Evanjelium podľa Matúša je jednou z kľúčových kníh Nového zákona a celého Svätého písma. Táto kniha, spolu s ostatnými evanjeliami, tvorí základ kresťanskej viery a poskytuje hlboký pohľad na život, učenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. V tomto článku sa zameriame na obsah a význam Evanjelia podľa Matúša, aby sme lepšie pochopili jeho posolstvo a vplyv.
Svätý Matúš píše evanjelium
Úvod
Ako beží čas a pokračujú práce na preklade Novej zmluvy, prinášame vám ďalšiu časť Matúšovho evanjelia, tentokrát 12. kapitolu, v ktorej čítame o tom, ako bola Mesiášova služba atakovaná zo strany farizejov, znalcov Písma a dokonca aj členov Ježišovej rodiny. Je pozoruhodné, že Pán všetky tieto konfrontácie využil na to, aby svojich učeníkov vyučoval dôležitým duchovným pravdám a princípom.
Medzi bádateľmi je všeobecne prijímané, že záverečný redaktor Matúšovho evanjelia (Mt) použil ako svoju predlohu text nám dnes známy ako Markovo evanjelium (Mk). Vidno to najmä z množstva prebraných príbehov a rozprávaní. Vo veľkej časti sa u Mt navyše nezachoval len obsah ale aj chronológia. Jednotlivé epizódy, či reči v obidvoch spisoch nasledujú za sebou v rovnakom poradí.
Napriek tomu nemožno zjednodušene povedať, že autor Mt jednoducho Mk opísal, alebo urobil jeho rozšírené vydanie. Pri porovnávaní textov opisujúcich tú istú udalosť, alebo reč badáme medzi Mk a Mt charakteristické rozdiely. Mt má napr. tendenciu zjednodušovať komplikovanú a nejasnú textovú a gramatickú štruktúru Mk textu.
Rodokmeň a narodenie Ježiša Krista
Evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista, ktorý ukazuje, že Ježiš pochádza z Abrahámových potomkov (Gn 12, 3) a z Dávidovho rodu (2 Sam 7, 12-16) podľa prisľúbení daných Abrahámovi a Dávidovi. "Syn Dávidov" je obľúbené pomenovanie Mesiáša u prorokov; tento názov používali na označenie Mesiáša aj Židia. "Kristus" je grécke slovo; je to preklad hebrejského slova "Mesiáš", po slovensky "Pomazaný".
Rodokmeň symetricky vyjadruje tri obdobia dejín spásy a dejín vyvoleného národa: od Abraháma po Dávida, od Dávida po babylonské zajatie a od babylonského zajatia po Krista. Každé obdobie je zastúpené symetricky 14 rodmi, hoci ich v skutočnosti bolo oveľa viac.
V rodokmeni sa uvádzajú aj štyri ženy, z toho tri cudzinky, ktoré počali v nezákonitej situácii. Tým sa naznačuje, že Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí, Židov i pohanov.
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.
Manžel u Židov mohol manželku prepustiť, ale musel jej dať priepustný list, v ktorom bola uvedená aj príčina prepustenia. Jozef nepomýšľal na takéto úradné prepustenie. Bol presvedčený o Máriinej nevinnosti, len nechápal toto tajomstvo.
Duch Svätý poučil Jozefa, že Mária sa v panenstve stala matkou Božieho Syna; preto neporušil jej panenstvo ani pred narodením ani po narodení Božieho Syna. To je učenie viery, o ktorom nemožno pochybovať.
Evanjelium podľa Matúša 1.-4. kapitola (Biblia - Nový zákon)
Kázanie na vrchu (Mt 5-7)
Jednou z najvýznamnejších častí Evanjelia podľa Matúša je Kázanie na vrchu. Táto reč obsahuje podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti.
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich.
Blahoslavenstvá
Blahoslavenstvá sú sériou vyhlásení, ktoré opisujú ideálny charakter nasledovníka Krista.
- „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo."
- „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení."
- „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme."
- „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení."
- „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo."
- „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha."
- „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi."
- „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo."
- „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť."
radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
"Chudobní v duchu" sú tí, čo nelipnú nezriadene na pozemských bohatstvách a vo svojich časných starostiach a biedach sa s dôverou obracajú na Boha, od ktorého očakávajú svoju spásu. Jedine takí sú schopní prijať nebeské kráľovstvo.
"Zem" je prisľúbená zem. V duchovnom zmysle večná blaženosť, nebeská vlasť. "Tichí" vedia vládnuť nad sebou.
Soľ zeme a svetlo sveta
Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Soľ zachováva pokrmy (hlavne mäso) a dáva im chuť. Apoštoli (ale aj kresťania vôbec) majú zachrániť ľudí pred mravnou skazou a robiť ich milými pred Bohom.
Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.
Ježiš a Zákon
Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.
Starý zákon má význam aj v Novom zákone. Z neho napr. Kresťan sa má usilovať zachovávať to, čo vyžaduje duch a obsah príkazu.
Nové chápanie prikázaní
Ježiš zdokonaľuje chápanie prikázaní a ukazuje, že ide nielen o vonkajšie dodržiavanie, ale aj o vnútorný postoj.
- Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá.
- Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!« No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.
- Ďalej bolo povedané: »Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!« No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.
- A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!« No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom.
- Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!« No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.
- Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú.
Piate prikázanie v starozákonnom znení zakazovalo iba skutok vraždy. Pán Ježiš toto prikázanie zdokonaľuje tak, že ho rozširuje aj na myšlienky, túžby a slová.
Pri úplnom vedomí a s vnútornou túžbou dať súhlas na nečistý skutok je ťažkým previnením proti čistote.
Uvedené príklady neznamenajú, že máme nechať voľnú cestu šíreniu zla. Naopak - je to požiadavka, aby sme proti zlu bojovali láskou, dobrotou.
"... a nenávidieť svojho nepriateľa" nie je v Starom zákone. Ale tak vyučovali pravdepodobne zákonníci. Láska k nepriateľovi je čisto kresťanská náuka. Lebo hoci v Mojžišovom zákone bol daný príkaz milovať blížneho (Lv 19, 18), vysvetľovalo sa to tak, že treba milovať len súkmeňovcov, teda Židov, iných už nie.
Praktické rady (Mt 6)
Šiesta kapitola Evanjelia podľa Matúša sa zameriava na praktické rady, ako žiť spravodlivý život.
- Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
- Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá.
- Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.
- Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.
- V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.
- Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
- Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.
Farizeji pokladali almužnu, modlitbu a pôst za hlavný prejav cnosti (spravodlivosti). Pán Ježiš zdokonaľuje tieto skutky tým, že im dáva vnútorný obsah. Treba ich konať s čistým úmyslom a z lásky k Bohu.
Pán Ježiš tu hovorí o správnom životnom postoji. Ten hrá v živote takú úlohu, akú oko v pozemskom živote pri orientovaní sa. Svetlo je zameranie celého života na Boha, tma zasa vzdialenie sa od neho.
Mamona v aramejčine znamená majetok, peniaz, zisk. Zosobňuje tu tyrana, ktorý zotročuje človeka.
Nie je to výzva na nečinnosť, ale na plnú dôveru v Božiu prozreteľnosť. Ak nám Boh dal život, dá aj to, čo je potrebné na jeho udržiavanie. Prílišná honba za majetkom odvádza myslenie človeka od Boha, a preto je nedôstojná kresťana.
Udalosti v Jeruzaleme (Mt 21)
Kapitola 21 Evanjelia podľa Matúša opisuje udalosti, ktoré sa odohrali v Jeruzaleme.
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.
Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Vyvrátil stoly peňazomencov a stoličky predavačov holubov a povedal im: „Napísané je: ,Môj dom sa bude volať domom modlitby,‘ a vy z neho robíte lotrovský pelech.“
V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa a povedali mu: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Ježiš im odvetil: „Pravdaže. Či ste nikdy nečítali: ,Z úst nemluvniat a dojčiat si si pripravil chválu‘?“
Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“ A figovník hneď vyschol.
Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“ Ježiš im na to povedal: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: ,Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ stane sa to. A všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe, dostanete.“
Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“ Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, alebo od ľudí?“ Oni si medzi sebou hovorili: „Ak povieme: ,Z neba,‘ povie nám: ,Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ,Od ľudí,‘ máme sa báť zástupu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka.“ Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ Aj on im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
Podobenstvá (Mt 21)
Ježiš často používal podobenstvá, aby priblížil svoje učenie ľuďom.
„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ,Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ,Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a išiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ,Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ,K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ,To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Keď teda príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Ježiš im povedal: „Či ste nikdy nečítali v Písme: ,Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Pán to urobil a je to obdivuhodné v našich očiach‘?
Záver
Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Abrahámovho potomka, prisľúbeného Mesiáša, ktorého náboženskí vodcovia židovského národa už hneď na začiatku zavrhli a prenasledovali, kým hriešnici a pohania ho prijali. Ako dôkaz, že Ježiš je prisľúbený Mesiáš, Matúš cituje Starý zákon. Miesto Izraela v dejinách spásy zaujala Cirkev ako pravý Boží ľud, pozostávajúci zo Židov i pohanov, postavená na skale, ktorou je Peter.
Michelangelov Posledný súd
tags: #evanjelium #podla #matusa #rhei