Kremnica, mestská pamiatková rezervácia, sa pýši bohatou históriou, ktorá sa odráža v jej architektonických skvostoch a kultúrnych pamiatkach. Medzi ne patrí aj evanjelický kostol, ktorý zohráva významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote mesta.
Evanjelický kostol v Kremnici
História Kremnice v skratke
Kremnica je mestská pamiatková rezervácia. Mestský hrad, gotické budovy sú písomne doložené z 13. a 15. storočia. Karner - rotunda sv. Ondreja v románskom slohu je doložená z polovice 13. storočia. Kostol sv. Kataríny je postavený v gotickom slohu, doložený je zo 14. storočia, prestavaný bol v 15. storočí, presbytérium je v neskorogotickom slohu, doložené je z roku 1488, v 16. - 18. storočí bol upravovaný v renesančnom a barokovom slohu, v roku 1886 bol regotizovaný; socha Madony v neskorogotickom slohu je doložená z obdobia okolo roku 1500, v roku 1880 bola prenesená zo zrúcaného farského kostola; kazateľnica je postavená v neskorogotickom slohu, doložená je zo začiatku 16. storočia, busta muža v renesančnom odeve je doložená zo začiatku 16. storočia, krstiteľnica je v renesančnom slohu, doložená je z roku 1561; náhrobky sú v neskororenesančnom slohu zo 17. storočia; epitafy sú v neskororenesančnom, barokovom a klasicistickom slohu; bohoslužobné nádoby sú v barokovom slohu, oltáre sú v neogotickom slohu z konca 19. storočia. Hradné opevnenie je v gotickom slohu zo 14. storočia. Špitálsky kostol sv. Alžbety je z konca 14. storočia. Stará radnica, resp. už len jej zvyšky, sú v gotickom slohu, sú medzi hradobnými múrmi z 1. polovice 15. storočia. Mestské opevnenie okolo jadra mesta z 15. storočia je v gotickom slohu, dolná brána bola prestavaná ako barbakan v roku 1539, hradby boli zvýšené v 17. storočí. Meštianske domy na námestí, pôvodne v gotickom slohu, sú dvoj- a trojpodlažné, renesančne upravované a v 18. a 19. storočí. Kláštor františkánov s kostolom v barokovom slohu je z rokov 1653 - 1660, kláštor bol rozšírený v roku 1732 a kostol v roku 1758 o loretánsku kaplnku, nachádza sa tu obraz J. Lippaya; hlavný oltár je v neskorobarokovom slohu, interiér je v barokovom a rokokovom slohu z 2. polovice 18. storočia. Kaplnka na Kláštornej ulici je z 18. storočia. Sochy od D. Stanettiho sú z 18. storočia (Immaculata z roku 1765, Florián z roku 1760, Trojičný stĺp z roku 1772, postavený je na mieste z roku 1722), dve sochy Jána Nepomuckého z dielne D. Stanettiho sú z 2. polovice 18. storočia.
Reformácia a jej vplyv na Kremnicu
Reformačné myšlienky sa do Kremnice dostali veľmi rýchlo - necelý rok od Lutherovho vystúpenia vo Wittenbergu 31. októbra 1517. Bolo to najmä vďaka živým obchodným vzťahom medzi Nemeckom a banskými mestami na území našej krajiny. Šíreniu reformácie dopomohol aj fakt, že do dolnouhorských banských miest stále prichádzali vysťahovalci z Nemecka, hlavne zo Saska. Podľa zápisnice z vizitácie farára Karola Raaba už v roku 1518 boli v Kremnici „schizmatici“, ktorým panovník bránil kupovať nehnuteľnosti. Od roku 1521 do roku 1525 sa na území Kremnice a ostatných okolitých banských miest zdržiaval horlivý Lutherov prívrženec a učiteľ Conrad Cordatus a spolu s ním aj prvý nemecký kňaz reformačného ducha Ján Kreisling. Aj preto považujeme rok 1521 za rok založenia Evanjelického cirkevného zboru a. v. v Kremnici.
