Prinášame hlbší pohľad na 10. kapitolu Jánovho evanjelia, ktorá sa zameriava na Ježiša ako dobrého pastiera a bránu k ovciam. V časoch Pána Ježiša bola služba pastierov a obrábanie pôdy blízke, lebo hospodárenie na poliach a chov zvierat predstavovali základné spôsoby hospodárenia a získavania prostriedkov pre život. Vplyv Rímskej ríše a rímskeho spôsobu života obmedzil možnosti pre prácu pastierov a následne oslabil aj ich spoločenské postavenie. Ale vo Svätom písme Starého zákona nachádzame vyjadrenia, ktorými sa využíva obraz pastiera na znázornenie služby svetských vladárov a dokonca aj samotného Jahveho.
Opakovane na stránkach Starého zákona nachádzame obraz pastiera ako vyjadrenie starostlivosti a vzťahu Boha ku svojmu ľudu. Teraz sa teda zahĺbme do textu z 10. kapitoly Evanjelia podľa Jána.
Ja Som Dobrý Pastier
Pán Ježiš povedal:„Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať."
V tomto úryvku sa Pán Ježiš predstavuje dva razy ako dobrý pastier a dva razy pridáva aj osobitné charakteristiky. Zaoberajme sa najprv vyjadrením, že Pán Ježiš je dobrým pastierom, ktorý položí svoj život za ovce (v. 11). Teraz však dobrý pastier nie je natoľko ten, kto pohladí láskavo zranenú ovečku, ale je bojovníkom, ktorý riskuje vlastný život a postaví sa zoči-voči komukoľvek, kto ohrozuje stádo.
Obraz dobrého pastiera sa tu nevzťahuje na pokojnú scénu opísanú v žalme: „Pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám.” (Ž 23,2), ale skôr na obraz Dávida, ktorý v mladosti bojoval s levom a medveďom, ktorí útočili na jeho stádo: keď mu uniesli ovcu, prenasledoval ich, porazil a vytrhol korisť z ich tlamy, ako sa to opisuje v Starom zákone v Prvej knihe Samuelovej (1Sam 17,34-35). Označenie „dobrý” sa nevzťahuje v tejto chvíli na city, neznamená natoľko nežný, milý, ale „pravý“, „skutočný“, „odvážny“.
A aby sa zdôraznil ešte viac predošlý obraz, Pán Ježiš stavia do protikladu k dobrému pastierovi obraz nájomníka (v. Obyvatelia nejakej obce, keď nemohli každý z nich samostatne pásť svoje ovce a kozy, zvyčajne využili službu plateného pastiera, ktorý sa staral o stáda všetkých. Podľa presných predpisov boli vymedzené jeho povinnosti: musel sa postaviť na odpor vlkovi, dvom psom, menším zvieratám, ale mohol utiecť pred levom, leopardom, medveďom a pred zlodejom. V jeho zmluve nebola spomenutá požiadavka, aby bol ochotný obetovať za ovce svoj život.
Vzájomné Poznanie Pastiera a Oviec
V druhej časti úryvku (v. 14-16) sa Pán Ježiš vracia k vyjadreniu „ja som dobrý pastier“, aby pripojil druhú charakteristiku. Vo Svätom písme sloveso „poznať“ neznamená iba to, že o niekom niečo vieme; že vieme, ako sa volá, ale „poznať“ vo Svätom písme sa vzťahuje na vzťahy medzi osobami, zahŕňa v sebe aj vzájomnú hlbokú skúsenosť, poukazuje na plné zapojenie sa do vzťahu lásky. Toto poznanie sa vzťahuje, samozrejme, na vzťah s Pánom.
Keď svätý Pavol písal Galaťanom, pripomenul im čas, keď nepoznali Boha a slúžili božstvám a pokračuje: „Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?!“ (Gal 4,9). Pán Ježiš vie, že sú ešte mnohí, ktorí neprijali jeho lásku: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú v tomto ovčinci.“, ale dobrý pastier ako on sa nevzdáva nikdy, aby nestratil ani jedinú zo svojich oviec, a preto uisťuje: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.“ (v. Otázka kresťanských misií medzi pohanmi patrila medzi citlivé otázky prvotnej cirkvi.
Všetky evanjeliové tradície obsahujú vyjadrenia Pána Ježiša ohľadom obrátenia pohanov. V závere nachádzame slová „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem.“ (v. Keď nachádzame tieto slová pripojené k vyjadreniu o zhromažďovaní iných oviec, znamená to, že aj iné ovce sa spoja s Ježišovým stádom prostredníctvom Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania.
