Kým k nám prišla Biblia v podobe, ako ju poznáme dnes, musela prekonať dlhú a komplikovanú cestu. Príbeh Knihy kníh, plný zvratov a nečakaných udalostí, priblížila konferencia v evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši - Vrbici.
Rodokmeň prekladov anglickej Biblie
Biblia Kralicka
V tomto roku, ktorý bol zároveň Rokom kresťanskej kultúry, si pripomíname 445. výročie prvého vydania 6-dielnej Kralickej Biblie. Zároveň uplynulo 125 rokov od prvého vydania Kralickej Biblie práve vo vydavateľstve Tranoscius. A tak špeciálne pri tejto príležitosti vydal Tranoscius, s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR, signovanú jubilejnú Bibliu 2024 - v koženej väzbe a limitovanom náklade.
Peter Gärtner, riaditeľ vydavateľstva Tranoscius a zároveň dozorca Liptovsko-oravského seniorátu uviedol: „Sme nesmierne radi, že v našom vydavateľstve už 126 rokov prinášame Božie slovo v zrozumiteľnej reči. Ako všetci vieme, Biblia nie je len obyčajná kniha - je to zdroj svetla, nádeje a povzbudenia. Práve jej odkaz nás spája naprieč všetkými generáciami a aj krajinami sveta.
Príbeh Biblie na ceste k nám vo vrbickom kostole odznel v troch tematických blokoch. Históriu Biblie, od jej vzniku až po staroslovienský preklad Cyrila a Metoda, priblížil Marián Bochnička - farár v L. Mikuláši. Najvýznamnejšie preklady Písma, najmä v Lutherov a kralický preklad, predstavil generálny biskup ECAV Ivan Eľko. Ucelenú podobu podujatiu dala a scenár pripravila Janka Záborská, jazyková redaktorka vydavateľstva. Adventný večer vo vrbickom kostole citlivo a s nadhľadom moderovala Zuzana Klotáková.
Ochotnícki herci z Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši vystúpili so scénickým predstavením pod režisérskou taktovkou Petra Vrlíka. Dej príbehu sa odohráva v roku 1899 na evanjelickej fare k Liptovskom sv. Mikuláši, kde sa zborový kazateľ, a neskôr biskup Východného dištriktu, Juraj Janoška rozhodol napísať predhovor k novému vydaniu Písma, a to po prvýkrát v slovenskom jazyku. „Predstavenie nám zaiste pomohlo hlbšie pochopiť význam a kontext Biblie v našej domácej kultúre,“ poznamenal Peter Gärtner.
Novoobjavený rukopis slovenského prekladu štyroch evanjelií Novej zmluvy, o ktorého existencii sa viedli len dohady, odhaľuje cielenú a serióznu činnosť Jána Lajčiaka zameranú na preklad Biblie do slovenčiny. Napriek tomu, že ho Jur Janoška v tom povzbudzoval, pri obmedzenom vplyve slovenských cirkevných zborov a nechuti osobností, reprezentujúcich slovenské záujmy, boli úvahy o oficiálnom poverení preložiť Bibliu do „neúradného“ jazyka iba utópiou.
Život a Dielo Jána Lajčiaka
ThDr. PhDr. Ján Lajčiak, evanjelický farár, sociológ kultúry, spolutvorca modernej slovenskej orientalistiky, prekladateľ biblických textov z gréčtiny a hebrejčiny, kritik málo aktívnej slovenskej inteligencie a stúpenec moderného života, sa narodil 25. júla 1875 v Pribyline.
Po gymnaziálnych štúdiách v Banskej Bystrici a Prešove študoval teológiu v Prešove a Erlangene. Po štúdiu v Lipsku (1900 - 1902) získal titul philosophiae doctor za doktorskú prácu O duálových a plurálových koncovkách v semitských podstatných menách. V r. 1902 - 1905 študoval v Paríži na Sorbone a obhájil ďalšiu dizertačnú prácu, a to z teológie, pod názvom Ezechiel, jeho osobnosť a učenie, koncipovanú na pozadí širších dobových spoločenských a kultúrnych analýz starého Izraela.
Hoci bol o neho záujem vo vedeckých kruhoch na viacerých univerzitách, ako uvedomelý Slovák sa vrátil do vlasti v snahe rozvíriť stojaté vody v národe aj v cirkvi. Po návrate na Slovensko sa dostal do sporu s maďarskou vrchnosťou a pre svoje liberálne postoje aj so slovenskou konzervatívnou národnou a cirkevnou reprezentáciou. Doma tak nemal možnosť pracovať ani na vedeckom pracovisku, ani vo väčšom cirkevnom zbore. Napokon ako kňaz pôsobil v zapadnutej liptovskej dedine Baňská Boca (dnes Vyšná a Nižná Boca). Počas pobytu v zahraničí si písal (a požadoval to aj na oficiálnych dokumentoch) mäkčeň na c.
Zomrel v deň vyhlásenia vzniku Československa 28. októbra 1918. Lajčiakovou základnou témou je problém kultúry v najširšom poňatí. Snaží sa najprv o jej všeobecný pojem, prevažne sú však jeho skúmania zamerané na kultúru a na život Slovenska. Ukazuje to jeho práca Slovensko a kultúra (1920), vydaná po jeho smrti z rukopisnej pozostalosti S. Š. Osuským. Jeho cieľom bolo dynamizovať zaostalý a konzervatívny život Slovenska.
