História Kostola v Jánošíkovej, Dunajská Lužná

Obce na Podunajskej nížine občas vydajú zaujímavé dôkazy o osídlení už v dobe kamennej. Rovnako tomu bolo podľa historikov aj na území dnešnej obce Dunajskej Lužnej. Osídlenie odhadujú už v rokoch 3000 až 3900 pred naším letopočtom. Ďalšie dôkazy o dávnom osídlení potom pochádzajú z doby železnej v 7 až 8 storočí pred naším letopočtom, o ktorom vieme vďaka významnému nálezu kniežacích mohylníkov.

Kamenné mohyly stavali na miestach, kde pochovávali svojich mŕtvych. Miesto je pohrebiskom dávnej kalenderberskej kultúry. Našli sa tu rímske mince, čo je dôkazom o prítomnosti Rimanov. Rímske vojská v okolí stavali opevnenia už v období od 1. až 4. storočia už nášho letopočtu. Objavili sa tu aj germánske kmene mocných Kvádov, ktorí nám architektonické pamiatky nezachovali, ale vieme, že udržiavali obchodné vzťahy s Rimanmi. Prvé stopy po Slovanoch, ktorí sem dorazili sa pohybujú v rozmedzí rokov 7. storočia už nášho letopočtu. V tom čase v tejto oblasti žili aj Avarovia a Slovania s nimi žili v mieri. Hovoríme stále o oblasti Žitného poloostrova, alebo širokého okolia Dunajskej Lužnej. 8. storočie znamená odchod Avarov celkom, prípadne ich začlenenie medzi Slovanov, ktorí sa tu značne rozširujú a ich počet sa stále zväčšuje. Stopy po Slovanoch pritom archeológovia našli na viacerých miestach Žitného poloostrova.

Prvé maďarské osídlenie sa na Žitnom polostrove je známe z prelomu 10. až 11. storočia. Akonáhle padla Veľkomoravská ríša zanikla aj vďaka prílevu starých Maďarov, ktorí ničili dovtedajšiu fungujúcu politiku v oblasti. V roku 1241 prichádzajú prvé kmene vraždiacich a plieniacich Tatárov. Prázdne nezaľudnené územie od Rakúska cez naše súčasné hlavné mesto až po mesto Šamorín bolo v tom čase nebránené a vhodné na osídlenie Nemeckými osadníkmi, ktorým nič nebránilo prebrať rozsiahle územia pod seba. Aj preto neskôr nemecké obyvateľstvo ovplyvňovalo vývoj miestnych obcí, vrátane neskôr Dunajskej Lužnej.

Prvou zmienkou o obci Košariská, ktorá dnes tvorí jeden z troch základov súčasnej Dunajskej Lužnej, z roku 1283. V nemčine obec niesla ostrý názov Messer. Druhý základný kameň Lužnej je v bývalej obci Nová Lipnica (nemecky Torcs) z roku 1230 a ešte obec Jánošíková so svojou prvou písomnou zmienkou z roku 1258. Jánošikovej nemecký názov bol Dyenis. Košariská a Jánošíková získali prvé katolícke kostoly v 13. storočí. Vo farnosti Messer zasvätili kostol svätému Martinovi.

Oficiálne Dunajská Lužná vznikla až 1. januára 1974 z troch obcí - Nová Lipnica, Jánošíková a Nové Košariská, ležiace pri sebe, spolu sa vyvíjajúce a už 36 rokov ako jedna obec. Obec, či už zlúčená alebo osobitne bola vždy pestrá na národnosti, náboženstvo ale aj záujmové zloženie.

Dunajská Lužná sa nachádza v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova na mladom úrodnom vale Dunaja. Rovinatý chotár a úrodné pôdy vytvárajú vhodné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva. Vodné plochy Malá voda a Piesková jama sa využívajú na lov rýb a rekreáciu. Do územia obce okrajovo zasahuje prírodná rezervácia Dunajské luhy.

História Kostola v Jánošíkovej

Kostol sa nachádza v časti Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou po maďarsky Dénešd. Dedinka bola najdôležitejšou a najväčšou filiálkou farnosti Mišérd (Nové Košariská). Aj na území Dénešdu bol starobylý románsky kostol.

Jeho postavenie súvisí s okolnosťou, že dedina Dénešd sa v roku 1258 dostala do vlastníctva opátstva benediktínov na Hore sv. Martina v Pannonhalme (Maďarsko).Benediktíni, ktorých heslom bolo „Ora et labora“ (modli sa a pracuj) sa starali aj o duchovné blaho svojich poddaných. O existencii nejakého iného staršieho kostola v tejto dedine nie sú žiadne správy.

