Ekumenická omša: Význam a kontext

Večerná svätá omša má v živote veriacich dôležité miesto. Slávenie večernej svätej omše je hlboko zakorenené v tradícii cirkvi a prináša so sebou duchovné obohatenie a posilnenie viery. V tomto článku sa pozrieme na význam večernej svätej omše a jej kontext v rámci rôznych cirkevných udalostí a úvah.

Ekumenické stretnutie v Sinjaku 2025

V dňoch od 21. do 23. októbra 2025 sa uskutočnilo v decézenom dome v Sinjaku v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine 6. ekumenické stretnutie. Vynútenú šesťročnú pauzu zapríčinila pandémia covid a po nej vojna.

Z ukrajinskej strany bolo približne 25 účastníkov - členov cirkvi: Rímskokatolícka, Gréckokatolícka a Pravoslávna, Reformovaná kresťanská cirkev, Cirkev živého Boha, Ukrajinskí baptisti a Misijná spoločnosť mesiánskych židov. Zastúpené bolo aj Hnutie fokoláre. Stretntie prekročilo rámec Zakarpatia, zúčastnil sa ho i kňaz z Belej Cerkvi a veriaci z Kijeva. Menovite treba uviesť moderátorku duchovnej rady Mukačeva Vierku Fedinú a sekretára Róberta Špontáka.

Ďalej Antona Majneka, emeritného biskupa, Istvána Pogánya farára katedrálneho kostola, Petra Žarkovskéjho, vikára Rímskokatolíckej Mukačevskej diecézy. Stretnutie malo dva ciele: na prvom mieste to bolo aggiornamento z Kongresu v Ríme v marci t.r. s názvom Povolaní k nádeji, kde boli i delegácie z SK a aj z UA, každá mala 4 členov.

Program stretnutia

Deň 23. 10 bol návratovým. Zastavili sme sa u nového duchovného správcu zo Slovenska vo farnosti Storožnica o. Milana Luptáka, ktorý sa tiež zúčastnil ekumenického stretnutia. a na záver dňa - ako vrchol - bola ekumenická bohoslužba v katolíckej Mukačevskej katedrále sv. Detailný program je v Prílohe 1 - Program stretnutia Sinjak 2025.

Priebeh stretnutia

Začali sme predstavením prítomných účastníkov. Vykonala ho Vera Fedivá, dlhoročná moderátorka duchovnej rady Mukačeva. O.Anton Konečný stretnutie uviedol vyjadrením radosti z jeho oživenia a poukázal na vzrastajúci význam ekumény, úmerný rastu súčasných problémov, včítane vojenských konfliktov.

Jestvuje riešenie, jeho jediný princíp je zmierenie, odpustenie a láska, ktoré prináša Ježiš Kristus. Prijať, žiť a šíriť túto kultúru Kristovej blahozvesti je úloha pre celé kresťanstvo. Ale práve naše rozdelenie oslabuje toto svedectvo a naopak, ekuména ho napomáha. A preto byť kresťanom dnes znamená byť ekumenický.

Potom nasledovalo video s názornou históriou aktu zmierenia medzi pravoslávnymi a katolíkmi v zornom uhle stretnutí Chiary Lubichovej, prezidentky Hnutia fokoláre s Atenagorom I., ekumenickým patriarchom Konštantínopolu pred viac ako 60. rokmi.

V Castel Gandolfo v Ríme sa 26. - 29. 3. 2025 konala Medzinárodná ekumenická konferencia na tému „Povolaný k nádeji, buďte protagonistami dialógu“ s 250 účastníkmi z viac ako 40 krajín a 4 kontinentov. Na stretnutí boli i 4 členné delegácie z Ukrajiny a zo Slovenska. Ďalší zástupcovia z UA zdôraznili ekumenizmus ako jednú nádej pre dnešné kresťanstvo.

Po týchto svedectvách brat Tibor, kazateľ Cirkvi živého Boha spolu so spolubratom Maximom sa podelil o zážitoky z frontovej línie. So zatajeným dychom sme sledovali tvrdú realitu bojov v zákopoch a čítanie Biblie i modlitby. Služba týchto kňazov, pastorov či kazateľov je novou ekuménou v núdzi, ktorá nerozlišuje kto a komu ju poskytuje.

V roku 325 po Kr. zvolal cisár Konštantín prvý ekumenický koncil do mesta Nicea. Zišlo sa viac približne 300 biskupov, ktorí vyriešili zásadný kristologický spor. V roku 1925 v Štokholme arcibiskup z Uppsaly Nathan Söderblom inicioval konferenciu, kde vyzval kresťanskov nečakať na úplnú zhodu v teológii, ale spojiť sa v praktickom kresťanstve, v službe svetu pri hľadaní pokoja, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti.

Pred 60 rokmi sa udialo odvolanie exkomunikácií z r. 1054. Dňa 5. 1. 1964 sa stretli pápež Pavol VI. a ekumenický patriarcha Athenagoras ako pútnici vo Svätej zemi a následne 7. decembra 1965 spoločne zrušili spomínané exkomunikácie.