Dolnouhorské mestá (Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Pukanec, Nová Baňa, Ľubietová) boli už v 15. storočí združené do istej konfederácie. Mali spoločné súdy, rovnaké dane, vojenské záležitosti, snemy a pod. Okrem toho však mali aj spoločných nepriateľov, vrátane cirkevnej vrchnosti, ktorá bránila šíreniu reformácie v týchto mestách. V snahe o riešenie cirkevných otázok a problémov, no predovšetkým o zjednotenie bohoslužobného poriadku, vznikla potreba spoločného stretnutia banských miest dolného Uhorska. Predstavitelia mesta Banská Štiavnica listom zo dňa 29. júla 1536 naliehali na Kremnicu, v tom čase hlavné banské mesto, aby na základe Písma svätého vytvorili jednotnú bohoslužbu a jednotný cirkevný poriadok. Toto stretnutie sa pokladá za prvú evanjelickú synodu, aj keď ešte nie v tom zmysle, aký synode dala neskôr Žilinská synoda v roku 1610. V tomto období zároveň vzniká aj Banskomestský seniorát.
Kremnická synoda (1536)
Hlavnými bodmi, na ktorých sa Kremnická synoda v roku 1536 uzniesla, boli okrem iného tieto:
- Spasenie človeka sa zakladá jedine na viere a nie na dobrých skutkoch.
- Celkom nič neprospievajú zásluhy svätých a naše uctievanie svätých.
- Nie je potrebná spoveď, ktorú nazývajú ušnou.
- Nič neprospeje nemocným sväté pomazanie a olej.
- Večeru Pánovu má prijímať obyčajný ľud pod obojakým spôsobom.
- Kňazi, patriaci do troch svätých rádov, môžu slobodne uzatvárať manželstvá.
To boli hlavné zásady, podľa ktorých sa spravovala Banská mestská jednota.
Z ďalších dejín sa dozvedáme, že vplyvom reformačných kazateľov sa všetky kremnické kostoly dostávajú do rúk evanjelikov. Po protihabsburských povstania sa situácia skomplikovala a chrámy boli v roku 1673 z rúk evanjelikov odobraté. S menšími prestávkami (1678, 1683) boli opäť správcami niektorých kostolov, no definitívne im boli odňaté v roku 1709.
V roku 1682 bola na pozemku a zrejme aj s finančným prispením rodiny Hellenbachovcov, postavená dvojpodlažná modlitebňa, ktorá sa nachádzala na miestach súčasného evanjelického chrámu. Podľa vyjadrenia Jána Kollára, ktorý v Kremnici študoval, murované prízemie slúžilo slovenským evanjelikom, drevené nadzemné podlažie zasa nemeckým.
Súčasný Evanjelický kostol
Začiatkom 19. storočia bol murovaný objekt s drevenou nadstavbou - modlitebňou v takom úbohom stave, že hrozilo jeho zrútenie. Preto kremnický mešťanosta, inšpektor kremnickej evanjelickej cirkvi Ján Gottfried Freiseisen v roku 1819 prišiel na zborovom konvente s návrhom postaviť nový kostol.
V tom čase sa počet evanjelických veriacich pohyboval okolo čísla tisíc. Keďže väčšinu z nich tvorili chudobní baníci a ich rodiny, podujať sa na takúto stavbu bolo finančné temer nemožné. V auguste v roku 1822 však Kremnicu navštívil uhorský palatín a miestodržiteľ vojvoda Jozef s manželkou wűrttemberskou princeznou Máriou Dorotheou. Tá si všimla schátranú modlitebňu, navštívila miestneho farára Jána Dobryka, a rozhodla sa pomôcť. Finančnú hotovosť, ktorú Mária Dorothea darovala, bola inšpiráciou pre ďalších darcov a impulzom pre viacerých popredných a zámožnejších predstaviteľov mesta. Už 1. mája 1823 bol posvätený základný kameň kostola a 1. októbra 1826 bol kremnický chrám Boží vysvätený superintendentom Adamom Lowichom.
