů za časů Jiskrových vezdejší krajině usedlých, kteří zejména jej opatřili rázovitou dřevěnou nadstavbou a věží“.
Vyzerá to tak, že aj neskôr veľmi rozšírený naratív o husitskom pôvode viacerých stredovekých stavieb vznikol práve v tomto období. To by sme však husitom asi príliš lichotili, ak by sme si ich pamätali ako zbožných staviteľov sakrálnych, či iných významných stavieb. Pretože všetci títo Jiskrovci, bratríci, kališníci, či sirotkovia sem prišli v prvom rade lúpiť a drancovať. A ak sa predsa len občas vzchopili k nejakému tvorivému staviteľskému výkonu, tak nanajvýš ak k jednoduchému drevozemnému opevneniu, aké vyrástlo napríklad v polovici 15. storočia pri Gajaroch.
Na druhej strane - prečo by však husitská stopa z Bánoviec nemohla ostať zapísaná v našej historickej pamäti a obohacovať ju? Husiti mali koniec koncov posádku na neďalekom Topoľčianskom hrade a aj majiteľ Bánoviec Ladislav Ludanický podporoval na svojich majetkoch husitov.
Potom by bolo ale treba spomenúť aj iné stopy. Svoj odtlačok tu zanechali tiež Avari a to priamo v názve mesta. Bán totiž označuje po avarsky miestodržiteľa, či správcu. Zem neďaleko Bánoviec vydala dôkaz o možnej prítomnosti Rimanov v okolí, keď sa v obci Hradište podarilo nájsť denár Iulie Maesy. Bánoveckou kotlinou tiahli vojenské oddiely mnohých národov, niektoré s úmyslom lúpiť, iné zase s úlohou chrániť. Priamo cez mesto prechádzal v roku 1505 aj jeden nezvyčajný sprievod. Bola to skupina zajatých Turkov, ktorú si z Budína do Opavy viedol vojvoda Žigmund Jagelovský.
Architektúra a vybavenie kostola
Kostol je jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie.
Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527.
Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný.
Obnova a súčasný stav
Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže.
Ďalšie pamiatky v Bánovciach nad Bebravou
V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave. Medzi ne patria:
- Kostol sv. Mikuláša biskupa
- Socha sv. Floriána
- Budova fary
- Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
- Pamätník Ľudovíta Štúra
- Evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach
- Synagóga (v súčasnosti kostol evanj. cirkvi a. v.)
- Budova MsÚ
- Kaštieľ rodu Ottlýkovcov
- Pamätný dom J. Jesenského
- Mariánsky stĺp
- Kostol Najsvätejšej Trojice
- Kostol sv. Michala Archanjela
- Socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
- Socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne
- Kaplnka Panny Márie
- Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne
- Kríž pri SOU odevnom
Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo.
Socha sv. Floriána
Kamenná socha sv. Floriána stojí na Jesenského ulici, pred novou stavbou hotela Arkadia, kde pôvodne stála bývalá, dnes už neexistujúca požiarna zbrojnica. Sv. Florián ako patrón hasičov a ochranca pred ohňom patril k najobľúbenejším a najčastejšie zobrazovaným svätcom a nájdeme ho vlastne v každom meste, i vo väčších dedinách. Kult tohto svätca je rozšírený v celej strednej Európe. U nás prekvital najmä v 18. a 19. storočí.
Môžeme preto oprávnene predpokladať, že bola vytvorená po roku 1767, pravdepodobne okolo konca 18.storočia. Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu. Značný úbytok kamennej hmoty zatiaľ vylučuje umiestnenie pôvodnej sochy v plenéri. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola v roku 1794 zbúraná a na náklady župana B. Ilešházyho postavená nová.
Socha svätého Floriána
Reliéf Oplakávanie Krista
V priestoroch fary sa pôvodne nachádzal polychrómovaný gotický reliéf z lipového dreva Oplakávanie Krista z druhej polovice 15. storočia. Pôvodne bol možno umiestnený v kostole sv. Mikuláša. I keď bolo dielo viackrát upravované, s lokálnymi úbytkami drevnej hmoty a pôvodná polychrómia bola takmer zničená, je zrejmé, že ide o jedno z vrcholných diel neskorogotického sochárstva na našom území.
Oplakávanie, podobne ako Snímanie z kríža, zobrazuje smútiacu skupinu s Pannou Máriou, sv. Jánom Evanjelistom a sv. Máriou Magdalénou. Mimoriadne poctivé a citlivé reštaurovanie Evy Bezúchovej - Michalčíkovej vrátilo pamiatke dôveryhodný výraz skvelého diela z konca 15.
Reliéf Oplakávanie Krista nachádzajúci sa v Bánovciach nad Bebravou je jedinečné, pozoruhodné dielo neskorogotického sochárstva. Na jednej strane Snímanie z kríža a Ukladanie do hrobu, na druhej strane citové zvrúcnenie podania obsahu má spoločné atribúcie s Pietou.
Pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislavka
V Bánovciach a na okolí sa nachádza niekoľko spomienkových objektov venovaných obetiam druhej svetovej vojny. Najväčším z nich je pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislavka, ktorý bol odhalený v roku 1962. Zubu času a vandalizmu však podlieha postupne celý pamätník. Ak má byť zachránený, rekonštrukcia je časom nevyhnutná.
Evanjelický kostol a.v.
Pôvodne barokový kostol patrí k sieňovému typu s drevenými emporami na východnej a západnej strane. Vzhľad priečelia bol v roku 1973 pozmenený prístavbou veže. Viacero súčastí interiéru pripomína, že pôvodne išlo o patronátny kostol Ottlíkovcov. V predsieni chrámu sa nachádza funebrálny erb Alexandra Ottlíka z roku 1753 maľovaný temperou na plátne.
K mobiliáru kostola patrí strieborný pozlátený kalich z druhej polovice 16. storočia, vysoký 19 cm.
Pamätník Ľudovíta Štúra
Bánovce nad Bebravou – Čo vidieť? TOP 4 miesta, ktoré musíš zažiť!
Medzi významné pamiatky v Bánovciach nad Bebravou patrí aj pozoruhodný pamätník Ľudovíta Štúra, ktorý je zároveň prvým a najväčším pamätníkom Ľudovíta Štúra na Slovensku. Pamätník vznikol a slávnostne bol odhalený v roku 1936. Je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila, kompozične aj materiálovo patrí do skupiny majstrových monumentálnych realizácií z druhej polovice 30. rokov 20. storočia.
V roku 1991 bol pamätník zreštaurovaný. Po dokončení reštaurátorských prác vznikol problém, aký nápis umiestniť na pamätnú tabuľu v blízkosti pomníka. Pôvodný nápis bol totiž v 50-tych rokoch 20. storočia zmenený.
Pamätník Ľudovíta Štúra
Synagóga
Ďalšia kultúrna pamiatka, bývalá synagóga, stojí na dnešnej Jesenského ulici. Postavená bola v roku 1862 v historizujúcom slohu. V druhej polovici 20. storočia budova prešla rozsiahlou prestavbou, prestavaná bola na predajňu nábytku. Od roku 1990 budova je vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola komplexne obnovená a upravená na bohoslužobné účely.
Mestský úrad
Táto dvojpodlažná neorenesančná budova, ktorá je v súčasnosti sídlom mestského úradu a primátora mesta, bola postavená v roku 1861. Významnú úlohu budova zohrala v čase SNP, konalo sa v nej ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. Počas nemeckej okupácie v nej boli väzení a mučení partizáni.
Pamätný dom J. Jesenského
Nachádza sa na Jesenského ulici č. 19/569. Na pamätnej tabuli s bustou od akademického sochára Miroslava Tomašku umiestnenej na dome sa uvádza, že JUDr. Janko Jesenský, významný slovenský spisovateľ - prozaik, tu pôsobil a býval v rokoch 1905 až 1914.
Mariánsky stĺp
Od roku 1712 stojí pred bočnými dverami rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej trojice, na jeho južnej strane. Mariánsky stĺp je svedectvom rekatolizačných snáh jezuitov prostredníctvom oživenia mariánskeho kultu.
Mariánsky stĺp
Socha sv. Jána Nepomuckého
Pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého stojí na Duklianskej ulici, pred základnou školou. Slohovo patrí táto plastika k neskorému baroku, vznikla v druhej polovici 18. storočia. Socha bola pôvodne polychrómovaná. Ďalšia socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza pred cintorínom, v blízkosti kostola sv. Mikuláša, vznikla v roku 1782.
Kostol Najsvätejšej Trojice
Tento kostol je dominantou centra mesta, stojí na Námestí Ľudovíta Štúra. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu na mieste staršieho kostola, ktorý tiež bol zasvätený Najsvätejšej trojici a vznikol v čase postupného rozširovania mesta smerom k rieke Bebrave. Nový kostol bol vysvätený v roku 1803 a konsekrovaný v roku 1804.
Kaplnka Panny Márie
Kaplnka Panny Márie bola pôvodne zasvätená svätému Floriánovi. Postavená bola pred rokom 1767. Na vlastné náklady ju dal postaviť vtedajší bánovský richtár Juraj Latkóci.
| Pamiatka | Popis | Lokalita |
|---|---|---|
| Kostol sv. Mikuláša | Gotický kostol z 15. storočia | Severovýchodná časť mesta |
| Socha sv. Floriána | Kamenná socha patróna hasičov | Jesenského ulica |
| Pamätník Ľ. Štúra | Pamätník národného buditeľa | Námestie Ľ. Štúra |
| Synagóga | Bývalá synagóga, dnes evanjelický kostol | Jesenského ulica |
| Mestský úrad | Neorenesančná budova z roku 1861 | Centrum mesta |
Bánovce nad Bebravou pôsobia zmiešaným dojmom. Podpísala sa na nich stredoveká história, 19. a 20. storočie, ale aj komunizmus. Nájdete tam gotický kostol na cintoríne, mestský dom z druhej polovice 19. storočia, bývalý súd z prvej republiky, synagógu, ale aj socialistické budovy a supermarket v tvare škatule na hlavnom námestí.