Záverom a vrcholom sympózia bola bohoslužba. Do mukačevskej katedrály sv. Martina na pozvanie jej rektora o. Istvána prišli nielen početní veriaci, ale aj mnoho mladých ľudí z Lýcea sv. Štefana, a veriaci rôznych konfesií.

Bohoslužba v katedrále sv. Martina

Klenotom bohoslužby bol spev troch zborových telies - Cirkvi Živého Boha, rímskokatolícky mládežnícky zbor Lýcea a zbor farnosti sv. Bohoslužba bola o viere a boli to čítania zo sv. Písma a potom modlitby za posilnenie viery, za mier na Ukrajine, za rodiny, za povolania k zasvätenému životu za iné akuálne potreby.

Modliltby a prihovory duchovných rôznych vierovyznaní a národností zneli v hlavnom jazyku - ukrajinskom, ale aj v slovenčine a maďarčine. Na zaver ako zvyčajne bolo udelenie áronského požehnania. Jeho tri časti predniesli treja duchovní. každý v inom jazyku. Žiada sa zdôrazniť „novinka“ ekumenckých bohoslužieb - prítomnosť mladých ľudí.

Bohoslužba za jednotu kresťanov 24. 1. 2022

Večerná svätá omša a cirkevné udalosti

Veľkonočné obdobie a Svätý týždeňVečernou omšou vo Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie. To pokračuje cez Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok utrpenia a smrti Pána). Vo Svätom týždni (starý názov Veľkom týždni) Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života.

Veľký týždeň, ktorý sa v rímskokatolíckych kostoloch začal slávením Kvetnej nedele, je na Ukrajine časom duchovných úvah o zmysle života a nepretržitej modlitby za mier. Cez veľkonočné sviatky, ktoré sa v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa už tradične slávia za prítomnosti arcibiskupa - pastiera veriacich celej Trnavskej arcidiecézy, budeme opäť prežívať utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Spasiteľa ľudstva Ježiša Krista.

Krížová cesta je dnes jednou z charakteristických súčastí v takmer všetkých katolíckych kostoloch. Už viac ako 1500 rokov putujú kresťania z celého sveta do Svätej zeme, aby sa vydali po stopách Ježišovho umučenia a smrti. Týždeň, ktorý navždy zmenil svet - tak kresťania často nazývajú týždeň, ktorý predchádzal Ježišovmu umučeniu, smrti a vzkrieseniu. Existuje množstvo tradícií a osláv, ktoré siahajú až k prvým kresťanom v prvých storočiach.

Na Veľký piatok 29. marca 2024 sa v Nitre uskutočnila tradičná pobožnosť krížovej cesty mestom. Tradičná živá krížová cesta sa tento rok opäť konala aj v uliciach Prešova. Prišli tisícky ľudí. Po skončení krížovej cesty sa o 15:00 začnú veľkopiatočné obrady slávenia utrpenia a smrti Pána. Predsedať im bude nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.

V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša. Bez Piatku utrpenia Pána by však nebola ani Veľká noc. Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva pozýva do novény pred sviatkom Božieho milosrdenstva. Začala sa v Piatok utrpenia Pána (na Veľký piatok).

Svätá sobota (Biela sobota) je prísne neliturgický deň. V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste.

Odpustky počas Svätého týždňa

Počas Svätého týždňa je možné za zvyčajných podmienok získať úplné odpustky. Vzťahujú sa k veľkonočnému trojdniu.

Aktivity pápeža Františka

Pápež František začal slávenie tohtoročného Veľkonočného trídua v ženskej väznici Rebibbia v Ríme, kde slávil svätú omšu Večere Pánovej. Počas svätej omše na pamiatku Pánovej večere umyl nohy 12 väzenkyniam.

Počas generálnej audiencie v stredu 27. marca pápež František spomenul príbeh dvoch otcov zo Svätej zeme - Izraelčana Bassama Aramina a Araba Ramiho Elhanana, ktorých dcéry vo veku 10 a 13 rokov boli zabité. „Činorodá láska je tým najvýraznejším ohlasovaním evanjelia pre spoločnosť, ktorá sa cíti ohrozovaná.“ To sú slová pápeža Františka z videa, ktoré zaslal do argentínskeho mesta Rosario zmietajúceho sa v násilí.

„Otec odhaľuje pravú tvár svojej všemohúcnosti vo svojom Synovi, ktorý si kľaká pred učeníkov, aby im umyl nohy; v ňom, ktorý uponížený na kríži na tú najradikálnejšiu bezmocnosť, naďalej miluje a odpúšťa, bez odsudzovania,“ povedal pápežský kazateľ kardinála Raniero Cantalamessa.

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike (ERCSR)

Vznik ERC SR bol dôsledkom rozdelenia Československa a vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Ekumenická spolupráca na Slovensku pokračovala v novej organizačnej forme a nových politicko-spoločenských podmienkach.

