Verš Matúš 19:12 je súčasťou rozsiahlejšieho úseku v evanjeliu, kde Ježiš diskutuje o manželstve, rozvode a celibáte. V tomto kontexte sa učeníci pýtajú Ježiša na výhody celibátu, ak je manželstvo také záväzné. Ježišova odpoveď v Matúšovi 19:11-12 hovorí: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
Kontext a význam veršov Matúša 19:1-12
Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval. Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?« A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“
Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“ Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“ Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“ On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.
Ježiš tu kategoricky potvrdzuje nerozlučnosť manželstva. Mt 19,7 - Porov. Dt 24, 1. Mt 19,9 - Kresťanské manželstvo nemožno zrušiť ani vtedy, ak sa jedna zo stránok dopustí smilstva. Dovoľuje sa iba dočasné alebo aj doživotné odlúčenie - separácia - manželov, čím však manželstvo medzi nimi nezaniká.
V kontexte sporu, v ktorom sa ho pýtajú na otázky týkajúce sa manželstva: či je alebo nie je prípustný rozvod (Mt 19, 1 - 9), zazneli slová Pána Ježiša o celibáte pre kráľovstvo, sú dôsledkom tohto podnetu jeho učeníkov a súvisia teda s manželstvom.
Tri kategórie "neschopných manželstva"
Ježiš identifikuje tri skupiny ľudí, ktorí sú "neschopní manželstva":
- Tí, ktorí sa takí narodili: Ide o osoby, ktoré majú vrodené fyzické alebo psychické predispozície, ktoré im bránia vstúpiť do manželstva.
- Tí, ktorých takými urobili ľudia: Táto skupina zahŕňa osoby, ktoré boli fyzicky alebo spoločensky zbavené možnosti manželstva, napríklad eunuchovia.
- Tí, ktorí sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo: Ide o osoby, ktoré sa dobrovoľne zriekli manželstva, aby sa mohli plne venovať službe Bohu a nebeskému kráľovstvu.
Prvá situácia sa týka tých, ktorí sú nevhodní na manželstvo z dôvodu vrodených fyzických daností; druhá situácia sa týka tých, ktorých urobili nevhodnými na manželstvo ľudia, a to v dôsledku fyzického zásahu na ich tele. Vo vtedajšom kultúrnom prostredí bola známa situácia osôb , ktoré z dôvodu služby na starovekých panovníckych dvoroch, boli zámerne pozbavení schopnosti uzavrieť plodné manželstvo. V knihe Skutkov apoštolov sa spomína, že diakon Filip pokrstil Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov.
Kým totiž prvé dva prípady sa vzťahujú na situácie, ktoré osoby z rôznych dôvodov utrpeli na sebe samých, v treťom prípade, ktorý spomína Pán Ježiš, ide o slobodnú voľbu. Druhou charakteristikou je motivácia „pre nebeské kráľovstvo“. V evanjeliách totiž ohlasovanie blízkosti kráľovstva predstavuje syntézu Ježišovho kázania: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17).
Text pridáva tretí základný prvok „neschopnosti manželstva“ pre kráľovstvo: ide o slobodné rozhodnutie, ktoré je urobené v sile duchovného daru. Pán Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.” (Mt 19, 11).
Celibát ako dobrovoľná voľba
Ježiš zdôrazňuje, že celibát pre nebeské kráľovstvo je dobrovoľná voľba. Nie je to prikázanie pre všetkých, ale skôr osobitný dar, ktorý je daný niektorým jednotlivcom. Tí, ktorí sa rozhodnú pre túto cestu, tak robia z lásky k Bohu a túžia sa plne venovať službe evanjeliu bez rozptyľovania, ktoré by mohlo priniesť manželstvo a rodina.
Slová o „neschopnosti manželstva“ pre kráľovstvo pomáhajú pochopiť niektoré základné charakteristiky povolania k celibátu: je slobodné; nemá iný základ ako Krista a nebeské kráľovstvo; je darom, ktorý je potrebné prijať. Celibát nie je založený na znevažovaní manželstva, ani na vytváraní hierarchie medzi životnými voľbami.
