Evanjelická Cirkev v Piešťanoch: História a Súčasnosť

Evanjelická cirkev v Piešťanoch má bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v 17. storočí. V poreformačnej dobe bola Trnava s okolím katolícky orientovaná. V Piešťanoch patril Kostol sv. Štefana evanjelikom. Avšak, Katolícka cirkev ich prenasledovala a kostol im vzali. Začal platiť zákaz stretávania sa. Až po Tolerančnom patente vydanom Jozefom II. sa opäť začali združovať. Bolo ich však málo, preto patrili pod Vrbové.

Koncom 19. storočia sa v Piešťanoch konala veľká evanjelická slávnosť. Keďže nemali kostol, prenajali si na bohoslužby priestory školy. Po zaplatení všetkých trov im ostala len jedna zlatka.

Tieto cirkevné zbory boli až do roku 1949 súčasťou jedného vrbovského cirkevného zboru. Brat generálny biskup v úvode kázne oslovil vrbovských a piešťanských cirkevníkov: „Dnes je vo vašich cirkevných zboroch Vrbové a Piešťany sviatok, ktorý nám pripomína, že váš spoločný chrám Boží vo Vrbovom bol slovom Božím a modlitbami posvätený pred 85 rokmi.

Bol postavený namiesto pôvodného - zbúraného tolerančného chrámu Božieho, ktorý bol posvätený v 16. nedeľu po Sv. Trojici v r. 1784, teda pred 230 rokmi. A pred 231 rokmi - presne dnes na deň i na nedeľu: 14. septembra 1783, v 13. nedeľu po Sv. Trojici - si spoločne pripomínate znovuobnovenie cirkevného zboru, keď sa konali prvé služby Božie. Konali sa síce v stodole, ale v srdciach našich predkov vtedy určite vládla vďačnosť k Pánu Bohu a veľká radosť.

Na pripomienku prvých služieb Božích, ktoré boli odbavené v stodole v roku 1783 po vydaní Tolerančného patentu, sme si zaspievali pieseň, ktorú spievali aj naši predkovia pred 231 rokmi, vďační za rozhodnutie cisára Jozefa II. Na základe jeho Tolerančného patentu bol postavený a posvätený aj pôvodný tolerančný kostol vo Vrbovom pred 230 rokmi.

Ten bol však zbúraný v roku 1928 a práve pred 85 rokmi bol postavený terajší chrám vo Vrbovom. Okrem pamätných historických udalostí sme spomínali na našich kňazov, ktorí boli aktívni v protifašistickom odboji či patrili medzi perzekvovaných ľudáckym alebo komunistickým režimom.

Uctili sme si pamiatku Jozefa Bučka, ktorý pôsobil aj vo Vrbovom a staral sa aj o vtedajší filiálny cirkevný zbor Piešťany; zomrel v koncentračnom tábore v Ebensee v noci zo 6. na 7. mája 1945; a Alexandra Baricu, ktorý bol tiež činný v protifašistickom odboji a pred 55 rokmi bol uväznený následnou totalitou.

Pripomenuli sme si aj prvého piešťanského farára Štefana Dlháňa, ktorý bol ordinovaný pred 70 rokmi a v Piešťanoch bol vyvolený pred 65 rokmi; jeho otec bol kantorom a učiteľom vo Vrbovom. Napokon sme venovali pozornosť aj spomienke na ev. a. v. farára Viliama Raaba, ktorý síce v Piešťanoch priamo nepôsobil v kňazskej službe, ale keď mu nebolo umožnené ďalej pôsobiť v jeho cirkevnom zbore v Revúcej, slúžil v Piešťanoch i v neďalekej Brezovej pod Bradlom ako zborový kantor.

Piešťanskí evanjelici si po desiatich rokoch budú opäť voliť zborového farára. Podľa pravidiel Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa k voľbe zborového farára môže vyjadriť každý riadny člen cirkevného zboru. Volebný zborový konvent sa uskutoční v nedeľu 18. augusta 2019 počas služieb Božích o 9.30 hod. Pozvaní sú všetci členia Evanjelického a. v. Volebnému zborovému konventu bude predsedať predsedníctvo Bratislavského seniorátu.

Volebné obdobie zborového farára trvá desať rokov. Keďže posledné voľby v piešťanskom cirkevnom zbore prebehli v roku 2009, kedy bol za zborového farára zvolený ThDr. Branislav Dolinský, nastal čas nových volieb.

Dôvodov na spoločnú oslavu a vďaku voči Pánu Bohu bolo viacero. Na základe jeho Tolerančného patentu bol postavený a posvätený aj pôvodný tolerančný kostol vo Vrbovom pred 230 rokmi. Ten bol však zbúraný v roku 1928 a práve pred 85 rokmi bol postavený terajší chrám vo Vrbovom.

