Duch nášho pána vznáša sa nado mnou význam

Ešte by som vám, vaše Bogoľubie, mal vysvetliť rozdiel medzi konaním Ducha Svätého, ktorý tajomne prebýva v srdciach veriacich v Pána Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista a konaním hriešnej temnoty, ktorá sa v nás zakráda diablovým našepkávaním a pobádaním.

Amen, amen, hovorím vám, ten kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky (Jn 11, 26). Ten kto má milosť Svätého Ducha kvôli pravej viere v Krista, ak by aj následkom nejakej ľudskej slabosti duševne umrel kvôli nejakému hriechu, neumrie naveky, ale bude vzkriesený milosťou nášho Pána Ježiša Krista, ktorý sníma hriechy sveta (Jn 1, 29) a zadarmo dáva milosť za milosťou.

O tejto milosti, ktorá sa zjavila celému svetu a nášmu ľudskému rodu v Bohočlovekovi sa hovorí v Evanjeliu: V ňom bol život a život bol svetlom ľudí (Jn 1, 4); a ďalej: A svetlo vo tme svieti a tma ho nepohltila (Jn 1, 5). To znamená, že milosť Svätého Ducha, ktorá je nám daná pri krste v mene Otca i Syna i Svätého Ducha, napriek ľudskému úpadku do hriechu, napriek tme okolo našej duše, predsa svieti v našich srdciach nezmerným božským svetlom neoceniteľných Kristových zásluh.

Toto svetlo Kristovo volá pri nekajúcnosti hriešnika k Otcovi: Abba Otče! Nehnevaj sa neustále na túto nekajúcnosť! A potom, pri obrátení hriešnika na pokánie, úplne vymazáva akúkoľvek stopu po minulých hriechoch a opäť oblieka niekdajšieho hriešnika do odevu neporušiteľnosti, utkaného z milosti Svätého Ducha.

Ešte vám poviem niečo iné, aby ste mohli jasnejšie pochopiť, čo sa myslí pod Božou milosťou, ako ju rozoznať a ako sa jej skutky prejavujú zvlášť v tých, ktorí sú ňou osvietení.

Milosť Svätého Ducha

Milosť Svätého Ducha je svetlom osvetľujúcim človeka. Celé Sväté písmo o tom hovorí. Preto povedal náš svätý otec Dávid: Lampou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku (Ž 118 [119], 105) a Keby tvoj zákon nebol mojím rozjímaním, bol by som zahynul vo svojom pokorení (Ž 118 [119], 92). Inými slovami: milosť Svätého Ducha, ktorá je vyjadrená v zákone slovami Pánových prikázaní, je mojou lampou a svetlom.

V skutočnosti Pán často pred mnohými svedkami ukázal ako koná milosť Ducha Svätého s ľuďmi, ktorých posvätil a osvietil svojimi veľkými vnuknutiami. Spomeňte si na Mojžiša po jeho rozhovore s Bohom na hore Sinaj. Žiaril takým nezvyčajným svetlom, že ľudia nemohli hľadieť na neho. Dokonca bol donútený nosiť závoj, keď sa ukázal na verejnosti.

Spomeňte si na premenenie na vrchu Tábor. Zalialo ho veľké svetlo a jeho odev zažiaril viac ako sneh (Mk 9, 3) a jeho učeníci padli na tvár od strachu. Ale keď sa v tom svetle zjavili Mojžiš a Eliáš, zahalil ich oblak, aby zakryl jas svetla božskej milosti, ktoré oslepovalo oči učeníkov.

Tak vidíte, vaše Bogoľubie, nielen vo svätom židovskom ľude, ľude milovanom Bohom, ale aj u pohanov, ktorí nepoznali Boha, bolo zachované isté poznanie Boha. Takto to bolo od Adamovho pádu až po príchod Pána Ježiša Krista na tento svet v tele.