Skutočnosť, že spolupráca cirkví na Slovensku nebola otrasená rozdelením Československa, že prirodzene pokračovala ďalej na platforme Ekumenickej rady cirkví v SR, možno s odstupom rokov hodnotiť ako zrelosť kresťanských cirkví na Slovensku v ich vzájomných vzťahoch. Vznik ERCSR však neznamenal ani ochabnutie vzťahu s kresťanskými cirkvami v Čechách.

Pri vzniku ERCSR stálo 6 riadnych členských cirkví (Evanjelická cirkev a.v.; Reformovaná kresťanská cirkev; Pravoslávna cirkev; Cirkev bratská; Evanjelická cirkev metodistická; Cirkev československá husitská) a 4 cirkvi so štatútom pozorovateľa (Rímskokatolícka cirkev; Bratská jednota baptistov; Cirkev adventistov siedmeho dňa; Apoštolská cirkev). 30. októbra 1995 bola prijatá najprv so štatútom pozorovateľa a po schválení vlastnou synodou (3. 12. 1997) za riadneho člena Starokatolícka cirkev.

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike bola zaregistrovaná Ministerstvom kultúry ako združenie cirkví v súlade s ustanovením. §4. 3 cit. zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností a zákona SNR č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Ciele a aktivity ERCSR

Ovocie, ktoré táto spolupráca priniesla možno rozdeliť do niekoľkých skupín:

  1. Hľadanie znakov viditeľnej jednoty cirkví
  2. Jednota s cirkvami vo svete

Hľadanie znakov viditeľnej jednoty cirkví

Základným cieľom ekumenického hnutia je hľadanie a spoločné slávenie viditeľných znakov jednoty cirkví. Vzťahy kresťanských cirkví na Slovensku sú do veľkej miery určované pomerom počtu príslušníkov jednotlivých konfesií: rímskokatolícka cirkev predstavuje okolo 70 %, ECAV 7 %, Reformovaná kresťanská cirkev 3 %, Pravoslávna cirkev 2 %, ostatné cirkvi pod 1 % členov z celkového počtu obyvateľov SR - podľa sčítania ľudu v roku 2001.

Veľká disproporcia v počte členov jednotlivých cirkví má za následok, že väčšinová Rímskokatolícka cirkev nepovažuje ekumenickú spoluprácu za nevyhnutnú pre napĺňanie svojho poslania v podmienkach našej spoločnosti. A na strane cirkví, ktoré vzišli z reformácie je vo vzťahu ku katolíckej cirkvi história protireformácie ešte vždy prekážkou.

V tejto situácii sa ERCSR usilovala o budovanie a zlepšovanie vzájomných vzťahov. Stala sa účinnou platformou, na ktorej cirkvi riešili viacero kritických situácií. V roku 1995 to boli otázky spojené s návštevou pápeža Jána Pavla II. Dôležitou otázkou bolo upozornenie na skutočnosť, že popri svätorečení troch košických mučeníkov je z hľadiska historickej objektívnosti a ekumenickej korektnosti nutné pripomenúť aj obete, ku ktorým v období krvavých náboženských bojov došlo na strane protestantských cirkví.

Medzi dôležité ekumenické úlohy patrí budovanie vzťahov aj medzi tzv. slobodnými a tradičnými cirkvami. Väčšina slobodných cirkví sa na Slovensku etablovala medzi prvou a druhou svetovou vojnou, resp. po druhej svetovej vojne. Súčasná situácia teda ponúka nové možnosti.

Najvýraznejším viditeľným znakom jednoty cirkví sú bohoslužobné stretnutia. Tradícia ústredných ekumenických bohoslužieb v SR sa začína 19. januára 1997, keď sa vo Veľkom kostole Evanjelickej cirkvi a. v. zišli k spoločným modlitbám predstavitelia cirkví združených v ERCSR s predstaviteľmi Rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 1997 ERCSR preberá na seba aj koordináciu celosvetového Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov.

K viditeľným znakom jednoty cirkví patrí aj ich schopnosť zaujať spoločné stanovisko k aktuálnym spoločenským udalostiam. ERCSR slúžila ako prostredie, v ktorom sa takéto stanoviská tvorili.

Najrozsiahlejšou oblasťou činnosti s najzreteľnejšími výsledkami je práca ERCSR pri koordinácii postupu cirkví vo vzťahu k štátu.

Jednota s cirkvami vo svete

Popri hľadaní znakov viditeľnej jednoty medzi cirkvami doma, je poslaním Ekumenickej rady aj budovanie jednoty so spoločenstvom cirkví vo svete. ERCSR od roku 1993 udržiava živé kontakty s Ekumenickou radou v ČR a s partnerskými organizáciami v zahraničí.

Organizácia Členstvo Rok
Európska ekumenická komisia pre cirkev a spoločnosť (ECCSS) Riadny člen 1995
Ekumenické fórum kresťanských žien Európy Člen Komisie pre prácu so ženami ERCSR 1996
Ekumenická rada mládeže Európy Člen Mládežníckej komisie ERCSR 2002
Eurodiakonie Člen Diakonickej komisie ERCSR 2005

tags: #ekumenicka #omsa #vyznam #slova