Interiér evanjelického kostola v Kremnici
Kostol evanjelický je z roku 1826, postavený je v klasicistickom slohu asi podľa projektu M. Pollacka. Tak ako ostatné kostoly, tak aj ten má oltárny priestor ukončený v tvare obdĺžnika. Samotný oltár so stĺpcovou architektúrou je z 1. polovice 19. storočia.
Ďalej sú v Kremnici Pamätné tabule J. Kollára, J. L. Bellu, P. Križku, G. K. Zechentera-Laskomerského, osem pamätných tabulí venovaných SNP, Pomníky SNP (štyri) a súsošie od F. Štefunka. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. Evanjelická cirkevná knižnica, založená koncom 18. storočia.
Osobnosti spojené s Kremnicou
Medzi významné osobnosti spojené s Kremnicou patria:
- Gejza Angyal (24. 12. 1888 - 24. 9. 1956)
- Jozef Dohnány (8. 10. 1873 - 27. 12. 1954)
- Ján Bohumír Ertel (asi v roku 1695 - 11.11. 1758)
- Ľudmila Lehotská-Krížková (10. 1. 1863 - 8. 5. 1947)
- Štefan Monetarius (15. - 16. storočie)
- Ján Stirbitz (? - ?)
- Ján Blasius ml. (? - ?)
- Dionýz Stanetti (? - ?)
Súčasnosť Evanjelického cirkevného zboru
V nedeľu 6. februára t. r. si na službách Božích pripomenuli veriaci v Kremnici život a dielo svojho niekdajšieho farára Miroslava Kýšku pri príležitosti 10. výročia jeho úmrtia. Kázeň Božieho slova bola popretkávaná mnohými myšlienkami brata farára Kýšku, ktoré z jeho úst zazneli v kremnickom chráme v čase jeho pôsobenia v Kremnici (1958 - 1971), ale aj v iných zboroch našej cirkvi.
Miroslav Kýška sa narodil 13. júna 1928 v Starej Turej. Ako malý chlapec bol svedkom činnosti Modrého kríža, kde duchovnú a sociálnu prácu rozvíjali sestry Mária a Kristína Royové a to poznačilo aj jeho ďalšie formovanie. Po ukončení Slovenskej Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol za evanjelického kňaza ordinovaný biskupom Fedorom Ruppeldtom 31. októbra 1953. Ako farár pôsobil od roku 1954 v Kostolnom, no pre zdravotné ťažkosti a ťažkosti s predstaviteľmi komunistického režimu v obci odišiel v máji v roku 1958 s rodinou do Kremnice, kde naďalej rozvíjal duchovnú činnosť. Popri tom udržiaval kontakty so zahraničím, čo mu umožnilo doplniť si vedomosti štúdiom v nemeckom Marburgu a Spojených štátoch amerických. 31. decembra 1971 ukončil svoje pôsobenie v Kremnici a následne sa v roku 1972 stal osobným tajomníkom na Generálnom biskupskom úrade a farárom v bratislavskom cirkevnom zbore, kde veľmi aktívne pôsobil 17 rokov. Absolvoval dva dlhodobé študijné pobyty v zahraničí a v roku 1986 bol promovaný na doktora teológie. Medzitým sa stal generálnym tajomníkom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a riaditeľom vydavateľstva Tranoscius. Knihy a písané slovo boli jeho celoživotnou láskou. Neustále sa vracal k prehodnocovaniu svojej viery v Boha. Miloval svoj rodný kraj pod Javorinou. Kremnica, kde prežil 14 rokov života a služby, mu bola milovaným miestom, kde sa rád vracal k priateľom, veriacim a k nádhere Božej prírody. Zomrel 2. januára 2012 v Bratislave.
Evanjelický kostol v Kremnici je nielen architektonickým skvostom, ale aj živým centrom duchovného a kultúrneho života. Jeho história je úzko spätá s dejinami mesta a s formovaním evanjelickej cirkvi na Slovensku. Aj v súčasnosti zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity.
Kremnica 21.4.2011 - Kostol Sv.Kataríny
tags: #evanjelicky #kostol #kremnica