Liturgiou poslúžili manželka brata biskupa sestra farárka Mgr. Oľga Klátiková, Mgr. Branislav Dolinský a Mgr. Miroslav Jäger.

Podujatie sa malo konať v prírode, v amfiteátri na Pustej Vsi, kde CZ Vrbové koná každým rokom služby Božie v rámci zborového dňa a konajú sa tam aj krajské slávnosti pri výročiach Slovenského národného povstania, no konalo sa v kultúrnom dome na Prašníku, čo je obec patriaca do Cirkevného zboru ECAV Vrbové, nakoľko nepriaznivé počasie a prudké dažde znemožnili stretnutie v chráme Božej prírody.

Program spestrili recitácie príležitostných básní - úryvky z „Krvavých sonetov“ od P. O. Hviezdoslava a „Modlitba viery“ od spomínaného Alexandra Baricu. Pod vedením Ing. Ľudovíta Michalku, zaťa Viliama Raaba, piešťanský zborový spevokol zaspieval pieseň „Kto za pravdu horí“. Vypočuli sme si aj mládežnícku pieseň v podaní spojenej mládeže piešťanského a vrbovského cirkevného zboru. Napokon zaznela aj pieseň v nemčine, ktorú precítene zaspieval cirkevník z Piešťan Lothar Walter.

Po slávnostných službách Božích nasledovalo pohostenie výborným gulášom a zákuskami, kde bol aj priestor na vzájomné rozhovory. Rozchádzali sme sa duchovne posilnení, vo viere utvrdení, láskou zapálení i nádejou potešení.

Reč je o rodákovi z Modry, evanjelickom farárovi Mgr. Miroslavovi Jägrovi. Po tieto dni si spomína a my spolu s ním na tri významné výročia: 70. výročie narodenia (24.10.1951), 45. výročie (od 1.2.1976) jeho svedomitej práce v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ECAV) a 45. výročie uzavretia manželstva (29.10.1976).

Narodil sa v Bratislave ako prvé z dvoch detí rodičom Ferdinandovi Jägrovi, dlhoročnému pracovníkovi Generálneho biskupského úradu a Anne, rod. Bartošovej, učiteľke. Detstvo a mladosť prežil v Modre, ktorá je známa pôsobiskom štúrovcov Ľudovíta a Karola, ktorí v nej žili, pôsobili a sú aj v Modre pochovaní.

Základnú deväťročnú školu a Strednú všeobecnovzdelávaciu školu (dnes Gymnázium Karola Štúra) absolvoval v rodnom meste Modra, kde bol pokrstený, konfirmovaný a spolu s manželkou Editou aj sobášený. Majú dvoch už dospelých synov. Pri konfirmácii dostal konfirmačný text: „Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého“ (2Tes 3,3), ktorý sa v plnej miere napĺňa pri našom jubilantovi.

Jeho život v mladosti bol poznačený mnohými nemocami a viac života strávil v nemocnici ako doma. Ako sám hovorí: „niekoľko krát som ušiel hrobárovi z lopaty“. Počas jeho ťažkého života s chorobou videl, ako sa za neho modlili najbližší, hlavne babka Zuzana. Vidiac a cítiac, že tieto modlitby boli vypočuté, rozhodol sa pre kňazskú službu, aj keď mnohí s jeho rozhodnutím sa nestotožnili kvôli jeho nemoci.

V rokoch 1970 - 1975 navštevoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu (dnes EBF UK) v Bratislave. 23.11.1975 bol vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave ordinovaný biskupom ZD ECAV ThDr. Rudolfom Koštiaľom s ďalšími desiatimi novokňazmi pre kňazskú službu. Jeho ordinačným požehnaním sú slová „Neboj sa toho, čo máš trpieť!...Buď verný až do smrti a dám ti veniec života!“ Zjavenie 2, 10.

Miesto toho, aby nastúpil do služby farára, tri dni po vysviacke ho sanitka odváža do nemocnice v Bratislave u Milosrdných bratov, keď mu praskli vredy na dvanástorniku a stratil veľa krvi. Domov sa dostal po mesiaci rovno pod vianočný stromček na Štedrý večer. 1. februárom 1976 bol menovaný za seniorálneho kaplána Bratislavského seniorátu k seniorovi a profesorovi ThDr. Karolovi Gábrišovi, novozmluvníkovi do Pezinka. U pána profesora počas 11 mesiacov dostal veľmi dobrú školu a základ pre ďalšiu prácu, za ktorú mu bol veľmi vďačný a s láskou na ňu stále spomína.