Vzkriesenie, ako je opísané v evanjeliu svätého Jána, nie je len určitá okolnosť, ktorá nasleduje po smrti Pána Ježiša, ale znamená podstatné naplnenie smrti Pána Ježiša. Utrpenie, smrť, vzkriesenie a nanebovstúpenie sú predstavené ako jeden neoddeliteľný spásny čin návratu k Otcovi. Všímame si, že v oboch veršoch 17 a 18 je to Pán Ježiš sám, kto sa nanovo vracia do života. Obvyklý spôsob vyjadrovania v Novom zákone je, že Otec vzkriesil Syna (Sk 2,24; Rim 4,24; Ef 1,20). Ale v evanjeliu svätého Jána Otec a Syn majú tú istú moc (Jn 10,28-30), je to teda malý rozdiel, či je vzkriesenie pripísané činnosti Otca alebo Syna. Keď Pán Ježiš obetoval svoj život, aby si ho znova vzal, jeho motív nie je sebecký.
Ja Som Brána
Pán Ježiš povedal:„Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti.“
Ústredným obrazom nášho dnešného úryvku je „brána“. Pán Ježiš sa takto predstavuje dva razy (v. 7). K tomuto obrazu sú pridané aj ďalšie: ovčinec, zlodeji a zbojníci, vrátnik, cudzí ľudia. Najprv si priblížme aspoň trochu niektoré zvyky pastierov z Palestíny. Ovčinec bol zvyčajne priestor ohradený plotom postaveným z nazberaných kameňov. Na tomto plote boli upevnené zväzky tŕňových konárov alebo priamo pri múre boli nasadené tŕňové kríky tak, aby prekážali a zamedzili, žeby ovce mohli plot preskočiť a vyjsť nekontrolovateľne z ovčinca a aby bolo aj zlodejom znemožnené dostať sa nepozorovane do ovčinca.
Ovčinec mohol byť postavený v blízkosti nejakého domu alebo mohol byť zriadený na svahu nejakého kopca alebo vrchu. Keď čítame napríklad pri opise narodenia Pána Ježiša svätým evanjelistom Lukášom o pastieroch, ktorí strážili svoje ovce, nemuselo to nevyhnutne znamenať, že bdeli. Pastier, ktorý držal stráž, bol zvyčajne akoby ozbrojený svojou palicou a umiestnil sa do priestoru, ktorým sa vstupovalo do ovčinca. Bol to často len otvor v plote, ktorý nemal vlastnú bránu. Pastier sa mohol teda usadiť do tohto otvoru takým spôsobom, že ho vlastne zahradil a tak sa sám stal „bránou“. Mohol v noci aj zadriemať, ale jeho prítomnosť v tom vstupnom a výstupnom otvore bola dostatočná na to, aby odradila lupičov od útoku a aby prekazila vlkom vstúpiť do ovčinca.
Keď sa ráno každý pastier dostavil k vstupu do ovčinca, ovce hneď vedeli rozoznať jeho pohyby a jeho hlas, zdvihli sa a nasledovali ho pokojne, lebo mali skúsenosť, že ich zavedie na miesta s čerstvou trávou a k čistému a bohatému prameňu vody. Pán Ježiš vychádzal z týchto životných skúseností ľudí svojej doby a z nich vytvoril podobenstvo, ktoré však pre poslucháčov nebolo hneď zrozumiteľné: židia, ktorí ho počúvali, ako pripomína evanjelista, mali ťažkosť pochopiť jeho zmysel (v. 6). Nepochopenie neprekvapuje, podobná neschopnosť porozumieť sprevádza aj podobenstvá u synoptikov (Mk 4,13). Nechápavosť vedie Ježiša k tomu, aby vysvetľoval obrazy brány pre ovce a pastiera, tak ako ho priviedli k tomu, aby vysvetľoval podobenstvo o rozsievačovi.
Pravý Pastier a Jeho Hlas
V prvej časti, ktorú tvoria verše 1-6, stojí pred nami postava pravého pastiera. Začiatok je pomerne strohý a znepokojujúci. Obsahuje najprv vyjadrenia o nebezpečenstvách, o nepriateľoch a o útočníkoch: „Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.“ (v. 1) a až následne je predstavený skutočný pastier. Vlastnosť, ktorou sa vyznačuje, je empatia, všímavosť: „ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene.“ (v. Ako protiklad pravého pastiera sú zlodeji a zbojníci. Kto sú to? V Ježišových časoch iste nebol nedostatok „pastierov“.
