Kriste, Tys’ slúžil Otcu svojmu v chráme - Ó, nech i my tak na chrám pamätáme; známosťou pravou nech vzrastáme v Bohu, tak poznáme to, čo duši ku osohu. Amen.
Začnime otázkou: Čo robil dvanásťročný Ježiš v chráme?
Chlapec Ježiš v chráme: Čo urobil Ježiš? - Pochopenie Kristovho diela s RC Sproul
Ježiš v chráme
Prvá odpoveď, ktorá plynie z prečítaného evanjelia je, že v chráme slávil sviatok Veľkej noci (Paschu) spolu so svojimi zemskými rodičmi. Tak naplnili obyčaj a tradíciu rodinnú, náboženskú i národnú. Jozef a Mária svätili pravidelne židovské sviatky, a tak aj tú obyčaj, že dvanásťroční chlapci boli privádzaní do spoločenstva viery ľudu SZ ako dospelí. Podobná myšlienka sa objavuje v našom chápaní konfirmácie.
Je možné, že aj vtedajšie izraelské rodiny zmýšľali tak, ako mnohé naše dnešné rodiny, totiž že konfirmáciou detí už majú všetky duchovné starosti a povinnosti “za sebou”. V každom prípade v príbehu o dvanásťročnom Ježišovi počujeme o spoločnom návrate rodín domov a o istej voľnosti, ktorú dospievajúce deti dostali. Pre Ježiša však začiatok duchovnej dospelosti neznamenal koniec, ale nový začiatok života s nebeským Otcom. To najdôležitejšie poslanie mal pred sebou. Na túto úlohu by sme ani my nemali nikdy zabudnúť. Preto si chceme aj dnes pripomenúť, čo to vlastne znamená, ak Ježiš „je vo veciach svojho Otca“. Pre nás je to, čo On koná a hovorí to najdôležitejšie.
Ježiš v chráme
Ježiš pod zákonom
V dnešnom svedectve evanjelistu Lukáša vidíme Pána Ježiša najskôr pod zákonom. Tak, ako bol podrobený zákonu na ôsmy deň po narodení, aj tu vystupuje ako poslušný štvrtému Božiemu prikázaniu. To bol konkrétny Boží zákon aj pre Neho, ale súčasne naznačuje a ohlasuje, že sa približuje čas, keď Božia vôľa pre Neho bude aj iná.
Ježiš sa "našiel"
Príbeh o dvanásťročnom Ježišovi nehovorí teda natoľko o tom, že sa Ježiš stratil. Naopak, hovorí o tom, ako sa Ježiš „našiel“. Ako našiel sám seba v úlohe poslušného Syna vôli Otcovej. Našiel sa v novej úlohe, ktorá Ho očakávala a ktorá sa nezadržateľne približovala.
Čo konkrétne robil Ježiš v chráme?
- Počúval učenie a vyznanie viery židovského národa i jeho duchovnej elity. Počúval, ako ľudia jeho doby a osobitne predstavitelia ľudu Izraela pochopili Božie vyjavenie v slovách Tóry, prorokov a vyučujúcich kníh. Možno povedať, že aj Pán Ježiš najskôr počúval rodičov i učiteľov a tak zisťoval, aký je vlastne človek tejto zeme, pre ktorého záchranu prišiel. Ako vidí človek Božie konanie a ako vníma Božie veci. Počúval a zistil, že často je „slepý“, aj „hluchý“ a „neobrezaného“, tvrdošijného srdca. Kardiosklerotik hrubého zrna. Preto mnohých ctihodných učiteľov neskôr nazval: „slepými vodcami“, ktorí „ cedia komára a prežierajú ťavu“. Počúvali slová prorokov, ale boli voči nim „hluchí“. „ Vzali kľúč známosti,“ ale ním neotvorili bránu kráľovstva Božieho iným - a „sami nevošli.“ Presvedčil sa, že mnohí boli ďaleko od Božieho kráľovstva.