Svätý Duch predpovedal svätému Simeonovi, ktorý mal vtedy 65 rokov, tajomstvo panenského počatia a narodenia Krista z prečistej vždy panny Márie. Potom čo ďalej žil z milosti Ducha Svätého 300 rokov, v 365 roku svojho života otvorene v Pánovom chráme povedal, že skrze dar Svätého Ducha naisto vie, že toto bol ten sám Kristus, Spasiteľ sveta, ktorého nadprirodzené počatie a narodenie z Ducha Svätého mu bolo predpovedané anjelom pred 300 rokmi.

A potom tam bola aj svätá Anna, prorokyňa, dcéra Fanuela, ktorá od svojho ovdovenia slúžila Pánu Bohu v Božom chráme 80 rokov a o ktorej sa vedelo, že je spravodlivá vdova, čistá Božia služobníčka, vďaka zvláštnym darom milosti, ktoré prijala.

Duch Svätý v Novom zákone

Ale keď náš Pán Ježiš Kristus zakončil celé dielo spásy, po svojom Zmŕtvychvstaní, dýchol na apoštolov, obnovil dych života, ktorý Adam stratil a dal im tú istú milosť Všesvätého Ducha Božieho.

Ale to nebolo všetko. Tiež im povedal, že bude pre nich lepšie aby odišiel k Otcovi, lebo ak by neodišiel, Duch Boží by neprišiel do sveta. Ale ak on, Kristus, odíde k Otcovi, on sám ho pošle do sveta a on, Potešiteľ, ich bude viesť a tiež všetkých, ktorí budú nasledovať ich náuku, do celej pravdy a pripomenie im všetko, čo im povedal, kým bol vo svete.

Potom v deň Turíc na nich slávnostne zoslal Svätého Ducha v divokom vetre vo forme ohnivých jazykov, ktoré vzplanuli na každom z nich a vstúpili do nich a naplnili ich ohnivou silou božskej milosti, ktorá vanie ako rosa a koná s jemnosťou v dušiach, ktoré majú účasť na jej sile a konaní.

A táto istá oheň dajúca milosť Svätého Ducha, ktorá sa dáva všetkým nám, veriacim v Krista, vo sviatosti Svätého krstu, je spečatená sviatosťou birmovania na hlavných častiach nášho tela, ako ustanovila Svätá cirkev, večná správkyňa tejto milosti. Hovorí sa: ‚Pečať daru Ducha Svätého.‘

Kam kladieme naše pečate, vaše Bogoľubie, ak nie na nádoby, ktoré obsahujú veľmi cenné poklady? Ale čo na zemi môže byť vyššie a čo cennejšie, než dary Svätého Ducha, ktoré sú zoslané na nás pri sviatosti Svätého krstu?

A ak by sme nikdy nezhrešili po našom krste, zostali by sme navždy svätými Boha, neporušenými a čistými od všetkej poškvrny tela i duše. Ale beda: hoci rastieme postavou, nerastieme v milosti a v poznaní Boha, ako náš Pán Ježiš Kristus - skôr naopak, stávame sa čoraz horšími a strácame milosť Všesvätého Ducha Božieho a stávame sa hriešnymi v rozličnej miere.

Ale ak je človek pohnutý Božou múdrosťou, ktorá hľadá našu spásu a zahŕňa všetko, a ak je rozhodnutý vzhľadom na ňu obetovať skoré hodiny dňa Bohu a bdieť, aby získal jeho večnú spásu, tak v poslušnosti jej hlasu sa musí ponáhľať obetovať pravé pokánie za všetky svoje hriechy a musí praktizovať čnosti, ktoré sú v protiklade spáchaným hriechom.

Potom skrze čnosti, praktizované pre Krista, dosiahne Svätého Ducha, ktorý koná v nás a ustanovuje v nás Božie kráľovstvo. Božie slovo nehovorí nadarmo: Božie kráľovstvo je vo vás (Lk 17, 21) a trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú (Mt 11, 12).

