Mária Valtorta (1897-1961) je známa predovšetkým monumentálnym mystickým dielom L’Evangelo come mi è stato rivelato (Evanjelium, ako mi bolo odhalené). Autor sa v tejto knihe pokúša o opätovné objavenie tohto „výnimočného daru“ predloženého pápežovi Piovi XII., ktorý podporil jeho vydanie. François-Michel Debroise, špecialista na dielo Márie Valtorty, je s Mons. Reném Laurentinom spoluautorom dvoch kníh o zjaveniach mystikov. Spoločne s Jeanom-Françoisom Lavèrom vytvorili Slovník osobností Evanjelia podľa Márie Valtorty.
V zajatí rozbúrených vôd predkoncilovej Cirkvi sa však ocitlo na Zozname zakázanej literatúry, no zároveň bolo nespornou duchovnou potravou pre svätcov a blahoslavených našej doby.

Mária Valtorta bola talianska mystička, známa svojimi rozsiahlymi písomnými dielami, ktoré opisujú jej videnia Ježiša Krista a Panny Márie. Jej dielo "Evanjelium, ako mi bolo odhalené" je rozsiahly prepis jej videní a dialógov s Ježišom.
Život Márie Valtorty
Mária Valtora sa narodila 14. marca 1897 v talianskom meste Caserta. V detstve mala bližšie k svojmu otcovi, pretože matka k nej bola vo výchove bezohľadná a krutá. Štúdium zavŕšila na prestížnom kolégiu v Monze, kde ako 17-ročná pochopila, aký by mal byť jej vnútorný život podľa Božieho plánu. Keď sa začala vojna, preukazovala lásku voči blížnym ako dobrovoľná ošetrovateľka.
Mama jej dvakrát prekazila túžbu vydať sa a v roku 1920 ju istý delikvent udrel po chrbte železnou tyčou, čo znamenalo začiatok jej chorôb a nepretržitej askézy, ktorá vyvrcholila v hrdinskom sebaobetovaní z lásky k Bohu a ľudstvu. Pohybovala sa s čoraz väčšími ťažkosťami a od 1. apríla 1934 zostala natrvalo pripútaná na lôžko. Práve tu, na posteli, zapísala 122 zošitov, takmer 15 000 písaných strán s opismi zjavení, ktoré dostala od Pána od roku 1943 až do roku 1947, v menšom rozsahu až do roku 1953. Napriek tomu, že bola neprestajne na lôžku a zažívala veľké utrpenie, písala vlastnou rukou a jedným ťahom bez ohľadu na dennú či nočnú hodinu. Nedala sa vyviesť z rovnováhy ani pri občasnom prerušení a vždy zachovala svoj prirodzený štýl.
Počas tohto obdobia ju duchovne sprevádzal otec Romuald Migliorini z rehole Služobníkov Panny Márie, ktorý neskôr horlivo šíril jej spisy. Posledné roky jej života boli bolestné. Od roku 1956 sa Mária Valtorta uzavrela do istého druhu psychickej izolácie po tom, ako všetko vrátane vlastnej inteligencie obetovala Bohu. Jej kronikár Emilio Pisani interpretuje túto jej poslednú stravujúcu obetu ako reakciu na odpor, s ktorým sa jej dielo začínalo stretať. Zomrela 12. októbra 1961 o 10.35. Dvadsať mesiacov predtým zažila, ako sa jej dielo ocitlo na Zozname zakázaných kníh. Podľa Ježišových pokynov malo k jeho vydaniu dôjsť až po jej smrti. Dňa 2. júla 1973 boli jej pozostatky prenesené z Viareggia do Florencie, do Kaplnky Santissima Annunziata, sídla rehole Služobníkov Panny Márie.
Kauza jej blahorečenia, podporovaná Služobníkmi Panny Márie z Florencie, sa ešte nezavŕšila. Toskánsky arcibiskup po porade s biskupmi usúdil, že to nie je vhodné „aspoň nateraz“ (almeno pre il momento). Pri príležitosti päťdesiateho výročia jej smrti 15. októbra 2011 sa vo Florencii slúžila svätá omša, ktorej predsedal čestný apoštolský nuncius Mons.

L'Evangelo come mi è stato rivelato (Evanjelium, ako mi bolo odhalené)
Obsah diela Evanjelium, ako mi bolo odhalené
Mária Valtorta napísala 122 zošitov a okolo 15.000 strán rukopisu. Jej hlavné dielo je publikované v desiatich zväzkoch pod názvom: EVANJELIUM, AKO MI BOLO ODHALENÉ. Rozpráva o narodení a detstve Panny Márie a jej Syna Ježiša, o troch rokoch Ježišovho verejného života, o jeho umučení, smrti, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení, o počiatkoch Cirkvi a nanebovzatí Panny Márie. Dielo na vysokej literárnej úrovni živo opisuje krajinu, prostredie, osoby, udalosti. S vynikajúcou schopnosťou pozorovania vykresľuje vnútro postáv a situácií, predkladá radosti a drámy s pocitom skutočného účastníka udalostí, informuje o zvykoch, obradoch a kultúre vtedajších časov.
