Slovenská hudba je neoddeliteľnou súčasťou národnej identity. V piesňach sa odráža história, kultúra a hodnoty slovenského národa. Hudba sprevádzala Slovákov v ťažkých časoch, posilňovala ich národné povedomie a dodávala im silu do ďalšieho boja za slobodu a sebaurčenie. V tomto článku sa pozrieme na význam národného ducha v slovenskej piesni, s dôrazom na historický kontext a príspevok osobností k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry.
Počiatky slovenskej národnej hudby
Prví priekopníci slovenskej národnej hudby v 19. storočí boli skromní dedinskí kantori a malomestskí amatérski hudobníci bez systematického hudobného vzdelania. Ich hudobná činnosť bola zasvätená osvetovým a národnobuditeľským cieľom. Avšak výraznejší skladateľský talent medzi nimi absentoval. Vtedajšie Slovensko ešte nemohlo poskytnúť podmienky rastu veľkej tvorivej osobnosti.
Základným vývojovým štádiom pri vytváraní hudobnej kultúry bol odborný záujem o slovenskú ľudovú pieseň. Významnou mierou k nemu prispeli už štúrovci. Nielen že zreteľne rozlišovali ľudovú pieseň od umelej, ale začali rozvíjať spoločenskú pieseň s vlasteneckým obsahom. Počas pamätných výletov na Devín s nadšením takéto piesne spievali. Texty búrlivého obsahu boli spievané na prevzaté známe melódie, nakoľko medzi nadšencami chýbal tvorivý hudobník.
V 60. rokoch 19. storočia kulminuje založením a rozvojom Matice slovenskej. Do popredia sa dostáva slovenská spoločenská pieseň. Objavujú sa spevníky spoločenských piesní. Prvý vydal Milan Chrástek pod názvom „Veni ec národných piesní slovenských“ (1862). Okrem ľudových je v ňom aj rad piesní vlasteneckých. Ďalší vyšiel zásluhou Augusta Horislava Krčméryho pod názvom „S lovenský spol očenský spevník“ (1871 ). Prvý spevník notovaný vydal Karol Ruppeldt v roku 1874 ako „Venče k slovenských národných piesní“.
Spevokoly a ich národnobuditeľské poslanie
Najvhodnejším fórom pre systematické pestovanie spevu a hudby v duchu vlasteneckých ideálov a pre spoločenskú zábavu sa stali v 70. rokoch 19. storočia meštianske spevácke združenia. Na Slovensku sa volali spevokoly. Od začiatku mali výrazné národnobuditeľské poslanie. Rozmach speváckeho hnutia podnietil vznik zborovej tvorby. Dominovali hymnické vlastenecké piesne a úpravy ľudových piesní, tzv. venčeky.
Ideálnym výrazom národného altruizmu sa stali verše evanjelického kňaza Karola Kuzmányho (1806 - 1866) Kto za pravdu horí s nadčasovou platnosťou. Jedným z najobetavejších kultúrnych pracovníkov a hudobných skladateľov v 70. a 80. rokoch u nás bol učiteľ českého pôvodu Ján Kadavý (1811 - 1883), jeden z vydavateľov Slovenských spevov a dirigent Slovenského spevokolu v Martine. Komponoval takmer výlučne mužské zbory. K jeho najpopulárnejším skladbám patrí aj úprava piesne srbskej proveniencie Čo čušíš, Slováku mužný?.
Evanjelický kňaz a aktívny účastník štúrovského hnutia August Horislav Krčméry (1822 - 1891) sa osvedčil ako zručný autor salónnych tanečných skladieb. Zložil tiež jednu z najobľúbenejších piesní Hojže, Bože, jak to bolí na verše svoj ho blízkeho priateľa Andreja Sládkoviča. Jej bolestný obsah zasahuje slovenskú národnú pospolitosť vždy na jednom z jej najcitlivejších miest. Verzia pre mužský zbor pochádza od Viliama Figuša-Bystrého (1875 -1937). Tento skladateľ inšpirovaný básňou Ivana Krasku vytvoril v roku 1914 sugestívny zbor a capella Zmráka sa.