V archíve opátstva na Panonhalme je však zachovaná listina z 24. januára 1302, v ktorej sa hovorí o postavení kostola v Dénešde (Deanis), ktorý sa však nemohol osamostatniť a stať sa farským a ostal naďalej ako filiálka Kostola sv. Martina v Mišérde. Podliehal bratislavskému prepoštovi, resp. ostrihomskému arcibiskupovi. S kostolom v Dénešde sa opäť stretávame v roku 1325, keď sa ostrihomský arcibiskup vzdal cirkevného desiatku, ktorý mal z farnosti v Mišérde a daroval ho Kostolu sv.

V roku 1673 vykonal archidiakon vizitáciu fary a Kostola sv. Bartolomeja apoštola. Z vizitačnej zápisnice sa dozvedáme, že v kostole sú tri oltáre, na ktorých sa odzrkadľovali predchádzajúce pomery - boli na spadnutie. V búrlivých časoch 17. storočia bola až tretina obyvateľov v obci protestanti. Bolo to totiž práve v čase, keď bol kostol v Mišérde v rukách evanjelikov a. v. a Kostol v Dénešde plnil funkciu farského kostola pre veriacich katolíkov. Kostol nemal peniaze v hotovosti, zato mnohí obyvatelia boli dlžníkmi kostola.

Vo vizitačnej zápisnici z roku 1673 sa uviedol aj súpis liturgických predmetov a paramentov. Na začiatku 18. storočia sa vrátil kostol v Mišérde opäť do rúk Katolíckej cirkvi a stal sa znovu farským kostolom. V tom čase už bol Dénešd opäť filiálkou Mišérdu.

V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova. Kostol v Dénešde sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. V ďalšej kanonickej vizitácii z roku 1781 je opísaný aj kostol v Dénešde. Stál na mieste terajšieho kostola v dnešnej časti Jánošíková. V kanonickej vizitácii sa uvádza vnútorné vybavenie kostola.

Kazateľnica bola približne v strede chrámovej lode (asi na terajšom mieste) a spočívala na drevenom stĺpe. Boli na nej namaľované štyri postavy evanjelistov. V kostole boli štyri oltáre. Jeden bol väčší a na tom bola socha Preblahoslavenej Panny Márie. Túto sochu považovali a uctievali veriaci ako zázračnú. Socha bola korunovaná striebornou korunou s drahými kameňmi, v pravej ruke držala žezlo, tiež strieborné, v ľavej ruke držala Jezuliatko, korunované podobnou striebornou korunou s drahými kameňmi. Ježiškovi vyčnievala z ruky strieborná tabuľka s nápisom: „ECCE MATER TUA“ (Hľa tvoja Matka). Druhý oltár bol na evanjeliovej strane v strede kostola. Na tomto oltári bol obraz sv. Benedikta z Nursie medzi sochami sv. Maura a sv.

Tretí oltár bol v blízkosti druhého. Bol na ňom obraz umierajúceho sv. Jozefa medzi sochami sv. Štvrtý oltár bol na ľavej strane, v strede lode. Bola na ňom socha sv. Barbory, patrónky baníkov medzi štyrmi svietnikmi. Lavice pre veriacich boli kvôli umiestneniu oltárov rozmiestnené nepravidelne. Na jednej strane ich bolo sedem, na druhej štyri. Potom sa v kanonickej vizitácii opisujú bohoslužobné nádoby a liturgické rúcha.

Je pozoruhodné, že hoci kostol nebol pôvodne farským, jeho zariadenie nebolo chudobnejšie ako zariadenie farského kostola sv. Martina v Mišérde. Na veži kostola boli pôvodne len dva bronzové zvony. Väčší vážil šesť centov, menší vážil štyri centy (1 cent mal cca 50 kg). Kostol v Dénešde mal aj dva privilegované oltáre. Jeden bol pre mníchov sv. Benedikta. Bol to oltár sv. Jozefa. Druhý bol pre všetkých celebrujúcich. Bol to oltár sv. Benedikta.

Plnomocné odpustky bolo možné získať na sviatok Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie, druhé odpustky boli na sedem rokov. Obe privilégia udelil kostolu pápež Pius VI. na žiadosť opáta Daniela Somogyiho 2. mája 1776. (Daniel Somogyi de Medgyes bol opátom na Hore sv. Členovia vizitačnej komisie konštatovali už v roku 1781, že tento kostol nemôže pojať početný ľud, ktorý sa schádza k milostivej soche Panny Márie od všelikadiaľ, takže v čase väčšieho zhromaždenia ľudí, či už kvôli sv. spovedi, alebo sv. prijímaniu, sa tam len ťažko môžu vysluhovať sviatosti.