Celibát v skutočnosti nachádza svoj zmysel vo vzťahu k manželstvu - celibátnik nie je ten, kto sa nemôže oženiť, ale ten, kto sa rozhodol neoženiť sa a stále vychádza z pozitívneho chápania manželstva podľa Božieho zámeru.
Ešte jasnejší, Kristom zavedený inovatívny prístup sa týka dôvodu panenstva, zasväteného Božiemu kráľovstvu. Starý zákon zachytáva, že od proroka Jeremiáša sa žiadalo, aby sa zriekol manželstva, čo mal byť znak blížiaceho sa konca Jeruzalema (Jer 16,2). Pán Ježiš ide osobne v stopách týchto prorockých svedkov, navyše prijíma poslanie Ženícha Izraela, čo je charakteristika v prorockej tradícii rezervovaná Bohu.
Čo sa týka učeníkov, Ježiš neponúkol nejaké normatívne predpisy, ktoré by nútili nasledovať jeho voľbu panenstva. Predsa však treba predpokladať, že apoštoli a tí, čo ho nasledovali pri jeho pútnickom poslaní, prijali stav celibátu alebo aspoň osobnú situáciu, ktorá ich uvoľňovala od manželských povinností. Je totiž zrejmé, že Pán Ježiš prišiel nastoliť nový Izrael, ktorý už nebol splodený ľudským semenom, ale bol utváraný Slovom a oživovaný Duchom (Jn 1,13; 3,5-6; Jak 1,18; 1 Pt 1,23).
Toto všetko však neukladá záväzok celibátu všetkým kresťanom; panenstvo pre Božie kráľovstvo je skôr plodom osobitného „povolania“; na jednej strane vyžaduje osobitné volanie a primeraný dar zo strany Pána a na druhej strane sa uskutočňuje v slobodnej odpovedi jednotlivca, ktorá sa realizuje v Ježišovom mene a pri jeho nasledovaní, takže celá jeho existencia sa stáva formou proroctva, ktoré ohlasuje eschatologickú skutočnosť.
Význam pre dnešok
Verš Matúš 19:12 nám pripomína, že Boh má rôzne cesty pre rôznych ľudí. Manželstvo je cenný dar, ale nie je to jediná cesta k naplneniu a svätosti. Pre niektorých môže byť celibát cesta, ako sa viac priblížiť k Bohu a slúžiť mu s celým srdcom. Dôležité je, aby každý jednotlivec hľadal Božiu vôľu pre svoj život a nasledoval ju s vernosťou a oddanosťou.
Mnohé osoby, ktoré nevstúpili do manželstva, sú nielen oddané rodine, z ktorej pochádzajú, ale často vykonávajú veľké služby v okruhu svojich priateľov, v cirkevnom spoločenstve alebo v pracovnom živote. [...] Mnohí vkladajú svoje talenty do služby kresťanského spoločenstva, na znak dobročinnej lásky a dobrovoľníctva. Potom sú aj takí, ktorí nevstúpia do manželstva, pretože zasvätia život láske Kristovi a jeho bratom. [...] Panenstvo je jednou formou lásky. Ako znamenie, pripomína nám horlivosť pre Božie kráľovstvo, naliehavosť odovzdať sa bez výhrad službe evanjelizácie (porov. 1 Kor 7, 32) a je odrazom plnosti neba, kde sa „ľudia neženia, ani nevydávajú“ (Mt 22, 30). Panenstvo predstavuje symbolickú hodnotu lásky, ktorá nepotrebuje druhého vlastniť, a takým spôsobom odzrkadľuje slobodu nebeského kráľovstva. Je pozvaním pre manželov, aby žili svoju manželskú lásku v perspektíve definitívnej lásky ku Kristovi, ako spoločné napredovanie k plnosti nebeského kráľovstva. Láska manželov zasa predstavuje iné symbolické hodnoty: na jednej strane je zvláštnym odrazom Najsvätejšej Trojice. Vskutku, Trojica je naplno jednotou - v ktorej však existuje aj odlíšenie. Okrem toho rodina je kristologickým znamením, pretože ukazuje blízkosť Boha, ktorý zdieľa život človeka, zjednotiac sa s ním vo vtelení, na kríži a pri vzkriesení: každý z manželov sa stáva „jedným telom“ s druhým a seba samého ponúka, aby sa celkom zdieľal s druhým až do konca. Panenstvo je „eschatologickým“ znamením vzkrieseného Krista, manželstvo je „historickým“ znamením pre tých, ktorí kráčajú po zemi; znamením pozemského Krista, ktorý prijal zjednotenie s nami a daroval sa až po vyliatie svojej krvi. Panenstvo a manželstvo sú, a musia byť, rozličné spôsoby, ako milovať, pretože „človek nemôže žiť bez lásky.