Takých ľudí kedysi videl svätý videc Ján Teológ oblečených do bielych rúch, čiže do rúch ospravedlnenia, a s palmami v ich rukách ako znak víťazstva a spievali Bohu nádhernú pieseň: Aleluja. A nikto nemohol napodobniť krásu ich piesne.

O nich povedal Boží anjel: To sú tí, ktorí vyšli z veľkého súženia a očistili si ich rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi (Zjv 7, 9-14). Boli obmytí ich utrpením a zbielení v účasti na nepoškvrnených a životodarných tajomstvách Tela a Krvi najčistejšieho a nepoškvrneného Baránka - Krista, ktorý bol zabitý pred všetkými vekmi z vlastnej vôle pre spásu sveta a ktorý je neustále zabíjaný a lámaný až doteraz, ale nikdy sa nevyčerpá.

Skrze sväté tajiny dostávame večnú a nehynúcu spásu ako pokrm na cestu do večného života, ako milú odpoveď pri jeho strašnom súde a cennú vynáhradu, presahujúcu všetko naše chápanie, za ovocie stromu života, ktorého by nás nepriateľ ľudstva, Lucifer, ktorý padol z neba, chcel pozbaviť.

Aj keď nepriateľ a diabol zviedol Evu a Adam padol s ňou, predsa im Pán nielen sľúbil Vykupiteľa v ovocí ženinho potomstva, ktorý smrťou zničil smrť, ale aj nám všetkým dal v žene, vždy panne Márii, Božej Matke, ktorá šliape hlavu hada v sebe a v celom ľudskom rode, ustavičnú prostredníčku s jej Synom a naším Bohom a neporaziteľnú a ustavičnú orodovníčku aj pre tých najzúfalejších hriešnikov.

Stali sme sa tak necitliví k dielu našej spásy, že mnohé výroky Svätého písma neprijímame v tom zmysle ako boli písané. Nuž napríklad: Mnohí hovoria, že keď sa v Biblii hovorí: Boh vdýchol dych života do Adama prvostvoreného, ktorého stvoril z prachu zeme, znamená to, že do tej chvíle nebolo ľudskej duše ani ducha v Adamovi, ale len telo vytvorené z prachu zeme.

Tento výklad je nesprávny, lebo Pán Boh stvoril Adama z prachu zeme v tom stave, ako dosvedčuje svätý Pavol: aby sa zachoval váš duch, duša i telo neporušené v deň príchodu nášho Pána Ježiša Krista (1 Sol 5, 23). No a v tomto je pointa: že ak by Pán Boh nebol potom vdýchol v jeho tvár ducha života, čiže milosť Pána Boha Ducha Svätého, ktorý vychádza od Otca, spočíva v Synovi a kvôli Synovi je zoslaný do sveta, tak akoby Adam nebol stvorený nad ostatné Božie stvorenia, ako uvenčenie stvorenia na zemi, tak by to bolo, keby nemal v sebe Ducha Svätého.

Duch Svätý pozdvihol Adama na hodnosť podobného Boha a hoci by mal telo i dušu i ducha, bez Ducha Svätého by bol podobný len ostatným stvoreniam. Keď Pán Boh vdýchol v Adamovu tvár dych života, vtedy, podľa Mojžišových slov, sa Adam stal oživujúcim duchom, to znamená podobným vo všetkom Bohu, ako je aj On na veky vekov nesmrteľný.

Adam bol stvorený tak, že nepodliehal ani jednému stvorenému prvku, voda ho nemohla utopiť, oheň ho nemohol spáliť, zem ho nemohla pohltiť do svojich priepastí, ani vzduch mu nemohol uškodiť žiadnym spôsobom. Všetko mu bolo podriadené, ako Bohom milovanému, ako cárovi a pánovi stvorenia a všetko zhliadalo k nemu, ako ku korune Božích stvorení.