Jedným z najhorlivejších hudobníkov tejto doby bol Karol Ruppeldt. Svoj talent rozvíjal na Skuherského organovej škole v Prahe. Založil a dirigoval spevácky zbor TATRAN v Liptovskom svätom Mikuláši, vydával rôzne zborové edície a spevníky. Ideálnym stelesnením otcových orgamzatorských a umeleckých aktivít sa stal syn Miloš Ruppeldt (1881 - 1943), neúnavný a nadšený organizátor hudobného života poprevratového Slovenska a Bratislavy.
Významné osobnosti slovenskej hudby
Slovenská hudba má mnoho významných osobností, ktoré sa zaslúžili o jej rozvoj a šírenie. Medzi nich patrí aj Martin Rázus, ktorého 115. výročie narodenia si pripomíname:
Martin Rázus
Martin Rázus (1888 - 1937)
Narodil sa 8. októbra 1888 vo Vrbici, dnes časť Liptovského Mikuláša, v početnej a chudobnej robotnícko-roľníckej rodine, zomrel 8. Každá z jeho činností, riadne vykonávaná, by dokázala naplniť celý profesionálny život nejedného jeho rovesníka, či súčasníka. On dokázal všetky svoje aktivity robiť naplno. Počas svojho krátkeho života prešiel a spoznal svoje Slovensko a jeho radosti a bolesti či už ako študent (Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Kežmarok, Bratislava), kaplán a farár (Modra, Pribylina, Moravské Lieskové, Brezno), ako politik (predseda Slovenskej národnej strany), jeho záujmy obhajoval v poslaneckých laviciach v Prahe.
Keď bol v Martine konštituovaný Spolok slovenských umelcov, bol za jeho predsedu zvolený Martin Rázus (1888 - 1937). Jeho kolegom sa stal M. Schneider-Trnavský. Evanjelický farár a ozajstný rodoľub, básnik a spisovateľ, ktorý sa dal do služieb národa, musel prejsť tŕnistú cestu. Hymnom slobody sa stala básnická zbierka, ktorou privítal v roku 1918 nové zore. Báseň Hoj, zem drahá sa stala presvedčivou konfesiou veľkého ducha národných dejín. Básnikov hold slobodnej vlasti našiel v spievanej podobe zasväteného tlmočníka v M. Schneiderovi-Trnavskom.
Myslím si, že vydanie nahrávky s vlasteneckými a hymnickými zbormi Hoj, zem drahá, je dôstojnou poklonou jubilantovi. O to viac, že k interpretovi dvadsiatky nádherných skladieb - Speváckemu zboru slovenských učiteľov - mal Martin Rázus priateľský vzťah.
Spevácky zbor slovenských učiteľov (SZSU)
Spevácky zbor slovenských učiteľov je reprezentatívnym mužským speváckym zborom na Slovensku. Jeho sídlom je Domov SZSU v Trenčianskych Tepliciach. Zbor vznikol v roku 1921 v Trenčíne a jeho zakladajúcim dirigentom bol prof. Miloš Ruppeldt (1921 - 1943), riaditeľ prvej Hudobnej školy pre Slovensko v Bratislave. Jeho nástupca prof. Ján Strelec (1945 - 1954), hudobný pedagóg a organizátor umeleckého školstva orientoval zbor na tvorbu súčasných slovenských skladateľov. Prof. Dr. Juraj Haluzický (1954 - 1977) s vysokými interpretačnými nárokmi prezentoval teleso úspešne na viacerých európskych pódiách. Prof. Peter Hradil (1977 - 2001), vysokoškolský pedagóg, člen národných i medzinárodných súťažných porôt, mal mimoriadne zásluhy na úspechoch SZSU na medzinárodných súťažných festivaloch.