Aj vydatú ženu zákon viaže len k žijúcemu mužovi; ak muž zomrie, je oslobodená od zákona muža. Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi.
Približuje nás k tomu úvaha pápeža Benedikta XVI. o celibáte: „Pavol nazýva Timoteja - a v ňom biskupa a vo všeobecnosti kňaza - „Božím mužom“ (1 Tim 6, 11). Toto je ústredná úloha kňaza: prinášať Boha ľuďom. Samozrejme, môže to robiť len vtedy, ak sám pochádza od Boha, ak žije s Bohom a podľa Boha. Celibát, ktorý platí pre biskupov v celej východnej i západnej Cirkvi a podľa tradície siahajúcej do čias blízkych apoštolom aj pre kňazov vo všeobecnosti v latinskej Cirkvi, možno napokon pochopiť a prežiť len na základe tohto základného prístupu."
Na ceste k tomuto cieľu je potrebná dôkladná príprava; vytrvalé sprevádzanie zo strany biskupa, priateľov kňazov a laikov, ktorí spoločne podporujú toto kňazské svedectvo. Potrebná je modlitba, ktorá sa neúnavne dovoláva Boha ako živého Boha a opiera sa o neho v hodinách zmätku i v hodinách radosti. Takýmto spôsobom, na rozdiel od kultúrneho „trendu“, ktorý sa nás snaží presvedčiť, že nie sme schopní robiť takéto rozhodnutia, možno toto svedectvo žiť, a tak v našom svete vrátiť do hry Boha ako skutočnosť.“
Láskavý Ježišu, daj, aby odmietali každé pokušenie, brzdili túžby tela a túžby po bohatstve, ktoré sa miešajú v duši človeka.
Stretnutie Ježiša s bohatým mladíkom opisujú traja synoptickí evanjelisti (Mt 19,16-22, Mk 10,17-22; Lk 18,18-23) v rámci mesiášskeho výstupu Ježiša do Jeruzalema. Ježiš v odpovedi mladíkovi jasne hovorí, že večný život sa dá dosiahnuť plnením príkazov zákona. Mladík chcel druhou otázkou spoznať, ktoré prikázania sú najdôležitejšie pre zachovávanie. Židovská tradícia počítala z piatich Mojžišových kníh zákona až 613 príkazov a zákazov. Spomíname si tiež na otázku zákonníka položenú Ježišovi v jeruzalemskom chráme o najdôležitejšom prikázaní.
Vzťah s Bohom sa v príbehu odhaľuje tak v úplne novej perspektíve, cez Ježiša, v ktorom je mimoriadne Boh s nami, Emanuel. Mladík nie je teda ďaleko od Božieho kráľovstva, ako nebol od neho ďaleko ten zákonník, ktorý stál pred Ježišom a chválil ho za zhrnutie príkazov do dvojitého príkazu lásky k Bohu a k blížnemu a zmienil sa, že ich plnenie je viac ako všetky zápalné a ostatné obety (Mk 12,33).
Ježiš chce priviesť mladíka k oddanosti Bohu cez nezvyčajný spôsob života, ako to urobil už pri povolaní apoštolov. Kvôli dokonalosti je potrebné urobiť niečo, čo ide ponad normálny a bežný spôsob, čiže pripútať sa k Ježišovi: Potom príď a nasleduj ma! Výzvu k nasledovaniu predchádzala požiadavka: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Táto výzva k zrieknutiu sa majetku bola nevyhnutná špecifická podmienka pre mladíka, aby získal požadovanú nerozdelenosť srdca a pravý poklad v nebi, čiže nebeské kráľovstvo.