Adam bol vďaka dychu života, ktorý bol vdýchnutý do jeho tváre stvoriteľskými perami Boha, Stvoriteľa a Vládcu všetkého, tak múdry, že nebolo a asi nikdy nebude múdrejšieho a rozumnejšieho človeka na zemi. Následkom tohto daru, čiže nadprirodzenej milosti Boha, ktorá bola v ňom vliata dychom života, mohol Adam vidieť a pochopiť Pána prechádzajúceho sa v raji, porozumieť jeho slovám, rozumieť rozhovorom svätých anjelov, jazyku všetkých zvierat, vtákov a plazov a všetkému čo je teraz skryté pred nami, padnutými a hriešnymi stvoreniami.

Toto všetko bolo Adamovi jasné pred jeho pádom. Aby mohli ľahko a neustále udržiavať v sebe nesmrteľné, Bohomilostivé a dokonalé vlastnosti tohoto dychu života, vysadil Boh do stredu raja strom života, do plodov ktorého dal všetku podstatu a plnosť darov božského dychu života.

Avšak to neznamená, že by vôbec nebolo Božieho Ducha vo svete, ale jeho prítomnosť nebola natoľko zjavná. Zjavovala sa len navonok a ľudstvu boli známe len znaky jeho prítomnosti vo svete. Takto boli napríklad mnohé tajomstvá v súvislosti s budúcou spásou ľudského rodu zjavené Adamovi a Eve po páde. Kain mohol napriek svojej bezbožnosti a priestupku ľahko pochopiť hlas, v ktorom bola milosť a božskosť. Noe sa zhováral s Bohom. Abrahám videl Boha a jeho deň a zaradoval sa (porov. Jn 8, 56).

Milosť Ducha Svätého, konajúca navonok, sa tiež zrkadlí vo všetkých prorokoch Starého zákona a svätých Izraela. Neskôr ustanovili židia zvláštne prorocké školy, kde sa synovia prorokov učili rozpoznávať znaky zjavenia Boha, alebo anjelov a rozlišovať konanie Ducha Svätého od zvyčajných prírodných úkazov pozemského života bez milosti.

Simeon, ktorý držal Boha vo svojich rukách, Kristovi starí rodičia Joachim a Anna a iní nespočetní svätí Boží sluhovia mali často rôzne božské videnia, zjavenia a počuli hlasy, ktoré boli potvrdené zjavnými zázračnými udalosťami. Aj keď nemali tú silu ako v Božom ľude, predsa sa prítomnosť Božieho Ducha ukázala aj u pohanov, ktorí nepoznali pravého Boha, pretože dokonca aj uprostred nich našiel Boh vyvolený ľud.

Tak napríklad existovali panny-prorokyne nazývané Sybily, ktoré prisľúbili panenstvo neznámemu Bohu, Stvoriteľovi vesmíru, najmocnejšiemu vládcovi sveta, ako ho poznali pohania. Pohanskí filozofi, aj keď tápali v temnote nepoznania Boha, predsa hľadali pravdu, ktorú Boh miluje. Preto mohli, skrze hľadanie, ktoré sa Bohu páči, mať účasť na Božom Duchu. Je napísané, že národy, ktoré nepoznajú Boha, konajú prikázania zákona podľa prirodzenosti a robia čo sa Bohu páči (porov. Rm 2, 14). Pán až tak chváli pravdu, že o nej sám hovorí vo Svätom Duchu: Pravda vyrástla zo zeme a spravodlivosť zhliadla z neba (porov.

Ako získať milosť Ducha Svätého

„Báťuška,“ povedal som, „nuž vy stále ráčite hovoriť o získaní milosti Ducha Svätého ako o cieli kresťanského života; ale ako a kde ho môžem uvidieť? Dobré skutky vidieť, ale dá sa vidieť Duch Svätý? „V tomto čase,“ odpovedal starec, „kvôli takmer všeobecnej ochabnutosti vo svätej viere v nášho Pána Ježiša Krista a našej nevšímavosti ku konaniu jeho Božskej prozreteľnosti voči nám a spoločenstvu človeka s Bohom, sme prišli až tak ďaleko, možno povedať, že sme takmer úplne opustili pravý kresťanský život.