Okrem úspechov na domácich festivaloch a súťažiach získal SZSU významné ocenenia na súťažiach v zahraničí: 2. miesto v Langollene (Veľká Británia) r. 1965 a 1991, v Tolose (Španielsko) r. 1985, v Gorizii (Taliansko) r. 1987, v Aténach (Grécko) r. 1992, v Neuchateli (Švajčiarsko) r. 1995 a napokon 1. miesto v Litomyšli (Česká republika) r. 1995 a v Powell River (Kanada) v jubilejnom roku 1996. SZSU koncertoval takmer vo všetkých štátoch Európy, v Kanade, USA a Japonsku. So súčasným dirigentom získal zbor 1. miesto na súťaži v Gorizzii, koncertoval v katalánskej Barcelone, spieval v Bratislave na Korunovačných slávnostiach. V Krakove predniesol skladby W. Dirigent Štefan Sedlický, absolvoval zborové dirigovanie na VŠMU u prof. Petra Hradila.
Aj spevácka generácia SZSU tretieho tisícročia verne plní duchovný odkaz svojho zakladateľa: „S pevom budí lásku k rodu“. Hlási sa k nemu interpretáciou jeho spracovania skladby Starosloviensky Otčenáš a príležitostnými uvedeniami zboru Čo čušíš, Slováku mužný?, ktorý bol jeho prvou repertoárovou skladbou.
Poslanie národného mužského zboru - SZSU - ako interpreta pri tvorbe tejto nahrávky vari najlepšie vystihujú slová, ktoré napísal do Pamätnice zboru v roku 1932 básnik Štefan Krčméry: „Slovensko bývalo vše uplakané, ako decko, a my sme ho čičíkali. Pri našom speve rástlo. Až vyrástlo z tohoto hlavatého, trucovitého mládenca, akým je dnes. Ale bude raz i mužom v plnej si le, ukázneným, a bude raz múdrym starcom a ešte bude spomínať.
CHARTH SHOW - Nad Tatrou sa blýska (slovenská hymna)
Slovenské hymnické piesne
V roku 2024 si pripomíname dve dôležité výročia spojené so slovenskými národnými hymnami. V 19. storočí sa s odstupom desiatich rokov zrodili dve najvýznamnejšie slovenské národné hymny z venca našich hymnických piesní - v roku 1834 Hej, Slováci! a v r. Tých desaťročí naplnených dramatickými dejmi, vzopätiami a zápasmi, ale aj svetlými sviatočnými chvíľami a nemnohými pokojnejšími časmi preletelo do našich dní nemálo. Pri hymnickej piesni Hej, Slováci sme si v novembri pripomenuli už jej 190.
Desať rokov medzi dvoma „štvorkovými“ rokmi 1834 a 1844 znamenalo v rozvíjaní slovenského kultúrneho života veľmi veľa. Pri našich dvoch hymnických piesňach to okrem iného dokladá posun v otázke jazyka od literárnej češtiny k spisovnej slovenčine. Okolnosti zrodu piesne Nad Tatrou sa blýska v situácii mladíckeho vzdoru štúrovských študentov voči udalostiam na bratislavskom lýceu sú nepochybne dostatočne známe. Rovnako jej slová, melódia a ďalší život, osobitne v 20. storočí, keď sa z dovtedajšej národnej hymnickej piesne stala štátnou hymnou, najskôr spolu s českou piesňou Kde domov můj?, neskôr samostatne ako štátna hymna Slovenskej republiky. Stala sa nielen národným, ako po dlhý čas 19. a začiatku 20.
Hej, Slováci!
Pieseň Hej, Slováci s úvodným posolstvom obráteným k reči a národu - …ešte naša slovenská reč žije / dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije… - je napriek dlhému významnému postaveniu v slovenskom a modifikovane v slovanskom svete dnes mnohým (najmä mladým) ľuďom skoro neznáma. Pravda, k pozitívam súčasného digitálneho sveta možno počítať aspoň to, že hoci sa pieseň okrem výnimočných koncertných vystúpení v živom priestore nespieva, možno o nej čítať a aj ju počuť na internete.