Počas kaplánčenia uzavrel manželstvo 29.10.1976 v evanjelickom kostole v rodnej Modre. Už 45. rokov po jeho boku kráča verne manželka Edita. 1. januára 1977 bol ustanovený za duchovného v evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Ostrej Lúke vo Zvolenskom senioráte. Táto obec je úzko spätá s Modrou, menovite s Ľudovítom Štúrom. Keď ho 9.1.1977 uvádzal senior Zvolenského seniorátu, Miroslav Jäger v príhovore povedal: „Ako z Modry sem za svojou veľkou láskou prichádzal Ľudovít Štúr, tak aj ja z Modry prichádzam za svojou veľkou láskou, aby som Vám zvestoval slovo Božie.“ No túto vetu nestačil dopovedať, keď pani kostolníčka na plné ústa sa obrátila k manželke a zahlásila: „Že to prišiel za vami!“ Z časti mala pravdu, lebo manželka bývala s chorou mamou a pracovala v tom čase v Banskej Bystrici.

Po absolvovaní kňazskej skúšky 6.11.1978 si ho zbor vyvolil za svojho zborového farára. Na Ostrej Lúke pôsobil do marca 1993. Tento zbor mu prirástol k srdcu, mal veľmi dobrých spolupracovníkov a veľmi rád spomína na pána učiteľa Samuela Bielku, rodáka z Podkylavy, ktorý ako kantor prichádzal až z Bratislavy každú nedeľu, aby mohol sprevádzať služby Božie na organe. No s manželkou v začiatkoch prežíval aj boľavé chvíle so štátnou bezpečnosťou (ŠtB).

Odmietal s nimi spoluprácu a tak pri jednej z posledných návštev na fare mu dvaja príslušníci v kožených kabátoch povedali: „Pán farár, hodili sme vám na krk slučku a je teraz len na vás či si ju pritiahnete, alebo sa z nej oslobodíte!“ O dva týždne mal prísť do hotela Poľana a tam povedať „MIRO“, ale neprišiel. Chceli mu zobrať štátny súhlas pre účinkovanie farára, no nakoniec mal pozastavený na tri mesiace plat a dostal sa do zväzkov ŠtB, kde je uvedený ako „Dôverník“ s krycím názvom „MIRO“. Na jeseň v roku 1979 bol jeho spis založený s poznámkou: „neschopný“.

Vo Zvolenskom senioráte bol tajomníkom seniorálnej pastorálnej konferencie, aktívne pracoval v seniorálnom presbyterstve, kde zastával funkciu predsedu seniorálnej podporovne, zapisovateľa a seniorálneho pokladníka Zvolenského seniorátu. Ako člen vnútromisijného výboru seniorátu sa staral o organizovanie stretnutí mládeže Zvolenského seniorátu. Za seniorát pôsobil aj ako člen Synody. V senioráte bol jeden z kandidátov na hodnosť konseniora Zvolenského seniorátu.

Po 16 a pol roku pôsobenia na Ostrej Lúke si ho 17. januára 1993 Cirkevný zbor ECAV na Slov. Vrbové vyvolil za svojho zborového farára, kde pôsobil bezmála 25 rokov. A opäť kráča po štúrovských stopách. Po príchode do zboru zisťuje, že tu ako kaplán pôsobil síce krátko brat Ľudovíta Štúra - Karol Štúr, ktorý z Vrbového odišiel do Modry, kde má aj miesto svojho odpočinku s bratom Ľudovítom.

Hneď po príchode do zboru sa pustil do budovania tak po duchovnej ako i materiálnej stránke. Za jeho pôsobenia vo Vrbovom pokrstil 234 detí, konfirmoval 274 mladých členov zboru, sobášil 85 manželských párov a na poslednej ceste odprevadil 436 členov zboru. Odbavil v CZ Vrbové 1547 hlavných služieb Božích, 444 adventných a pôstnych večierni, 294 biblických hodín, 755 kazuálii - príhovory ku krstu, sobášu a pohrebu.

Vo Vrbovom celkove spolu vykonal 3040 príhovorov vo forme kázne, kazuálii a pod. V hospodárskej oblasti za tie roky zveľadil CZ v hodnote cez 148.249,42 €. Išlo o generálnu opravu (GO) kostola z vonkajšej strany, GO celej strechy kostola, zborového domu a fary, plynofikácia fary a zborových priestorov a mnoho ďalších prác. Na všetky tieto opravy pozháňal cez projekty, žiadosti a aj známosti okrem zborových financií ešte 76.876,44 €.