Anton Baláž, prozaik, publicista, autor filmových scenárov a rozhlasových hier, využil novoobjavený osobný archív Jána Lajčiaka na napísanie románu Prehovor, Ezechiel. Približuje v ňom životný a tvorivý príbeh evanjelického kňaza a intelektuála európskeho formátu Jána Lajčiaka.
Významné Preklady Biblie do Slovenčiny
V dejinách Slovenska existuje aj človek, ktorý Bibliu z originálu dokázal preložiť celkom sám. Volal sa Jozef Roháček a trvalo mu to viac ako tridsať rokov. Na tie časy to bolo prelomové dielo. Katolíci totiž v tom čase originálny preklad nemali. Používali preklad latinského prekladu z prelomu 4. a 5. storočia, známy ako Vulgata, od kresťanského učenca Hieronyma. Evanjelici sa zasa opierali o českú Kralickú Bibliu z druhej polovice 16. storočia.
V spisovnej slovenčine vyšiel prvý slovenský preklad až v roku 1926. Zaujímavosťou je, že sa na nej podieľal, mimo iných, aj Andrej Hlinka. V roku 1936 vyšiel preklad luteránskeho farára Jozefa Roháčka z pôvodných verzií Biblie, pričom v rovnakom roku vyšiel evanjelický preklad Biblie, ktorý mohol nahradiť českú tzv. Kralickú Bibliu, ktorú evanjelici čítali dovtedy. Evanjelici ho neskôr aktualizovali a v novej verzii vyšiel v roku 1977.
Spolok svätého Vojtecha sa zaslúžil o preklad Biblie do slovenčiny, ktorý sa objavuje aj v množstve slovenských vydaní a v masovo tlačených verziách. Preklad Starého zákona sa dokončil v roku 1955, kým Nový zákon dokončili v roku 1986. Tento preklad sa používa ako text Biblie v bežne dostupných knihách a taktiež vydavateľstvom IKAR v jeho špeciálnych hodnotných vydaniach.
Prehľad Niektorých Prekladov Biblie do Slovenčiny
| Prekladateľ/Inštitúcia | Charakteristika |
|---|---|
| Juraj Palkovič | Prvý tlačený preklad v dvoch osobitných zväzkoch (1825 a 1832) |
| Spolok sv. Vojtecha | Preklady v spisovnej (štúrovskej) slovenčine, postupne vydávané ako podielové knihy pre členov spolku |
| Jozef Roháček | Preklad celej Biblie z pôvodných textov (1936) |
| Biblická komisia pri Spolku sv. Vojtecha | Nový zákon v štyroch vydaniach (1946 - 1952) |
| Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda | Prvý rímskokatolícky jednozväzkový preklad celej Biblie |
| Slovenská biblická spoločnosť | Prvý slovenský ekumenický preklad |
V roku 2009 u nás mimo iných vyšla aj tá, ktorú predajcovia a kníhkupcovia rozlišujú ako Bibliu s kovovými rožkami. Dosiaľ najdostupnejšia je Rodinná Biblia, ktorá sa pred časom objavila neprehliadnuteľne v mnohých médiách.
Biblia nie je primárne historickým textom, aj keď často opisuje miesta a osoby, ktoré skutočne existovali. Je ona - čím len? Takto sa začína báseň o Biblii, ktorú napísal evanjelický kňaz a syn autora slávnej Maríny Martin Braxatoris. Podobných oslavných básní bolo na Slovensku a vo svete napísaných oveľa viac. Nazývajú ju čarokrásnou nivou, prevýbornou zbrojou, liekom či pokladom.
Biblia bola prvou knihou vytlačenou na tlačiarenskom stroji v Európe a stála aj pri kodifikácii nemeckého jazyka, keď v roku 1522 Martin Luther preložil Nový zákon.
Biblos po grécky znamená kniha. Biblia zasa knihy alebo aj knižky. Na Slovensku však Bibliu pod týmto jednoduchým názvom často nenájdeme. Keďže katolícky a evanjelický preklad sa navzájom líšia, dostali aj rozdielne názvy. Tieto dve knihy sa líšia najmä tým, že katolícka Biblia je dlhšia. Ďalšie rozdiely už nájdeme len v maličkostiach. Napríklad katolíci o Bohu píšu ako o Pánovi, evanjelici ho zasa volajú Hospodin.
Vzácny výtlačok Postily a Kancionálu vytlačený v neznámej tlačiarni v Kežmarku r. Prvý katolícky preklad celej Biblie do slovenčiny pochádza z Červeného Kláštora z polovice osemnásteho storočia a dnes ju poznáme ako kamaldulský preklad Biblie. Slovenčina, do ktorej Bibliu preložili, sa veľmi podobala na bernolákovskú, tá však v tom čase ešte nebola kodifikovaná.
Keďže je Biblia takou rozsiahlou písomnou pamiatkou, snažili sa ju preskúmať aj viacerí historici. „Na biblické texty sa treba pozerať z viacerých aspektov. Z historického, literárneho a teologického,“ hovorí biblista Jozef Jančovič. Svätopisci podľa neho niekedy obetovali časť historickej výpovede textu v prospech teologickej výpovede.
Milan Šurman si myslí, že Biblia je z veľkej časti knihou príbehov. Píše sa v nej, ako ľudia kedysi žili, čo ich trápilo, hovorili o rodinných aj pracovných vzťahoch. Jančovič aj Šurman si myslia, že Biblia dokáže svojím textom osloviť aj čitateľa, ktorý nie je veriaci.
tags: #evangelicky #knaz #prelozil #bibli