Preto sa už opát Daniel Somogyi rozhodol postaviť nový, väčší kostol v barokovom slohu. Ale úmysel bolo ťažko uskutočniť. V roku 1786 zrušil „osvietenský“ panovník Jozef II. Stavba kostola bola slávnostne posvätená až v roku 1797. Ale to ešte nebol kompletne zariadený. Kostolu chýbal vhodný píšťalový organ. Na ten urobilo zmluvu benediktínske opátstvo z Hory sv. Martina až 21. novembra 1865. Návrh na vypracovanie organu do Svätyne Madony Žitného ostrova zadalo opátstvo „kráľovskému organárovi“ v Salzburgu - Ludvigovi Mooserovi.

Za jeho vyhotovenie mal dostať v štyroch splátkach 1.400 zlatých. Termín dodania nového organa nebol presne určený. Organ mal byť pôvodne jednomanuálový s desiatimi registrami so 108 drevenými a 498 cínovými píšťalami. V skutočnosti urobil majster zo Salzburgu organ dvojmanuálový a s dvanástimi registrami. Počas 1. svetovej vojny (1914-1918) boli spolu so zvonami zrekvírované aj cínové píšťale z Mooserovho organu. Tieto boli síce po vojne nahradené plechovými, ale aj po viacerých generálnych opravách organ už nemal ten zvuk ako predtým.

Preto bol farnosťou oslovený známy bratislavský organár Schonhofer, ktorý sa mu snažil navrátiť pôvodný zvuk. Organ slúžil vo farskom kostole až do roku 2013. Momentálne prebieha jeho reštaurovanie (Mgr.Art. Ján Fečo) a generálna oprava pod vedením p.

V roku 1974 sa obec Dénešd (v tom čase už Jánosíkova) zlúčila z obcami Nová Lipnica a Nové Košariská a vznikla tak terajšia obec Dunajská Lužná. Dunajská Lužná sa tak zároveň stala sídlom tunajšej farnosti. Na konci 20. Jánošíkovská 754, 900 42 Dunajská LužnáRímskokatolícky kostol sa nachádza v časti obce Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou Dénešd.

Pôvodný kostol bol románsky a patril benediktínom z Pannonhalmy. Bol zasvätený sv. Bartolomejovi. V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova. Jej vznik sa datuje na 12.-13. storočie a pravdepodobne pochádza zo zaalpskej talianskej oblasti. Sochu do obce priniesli Benediktíni, keď utekali pred Turkami z kláštora Celldömölk v Maďarsku. Už tí sochu uctievali ako zázračnú a uzdravovaciu.

Kostol sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. Preto bolo potrebné ho prestavať. So stavbou nového kostola sa začalo v roku 1786 na mieste pôvodného kostola. Postaviť ho dal opát Daniel Somogyi. Dostavaný a posvätený bol až v roku 1797, a bol zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Kostol bol postavený v barokovom slohu.

V roku 1852 vyhorel pôvodný farský kostol sv. Martina v Nových Košariskách, a tak sa farským kostolom stal kostol Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej a je ním až dodnes. Kostol v roku 1924 dostal z milodarov 4 bronzové zvony zasvätené sv. Jánovi evanjelistovi, patrónovi pôvodného kostola sv. Bartolomejovi, apoštolovi, Preblahoslavenej Panne Márii - Madone Žitného ostrova a sv. Martinovi z Tours. Posledná 2 menované boli rekvírované počas 2. svetovej vojny na vojenské účely.

Dnes nevieme nič bližšie o počiatkoch kresťanstva v našich obciach. Len z niekoľkých náznakov sa môžeme o nich domnievať. Je možné, že počiatky kresťanstva na území obce sú staršie, ako kristianizačná misia Cyrila a Metóda, ktorí prišli na Veľkú Moravu r. 863.

Nový kostol vznikol v dedine Dienešdi (dnešná Jánošíková) tiež niekedy v 13. storočí. Dedina Dienešdi pripadla od r. 1258 opátstvu sv. Martina na Hore Panónskej (dnešná Panonhalma v Maďarsku). Kostol sv. Bartolomeja dal v dedine Dienešdi postaviť opát Armimus z Panonhalmy. Opátom bol v rokoch 1281-1300. Benediktínski mnísi sa starali aj o duchovné blaho svojich poddaných, preto na svojom majetku postavili pre nich kostol aj v dedine, ktorú dodatočne získali.

Neďaleko opátstva na Hore Panónskej bolo oddávna druhé benediktínske opátstvo v Domolku. V tomto opátstve opatrovali zázračnú, či milostivú sochu P. Márie. Keď na začiatku 16. storočia ohrozovali opátstvo v Domolku Turci, utiekli pred nimi benediktínski mnísi na svoj majetok severne od Domolku, do Dienešdu. Vzali so sebou aj najcennejšiu vec, akú tam mali, divotvornú sochu P. Márie a uložili ju v kostole v Dienešde, ktorý dali predtým postaviť. Obyvatelia Dienešdu začali sochu P. Márie uctievať a ona im tieto prejavy úcty splácala rozličnými splneniami ich prosieb, uzdraveniami z chorôb a neduhov.