Vznik Katolickej cirkvi
Mladík má konať ako človek, ktorý keď našiel poklad v poli, spontánne predal všetko, čo mal a kúpil pole s pokladom (Mt 13,44). Ježiš tu navrhuje dokonalosť bez limitov, ktorá sa konkretizuje cez radikálnu lásku k chudobným a potom najmä v obetavom nasledovaní Ježiša na ceste kríža. V jeho srdci začína boj. Túžba po nasledovaní Ježiša a po získaní večného života bude v ňom neupokojená, pokiaľ sa neoslobodí od otroctva svojmu idolu. Radosť je často v evanjeliách plodom vzdania sa materiálnych dobier, zatiaľ čo smútok pociťuje človek naviazaný na materiálne dobrá, ktoré vlastní, alebo ktoré skôr vlastnia jeho.
Boh nás vo Svätom písme uisťuje, že nenecháva nič nedokončené, a vedie človeka k večnému cieľu. Pretože všetci hľadajú dokonalosť, zdá sa Ježišova podmieňujúca veta „ak chceš byť dokonalý“ zbytočná, no určite nie je. Svätí Anton pustovník, František, Anton Paduánsky, Klára, páter Pio, Ján Mária Vianney a nespočetné zástupy iných zobrali doslova tieto slová a žili ako i dnes žijú mnohí muži a ženy nasledovanie Ježiša v radikálnej chudobe. Takýto štýl života je blízky obrazu samotného Ježiša a prvotnej Cirkvi v Lukášovom podaní. Podľa Lukáša Ježiš realizuje veľký milostivý rok (porov. Lk 4,18-21).
Chudoba svedčí o tom, že Boh je jediným pravým bohatstvom človeka. Ak sa prežíva podľa Kristovho príkladu, ktorý hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobný, aby sme sa my jeho chudobou obohatili (2 Kor 8,9), vyjadruje úplné sebadarovanie, aké sa uskutočňuje medzi troma božskými osobami.
Dialóg medzi Ježišom a bohatým mladíkom je príkladom dialektickej rovnováhy. Ježiš sa jednak odvoláva na Božie prikázania. Podľa židovskej mentality bolo možné dosiahnuť dedičstvo večného života, ak sa dodržiavali prikázania. Ježiš od neho chce, aby sa zriekol majetku a pridal sa k jeho učeníkom. Nutne to však neznamená, že všetci Ježišovi učeníci žili v úplnej chudobe bez väzby na majetok.
Ježišova radikálna požiadavka sa týka konkrétne mladíka, ktorý mal veľký majetok. Mal dokázať úprimnosť svojho záujmu o večný život zrieknutím sa všetkého. Skúška sa ukázala užitočnou, lebo mladík ňou neprešiel. Ježiš poznal srdce mladíka a jeho naviazanosť na majetok. Ježiš sa po odchode mladíka pozrel na svojich učeníkov, aby im potvrdil, že väzba k bohatstvu je vážnou prekážkou pre vstup o Božieho kráľovstva. Od stredoveku veľmi rozšírený výklad o uchu ihly ako úzkej bráne vedľa hlavnej brány oberá túto metaforu o presvedčivú dôkazovú silu, kde najväčšie zviera Palestíny nemôže za žiadnych okolností vojsť do najmenšieho otvoru. Keď učeníci počuli toto slovo, veľmi sa divili a hovorili: Kto potom môže byť spasený? Ježišova odpoveď zapadá do teológie daru, keď im povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.
Ježišova výzva zaznieva istým spôsobom každému, kto chce Ježiša nasledovať v konkrétnych životných podmienkach. Ježiš neutvoril totiž dvojitú cestu pre menej dokonalých a dokonalejších, bol vždy radikálny vo svojich požiadavkách. Existujú však dva typy ľudských odpovedí na Ježišovu výzvu: pozitívna a negatívna odpoveď, v rámci ktorých sa dokonalosť realizuje alebo zanedbáva.
tags: #evanjelium #podla #matusa #19 #12