Okrem toho že bol zborovým farárom a seniorom BAS, bol menovaný aj za administrátora susedného cirkevného zboru Piešťany po smrti br. Ondreja Prostredníka st. Ako administrátor tam pôsobil 10 rokov a pokračoval v začatej stavbe Zborového centra Betezda, novej fary a rozpracovaného predaja starej fary.

V roku 1994 sa stal členom seniorálneho presbyterstva Bratislavského seniorátu, kde zastával funkciu zapisovateľa. Po odchode seniora Mgr. Jána Podlesného do Zvolena si ho v roku 1996 zbory Bratislavského seniorátu zvolili za svojho seniora. Úrad seniora prebral 21.7.1996 a tento úrad zastával dve volebné obdobia do 21.7.2008.

Z poverenia predsedníctva ECAV na Slovensku je už vyše 20 rokov členom predstavenstva združenia Ježiš pre každého v Leviciach (t. č. predseda), bol členom Synody, kde bol aj dlhoročným zapisovateľom, je náhradným dištriktuálnym presbyterom ZD, bol dlhé roky predsedom Dištriktuálneho súdu Západného dištriktu ECAV, tiež bol členom Právneho výboru, Celocirkevného školského výboru a zástupcom za ECAV v Evanjelickom mediálnom programe. V službách ECAV pôsobí aktívne už 45 rokov. Toho času ešte pracuje ako námestný farár na kaplánskom mieste Bratislavského seniorátu.

Jeho mohutný hlas a liturgický spev povznášajú mnohé srdcia účastníkov služieb Božích a nezabudnuteľný je spev staroslovanského Otčenášu.

V týchto dňoch (24.10.2021) sa dožíva požehnaných 70. rokov bývalý senior Bratislavského seniorátu, farár a cirkevný funkcionár Mgr. Miroslav Jäger. Známe je jeho pôsobenie v cirkevných zboroch Ostrá Lúka a naposledy bezmála 25 rokov v cirkevnom zbore vo Vrbovom. Celý jeho doterajší život bol naplnený slovami konfirmačného textu: „Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého.“ 2. Tesalonickým 3,3. Jubilantovi v mene členov evanjelickej cirkvi srdečne blahoželáme.

Evanjelický Kostol v Piešťanoch: Výzvy a Obavy

Dominanta Winterovej ulice v Piešťanoch, storočný evanjelický kostol Pod Párovcami praská. Po jeho stenách sú trhliny a praskliny narúšajú jeho statiku. „Je to už dlhodobý problém, spôsobili ho najmä záplavy v deväťdesiatych rokoch,“ povedala pre naše noviny štatutárka Evanjelického cirkevného zboru na Slovensku pre Piešťany Zuzana Šándriková.

Neogotický kostol postavili v roku 1905 na sprašovom podklade a jeho základy sú labilné. Už v roku 1999 boli nútení evanjelici previesť betónovú injektáž, aby sa spevnili spodné časti. V tom čase hrozilo uzatvorenie kostola. „Statik nám odporučil aj zopnúť klenby, na čo nám však financie nevystačili,“ doplnila Šándriková. Náklady na injektáž prekročili sumu 600-tisíc korún. „Vtedy celé práce robil na vlastné náklady cirkevný zbor,“ vysvetlila.

V súčasnosti by potrebné opravy vyžadovali približne miliónovú investíciu. Od mesta Piešťany požaduje cirkev dotáciu 700-tisíc korún. Kostol je kultúrnou pamiatkou a duchovným útočiskom pre mnohých Piešťancov. „Dnes mám obavy, aby pri silných nárazových vetroch nedošlo k povoleniu klenby, pretože to už je otázka bezpečnosti.“ Pred dvoma rokmi na kostole opravovali fasádu a padajúcu omietku nahradili novou. V tom čase ohrozovala návštevníkov kostola i okoloidúcich.

Podľa Šándrikovej však príčinou praskania stien sú aj dve cesty, ktoré vedú okolo kostola. „Pohyb áut takisto narúša statiku,“ doplnil kostolník Jaroslav Kalman. Ako dodal, tento problém začal už pred päťdesiatimi rokmi. „Odkedy sa začali používať cesty, no posledné roky je to už veľmi intenzívne,“ dodal.

V minulosti evanjelici žiadali aj odstránenie dvoch líp, ktoré tesne susedia s kostolom. „Chceli sme odstrániť všetky rušivé momenty. Naša žiadosť bola zamietnutá,“ doplnila štatutárka. O tom, či mesto bude dotovať opravy kostola rozhodnú poslanci na mestskom zastupiteľstve.

Ako vidno, Evanjelická cirkev v Piešťanoch prešla dlhou cestou a aj v súčasnosti čelí výzvam, ktoré si vyžadujú pozornosť a podporu.

tags: #evanjelicka #cirkev #piestany