Tieto zázraky sa diali najmä od r. 1748, keď bola socha vystavená k verejnému uctievaniu. Od tohoto roku zázraky P. Márie sledoval a skúmal farár z Nových Košarísk František Szogyényi. Správcom fary v N. Košariskách bol do roku 1756 a posledný zázrak zaznamenal roku 1753. Za dobu svojho pôsobenia vo farnosti N. Košariská zaznamenal 178 zázrakov a nakoniec ešte niekoľko ďalších, ktoré už nečísloval. Takéto množstvo zázrakov oprávňovalo ľudí obce Dunajská Lužná, aby P. Máriu z Dienešdu uctievali ako "Pomáhajúcu Matku Božiu", aby k nej putovali a aby aj po storočiach nezabúdali na dobrodenia, ktoré im preukazovala.

Rukopis, v ktorom p. farár František Szogyényi zapisoval zázraky P. Márie z Dienešdu, sa časom stratil. Až v roku 2000 sa ho podarilo nájsť, preložiť do slovenčiny (pôvodne bol písaný latinsky) a vydať tlačou.

Rímskokatolícky kostol v časti Jánošíková dal postaviť v roku 1786 opát Daniel Somogyi na mieste gotického kostola z 13. storočia. Dostavaný bol v roku 1797 s patrocíniom Povýšenie sv. Kríža. Kostol získal vzácnu sochu Panny Márie s dieťatkom od mníchov z kláštora Celldömölk, ktorí utekali pred Turkami. Do roku 1975 bol aj pútnickým kostolom, púte boli obnovené v roku 1995.

Rok 1852 bol pre pôvodný Farský kostol sv. Martina v Mišérde osudný. V čase hospodárskej krízy a medzivojnovom období boli pre Farský kostol Povýšenia sv. Kríža v Dénešde odliate dva OCEĽOVÉ ZVONY. Tieto boli odliate v dielni Adalberta Hillera v Brne na Morave a sú vo veži dodnes. No nakoľko neladia k súčasným BRONZOVÝM ZVONOM (1924) používajú sa len na tzv.

V roku 1922 veriaci iniciovali zbierku milodarov na štyri nové väčšie BRONZOVÉ ZVONY, ktoré chceli zasvätiť sv. Jánovi evanjelistovi, patrónovi vtedajšieho miestneho kňaza Jána Meszárosa, patrónovi pôvodného kostola sv. Bartolomejovi, apoštolovi, Preblahoslavenej Panne Márii a patrónovi Mišérdu Sv. Martinovi z Tours.

Vo veži boli pôvodne ešte dva zvony, síce menšie, ale od rovnakého majstra z Komárna. Žiaľ tieto boli rekvírované počas 2. svetovej vojny na vojenské účely. Z dobových záznamov vieme len ich nápisy a váhu.

Súčasná Podoba Rímskokatolíckeho Kostola

Súčasná podoba rímskokatolíckeho kostola

Oltár rímskokatolíckeho kostola

Detail oltára rímskokatolíckeho kostola

Interiér rímskokatolíckeho kostola

Chór rímskokatolíckeho kostola a varhany

K neoddeliteľným pamiatkam obce patril do roku 1984 rímskokatolícky gotický kostol sv. Martina, postavený v prvej polovici 13. storočia, ktorý bol v roku 1770 prestavaný na barokový. V roku 1854 vyhorel spolu s celou dedinou. Zachovalo sa iba presbytérium (miesto pri hlavnom oltári kostola). Na jeho mieste stojí kaplnka sv. Martina.

Kaplnka svätého Martina v Nových Košariskách

Interiér kaplnky svätého Martina

Evanjelický kostol a.v. bol postavený v roku 1814 v klasicistickom štýle. V roku 1914 bola pristavená veža a kostol nadobudol dnešnú podobu.

Evanjelický kostol a.v.

Interiér evanjelického kostola a.v.

V roku 1864 bola v neogotickom slohu postavená zvonica v časti Nová Lipnica. V minulosti slúžila na ohlasovanie času obeda, či živelných pohrôm.

Zvonica v Novej Lipnici z roku 1864

Výstavba hrádze bola zrealizovaná v 18. storočí za panovania Márie Terézie. Po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v roku 1992 stratila svoju funkciu. Má šírku 40 m a výšku 6 m, v korune hrádze bola vybudovaná cyklocesta.

Hornožitnoostrovná protipovodňová hrádza v časti Jánošíková

tags: #dunajska #luzna #janosikova #kostol #google #mapa