Tomášikova báseň Hej Slováci! ako reakcia na nečakanú „nečeskosť“ pražského života zrodila. V osobnom styku bol jedným z jej sprostredkovateľov Jozef Miloslav Hurban (čo ju už r. 1836 s ostatnými štúrovcami spieval na Devíne), keď bol r. České prostredie si však Tomášikovu pieseň rýchlo adaptovalo do podoby, kde už prvý verš Hej, Slované!, ještě naše slovanská řeč žije ukazuje odpútanie od pôvodnej slovenskosti. Novou všeslovanskou orientáciou vyhovovala českému dobovému vnímaniu do takej miery, že sa v tejto podobe nadlho stala súputníčkou svojej vrstovníčky, českej hymnickej piesne Kde domov můj?, s ktorou sa takmer odrazu v r. 1834 v Prahe zrodila. Podobný posun k slovanskosti nastal aj širšie v slovanskom svete - a „slovanská verzia“ Hej, Slovania!
Jej spev však nebol slobodný, ako by sa mohlo zdať, spievať Hej, Slováci! (a ďalšie hymnické piesne) znamenalo, osobitne v poslednom období 19. storočia a ešte viac v čase prvej svetovej vojny, vystaviť sa prenasledovaniu vo verejnom živote, dokonca aj v školskom prostredí (vedel o tom svoje aj náš prastarý otec Ján Vesel, ktorý bol v r.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1834 | Vznik piesne "Hej, Slováci!" |
| 1844 | Vznik piesne "Nad Tatrou sa blýska" |
| 1860s | Rozvoj Matice slovenskej a spoločenských piesní |
| 1870s | Vznik meštianskych speváckych združení (spevokolov) |
| 1918 | Martin Rázus víta nové zore básnickou zbierkou |
| 1921 | Vznik Speváckeho zboru slovenských učiteľov (SZSU) |
Slovenský folklór a reč národa
Reč národa odhaľuje jeho charakter presne tak ako by to bolo v inom pomere u každého jednotlivca. Akého ducha, aký temperament chce vyjadriť napr. Slovenčina? Slovanský duch si všíma čo je ženské a čo mužské, a na to má aj hlbší dôvod. Slovanské jazyky sú citového charakteru, dobre sa nimi vyjadrujú pocity, city lásky, ale aj spiritualita.
To, že nepočúvame Ducha národa, to je prvotný problém Slovenska a vôbec Slovanov. V piesni dominuje motív jazyka, ktorý je atribútom národa. Kým „žije“ jazyk, nezahynie ani národ. V obsahu dominuje stotožnenie sa s osudom národa prostredníctvom osobných zámen v prvej osobe plurálu (naša slovenská reč, naše verné srdce, nám zveril, je s nami, proti nám…). Slováci majú kladné vlastnosti, sú verní, silní, odhodlaní brániť svoje práva. Nepriatelia nemajú nádej na pokorenie Slovákov, aj keby im prišli na pomoc všetky temné sily („hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky“). Odsudzuje sa zrada, ak niekto zradí ideály Slovákov, bude zatratený („čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne“). Pieseň je napísaná v pravidelných 14-slabičných veršoch so združeným rýmom a naznačenou polveršovou prestávkou.
World music nie je len žáner - je to pohyb, jazyk bez slov, zvuková mapa kultúr a tradícií, ktoré prežívajú cez melódie. Dnes je world music nielen o tradícii, ale aj o slobode hudobného vyjadrenia. Pre nás je world music viac než hudobný žáner - je to priestor, kde sa hlas môže stať cestou k slobode, mostom medzi minulosťou a prítomnosťou. Každý región si zachoval svoj jedinečný hudobný prejav, v ktorom sa prelína história, spiritualita a rytmus života. Balkánske spevy sú divoké, energické a prenikavé. Slovanské folklórne piesne sú ako hlboké rieky - nesú v sebe lyrickosť, melanchóliu aj nezlomnú silu. Rómska hudba je sloboda. Východná ortodoxná hudba, ako gruzínske a byzantské spevy, využíva hlboké mužské hlasy a bohatú polyfóniu, ktorá vytvára pocit nadčasovosti a mystiky.