Evanjelium ako mi bolo odhalené je práca v 10 zväzkoch, ktorá rozpráva príbeh pozemského života Ježiša. Taktiež je v nej opísané narodenie a detstvo Panny Márie. Prevažnú časť kníh tvoria roky Ježišovho verejného účinkovania. Okrem iného autorka Mária Valtorta autenticky popisuje prostredie vtedajšieho sveta , predstavuje postavy a situácie, radosti aj smútky, ale taktiež zvyky a tradície Židov. V knihách je tiež príbeh vzkriesenia, nanebovstúpenia, počiatkov Cirkvi a nanebovzatie Panny Márie. Evanjelium ako mi bolo odhalené s vynikajúcou schopnosťou pozorovania vykresľuje vnútro postáv a situácií, predkladá radosti a drámy s pocitom skutočného účastníka udalostí, informuje o zvykoch, obradoch a kultúre vtedajších časov.
Prvý diel pojednáva o narodení a detstve Panny Márie a mimoriadnych milostiach, ktoré Máriina duša bola vyznačená od samého začiatku. Obsahovo sa dotýka aj tajomstva Zvestovania a Vtelenia jej Syna Ježiša Krista. Na stránkach knihy sa stretneme aj s jej snúbencom Jozefom - pestúnom Pána Ježiša a prejdeme celým detstvom, dospievaním a dospelosťou Ježiša pred Jeho verejným účinkovaním.
Prehľad dielov Evanjelia, ako mi bolo odhalené:
| Diel | Obsah |
|---|---|
| 1 | Narodenie a detstvo Panny Márie, Zvestovanie, detstvo a dospievanie Ježiša |
| 2 | Prvý rok Ježišovho verejného života, postavy prvých apoštolov, evanjelizácie, zázraky |
| 3 | Druhý rok Ježišovho verejného účinkovania, blahoslavenstvá, podobenstvá |
| 4 | Pokračovanie druhého roku Pánovho verejného účinkovania, obrátenie Márie Magdalény, rozmnoženie chleba a rýb |
| 5-7 | Tretí rok Ježišovho verejného účinkovania |
| 8 | Záver tretieho roku evanjelizácie, dišputa v chráme, skrývanie sa v domoch učeníkov |
| 9 | Príprava na umučenie, zrada Judáša, Posledná večera |
| 10 | Umučenie, smrť, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, počiatky Cirkvi, nanebovzatie Panny Márie |
Kontroverzie a kritika
Jej dielo cirkev nikdy oficiálne neschválila a 16. decembra 1959 Sväté ofícium, ktoré sa neskôr transformovalo na Kongregáciu pre náuku viery, zaradilo jeho štyri zväzky na index zakázaných kníh. Vatikánske noviny L’Osservatore Romano o tom informovali 6. januára 1960 anonymným článkom na titulnej strane s názvom Ježišov život nešikovne vyfabrikovaný, v ktorom knihu Marie Valtorty ostro kritizovali.Pätnásteho júna 1966 Kongregácia pre náuku viery zrušila zoznam zakázaných kníh. V roku 1985 však prefekt kongregácie kardinál Joseph Ratzinger v liste janovskému kardinálovi Giuseppe Sirimu naznačil, že odsúdenie z roku 1959 by sa nemalo bagatelizovať, pretože kniha „nešikovne fabuluje Ježišov život“. Neskorší pápež ju neodporúčal čítať, „aby sa predišlo škodám, ktoré by mohla spôsobiť najnaivnejším veriacim“.
V roku 1994 vydal Ratzingerov úrad prostredníctvom apoštolského nuncia v Kanade ďalšie vyhlásenie, v ktorom zopakoval svoj úsudok, že diela Valtorty sú jednoducho fikciou. Portál catholicworldreport upozorňuje, že dielo má viacero problematických prvkov. Napríklad Valtorta tvrdí, že Ježiš jej vysvetlil, že chce cez ňu doplniť Nový zákon, lebo evanjelistom ich nezlomné židovské zmýšľanie a kvetnatý a pompézny hebrejský štýl bránili napísať všetko, čo Boh chcel. Lenže hebrejčina nie je kvetnatý jazyk a napríklad evanjelista Lukáš bol Grék. Valtorta sa niektoré evanjeliové pasáže snaží tiež akoby opraviť.
Dikastérium pre náuku viery vo svojom vyhlásení uvádza: „Predpokladané ‚vízie‘, ‚zjavenia‘ a ‚posolstvá‘ obsiahnuté v dielach Márie Valtorty alebo jej pripisované nemožno považovať za nadprirodzeného pôvodu.“ Podľa vyhlásenia ide skôr o literárnu formu, ktorú autorka použila na rozprávanie príbehu o živote Ježiša Krista podľa vlastného pohľadu.
Podpora a uznanie
Na druhej strane desať rokov po jej smrti sa o jej spisy začali zaujímať aj vedci. Jej dielo je totiž plné geologických, astronomických, topografických a kultúrnych detailov. Až 18-tisíc z nich sa do dnešného dňa preukázalo ako pravdivých. Desiatky miest, ktoré Valtorta vo svojich knihách opísala, boli archeológmi následne vykopané. Tvrdila, že to robí na základe videní a vnútorného hlasu, ktorý dostala. Bola dlhé roky pripútaná na lôžko následkom úderu železnou tyčou, ktorý jej spôsobil postupné a trvalé ochrnutie. Práve počas tohto obdobia utrpenia začala písať, ako tvrdila, z Božieho príkazu.
Velikán dejín Katolíckej Cirkvi svätý páter Pio z Pietrelciny sa o tomto diele vyjadril, že ho nielen odporúča čítať, ale priam nariaďuje.