Preto niektorí ľudia hovoria: ‚Tieto miesta sú nezrozumiteľné. Je možné, aby ľudia videli Boha takto otvorene?‘ Ale tu niet ničoho nezrozumiteľného. Táto neschopnosť pochopiť prišla, pretože sme sa vzdialili od jednoduchosti pôvodného kresťanského poznania. Pod zámienkou vzdelania sme dosiahli takú temnotu neznalosti, že veci, ktoré otcovia chápali tak jasne, nám pripadajú takmer nepochopiteľné. Dokonca aj v bežnom rozhovore sa im Božie zjavenie medzi ľuďmi nezdalo zvláštne.

Preto keď Jóba karhali priatelia za rúhanie voči Bohu, Jób im odpovedal: ‚Ako by tak mohlo byť, keď cítim Božieho Ducha v mojich nozdrách?‘ (porov. Jób 27, 3) To znamená: ‚Ako sa môžem rúhať Bohu, keď Duch Svätý prebýva vo mne? Ak by som sa rúhal Bohu, Duch Svätý by odo mňa odstúpil; ale hľa! Je napísané, že Abrahám a Jakub videli Pána a rozprávali sa s ním presne rovnakým spôsobom a že Jakub s ním dokonca zápasil.

Mojžiš a všetok ľud s ním videli Boha, keď prijal tabule zákona na hore Sinaj od Boha. Stĺp dymu a stĺp ohňa, alebo inými slovami, jasná milosť Ducha Svätého, slúžila ako vodca Božiemu ľudu na púšti.

Získajte milosť Ducha Svätého aj všetkými ostatnými dobrými skutkami, ktoré robíte pre Krista. Duchovne s nimi obchodujte: s tými, ktoré vám prinesú najväčší zisk. Nahonobte kapitál z preveľkého množstva Božej milosti, uložte ho do Božej večnej banky, ktorá vám prinesie netelesný zisk - nie 4, či 6 percent, ale 100 percent za jeden duchovný rubeľ a dokonca nekonečne viac. Napríklad: ak vám modlitba a bdenie prináša Božiu milosť, bdejte a modlite sa.

Ak vám pôst dáva mnoho z Božieho ducha, postite sa, ak vám dáva viac almužna, dávajte almužnu. Teraz vám poviem o mne, o úbohom Serafimovi. Pochádzam z obchodníckej rodiny z Kurska. Keď som ešte nebol v kláštore, obchodovali sme s tovarmi, ktoré nám prinášali najväčší zisk. Tak konajte aj vy, báťuška. A ako nie je cieľom obchodu obchodovať, ale získať najväčší možný zisk, tak aj v diele kresťanského života nie je cieľom modliť sa, alebo konať nejaký iný dobrý skutok.

Hoci Apoštol hovorí Modlite sa bez prestania (1 Sol 5, 17), predsa ako si spomínate dodáva: radšej poviem päť rozumných slov, ako desať tisíc slov v jazykoch (1 Kor 14, 19). A Pán hovorí: Nie každý kto mi vraví: Pane, Pane má byť spasený, ale ten, ktorý koná vôľu môjho Otca (Mt 7, 21), čiže ten, ktorý koná Božie dielo a naviac ho koná s úctou, lebo prekliaty je ten, kto koná Božie dielo nedbanlivo (Jer 48, 10). A Božím dielom je: veriť v Boha a v toho, ktorého on poslal, Ježiša Krista (Jn 14, 1; 6, 29).

Takto, môj synu, jasné a rozumné poňatie konania nášho Pána Boha Ducha Svätého v človeku, prostredníctvom vnútorného i vonkajšieho chápania, môže uistiť kohokoľvek, že sa skutočne jedná o konanie nášho Pána Boha Ducha Svätého a nie o prelud nepriateľa.

tags: #duch #nasho #pana #vznasa #sa #nado