Za pastierov boli označovaní aj náboženskí vodcovia, aj svetskí vodcovia, králi, ktorí sa usilovali vytvoriť dojem, že sú starostliví voči potrebám ľudí, ale v skutočnosti hľadali len vlastný záujem, ich cieľom bola moc, osobné postavenie, často aj zneužívanie moci násilím a klamstvom. Neboli skutočnými pastiermi. Aj preto sa Pán Ježiš jedného dňa pred zástupom ľudí, ako to zapísal evanjelista svätý Marek, vyslovil s dojatím, že mu je ľúto ľudí, lebo boli ako ovce bez pastiera. Pozval ich k sebe a umožnil im byť na „zelených pašienkach“ a bohato im poskytol chlieb a pokrm svojho slova (porov. Všimnime si, že v prvej časti nášho úryvku, je daný dôraz na „pastierov hlas“, ktorý ovečky „počúvajú“ (v. 3), „spoznávajú“ (v. 4) a odlišujú bezprostredne od cudzích hlasov (v. Je vhodné pripomenúť skutočnosť, že aj po vzkriesení spoznávajú učeníci Pána Ježiša podľa jeho hlasu. Aj dnes tento hlas naďalej zaznieva zreteľne a živo v slovách evanjelia.
Ján 10 (1. časť): 1–21 • „Ja som Dobrý pastier“
Ježiš Ako Brána Spásy
V druhej časti nášho úryvku, vo veršoch 7-9, sa Pán Ježiš predstavuje ako „brána k ovciam“, alebo len ako „brána“. Prvé vysvetlenie sa nachádza vo verši 8, kde je Ježiš predstavený ako brána, cez ktorú pastier prichádza k ovciam. Vrátnik rozhoduje, kto smie vstúpiť k ovciam a kto musí zostať ďaleko od ovčinca (v. 7-8). Na otázku, kto je vrátnikom, cirkevní otcovia odpovedali, že „nič nám nebráni, aby sme za vrátnika pokladali Mojžiša, lebo jemu boli zverené Božie slová“ (sv. Ďalej sú však v našom úryvku spomenutí zlodeji a zbojníci, ktorí prišli pred Ježišom (v. 8).
Zlodejmi a zbojníkmi boli náboženskí a svetskí predstavitelia, ktorí využívali a utláčali ľudí a boli príčinou ich utrpenia. Zbojníkmi boli napríklad tí revolucionári, ktorí, predstavovali vznešené myšlienky, ale používali pomýlené metódy, vyvolávali nenávisť voči iným, vyzývali na násilie. V poslednom verši (v. 10) nášho úryvku je zopakovaný protiklad. Dramatickým stupňovaním sa opisuje zlodejova činnosť: kradne, zabíja, ničí. Tri slovesá, ktoré obsahujú v sebe skutky smrti. Činnosť pastiera je úplne protikladná: prišiel, aby priniesol život a to život v plnosti.
A tu nachádzame druhé vysvetlenie obrazu Ježiša ako brány, tak, ako sa nachádza vo veršoch 9-10. Ježiš je brána, ktorá vedie ku spáse, je bránou nie iba pre pastiera, ale je bránou pre ovce. Všetci musia prejsť bránou, ktorou je Ježiš, aby mohli byť spasení. On totiž prišiel (v. 10), aby priniesol ovciam život. Iba ten, kto prechádza cez neho sa dostane na bohaté pastviny, nájde chlieb, ktorý skutočne sýti (porov. Jn 6) a vodu, ktorá prúdi do večného života (porov. Jn 4) a dosiahne spásu. Toto druhé chápanie Ježiša ako brány nás vedie ešte k inému vyjadreniu Pána Ježiša, ktoré nachádzame v Jánovom evanjeliu (Jn 14,7): Ja som cesta, ... nikto nepríde k Otcovi, ak nie cezo mňa (pozri aj Zjv 3,7-8).
Emeritný Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej úvahe zdôraznil, že náš dnešný úryvok z Jánovho evanjelia, v ktorom Pán Ježiš hovorí o sebe, že je bránou k ovciam, predstavuje meradlo toho, kto bude môcť byť pastierom jeho stáda potom, ako vystúpi k Otcovi. Poukazuje na to, že aj v prípade apoštola Šimona Petra láska k Ježišovi umožňovala apoštolovi zjednotiť sa s Ježišom a svojou láskou zjednotený s Ježišom „prechádzal cez Ježiša“ k ovciam, láskou zjednotený „prechádzal Ježišom - bránou“.
Ale toto neplatí iba pre tých, ktorí sú ako nástupcovia apoštola Petra ustanovení za pastierov Ježišovho spoločenstva. Každý z nás, keď milujeme Ježiša, keď Ježiš je našou láskou, prechádzame Ježišom ako bránou, zjednocujeme sa s Ježišom. A že toto vchádzanie a vychádzanie má zásadný a nenahraditeľný význam pre každého z nás, na to nás upozorňuje úvaha svätého Augustína, ktorý hovorí: „Vstupuje sa, keď sa sústreďuje, aby uvažoval, vychádza sa, keď sa vykonáva činnosť. A pretože prostredníctvom viery Kristus prebýva v našich srdciach, vstúpiť cez Krista znamená, že rozmýšľame vo svetle viery, vyjsť cez Krista znamená, že vedení vierou konáme [dobré skutky] pred ľuďmi.“ (sv.
tags: #evanjelium #podla #jana #kapitola #10