- Matka Mária a Jozef boli v danej chvíli vyľakaní a prestrašení. Možno sa zdá, že v centre tejto správy je ich obava a úzkosť. Ale niečo iné je dôležité a centrálne. Bola to vlastne skúška tých, ktorých vyučovanie počúval. Ako dobrý žiak sa aj pýtal a spytoval. Kládol vážne otázky do tej miery, že sa javil aj zákonníkom ako Učiteľ a skúšajúci. Kládol otázky a tým určoval rytmus tohto prvého a pamätného stretnutia. Tá ich skúška nedopadla pre zákonníkov práve najlepšie. Bola to skúška nielen Ježiša z ich strany, ale aj skúška učiteľov z Jeho strany. Tie ďalšie ktoré prišli, dopadli ešte horšie. Stále viac odhaľoval ich slabiny. Odpovede, ktoré počul, nemáme zaznamenané, ale neskôr sú zaznamenané v evanjeliách. Tie odpovede Ho nemohli uspokojiť. Jeden cieľ však splnili! Naplno odhalili duchovnú biedu, vnútro týchto ľudí a človeka vôbec. Pán Ježiš však pozná aj naše vnútro. Jeho otázky vždy ”triafajú do čierneho“. Ide k podstate. Odhaľuje srdcia človeka a hĺbku našej dôvery, či nedôvery. Odhaľuje aj všetky naše tzv. istoty, na ktoré sa neraz spoliehame.
- Pán Ježiš urobil v chráme ešte niečo iné! Nielen počúval, spytoval sa, ale aj - hovoril! Už tu začínal vyučovať. Najskôr svojich vlastných, svojich - po Pánu Bohu - najbližších. Pritom je jedno isté. Vtedy, keď On vyučuje Jeho poslucháči, tí prví i tí neskorší až po tých dnešných - žasnú ! Všetci „žasli nad Jeho rozumnosťou a odpoveďami“. Kto aj dnes naozaj počúva Jeho slovo, Jeho evanjelium musí žasnúť. Ak by tak nebolo, ak by sa tento úžas a obdiv nezrodil v ľudskej duši, značí to, že človek vlastne Ježišovo evanjelium nepočúva, alebo nevníma správne. Tak to bolo neskôr aj v nazaretskej synagóge a nie inak v ktorejkoľvek synagóge kde Ježiš učil. Kde hovoril o tom, čo priniesol z neba od Otca - totiž o ponuke života večného.
Reakcia Márie a Jozefa
Evanjelistovi nejde o to, že Mária a Jozef toto všetko v tej chvíli ešte naplno nevideli a nepochopili. Veď oni ešte ani zďaleka nepočuli a nevedeli o Ňom všetko to, čo vieme, alebo môžeme vedieť my dnes. Ešte totiž nepoznali Jeho obeť na kríži a slávne vzkriesenie, tým menej vstúpenie na nebo. Preto sa nedivíme ich výčitke: „Synu, čo si nám to vykonal?“ Diviť sa môžeme iba tým, ktorí dnes, napriek poznaniu diela a slávy vzkrieseného Ježiša nežasnú, neradujú sa a neprijímajú Ho ako Spasiteľa. Prajeme a vyprosujeme si do nového obdobia také otvorenie našich očí a uší, aby Slovo Kristovo aj v nás pôsobilo skutočný a pravý úžas. Radostný obdiv nad ponukou milosti Božej.
Synagogálna bohoslužba
Uvedomme si, že to hlavné, čo sa udialo v jeruzalemskom chráme, sa neudialo pri prinášaní tradičných obetí, ale vo vedľajších miestnostiach chrámu, ktoré boli vlastne synagógami, kde hovoril, učil a oznamoval evanjelium Pán Ježiš. Neskôr Pán Ježiš zrušil a nahradil všetky chrámové obete ľudu SZ a nahradil ich svojou obeťou. On je pravým „Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta“, i naše hriechy. To, čo z Paschy SZ ostalo pre nás, je jej predobraz pre nové veci: pre zvestovanie evanjelia. Práve tento typ a spôsob synagogálnej bohoslužby cirkev NZ prijala ako svoj vzor a ona sa uskutočňuje dodnes v našej cirkvi. Výklad Božieho Slova nie je výkladom starých zákonníkov a rabínov, ale výklad Ježišov.
Ježiš v chráme s učiteľmi
Význam pre nás
Pre nás je dôležité, aby nás On vyučoval, spytoval sa a počúval naše odpovede. Preto si vážme naše evanjelické Služby Božie Slova a sviatostí, ktoré reflektujú to, čo Pán Ježiš konal od mladosti a čo dokonal svojou smrťou a vzkriesením pre nás. Vtedy môžeme s neutíchajúcou radosťou oslavovať a chváliť Jeho sväté meno.
Čo robil dvanásťročný Ježiš v chráme? Kriste, Tys’ slúžil Otcu svojmu v chráme - Ó, nech i my tak na chrám pamätáme; známosťou pravou nech vzrastáme v Bohu, tak poznáme to, čo duši ku osohu. Amen. Vážme si povolanie v Kristu
Modlitba: Otče náš nebeský! Ďakujeme Ti za nový deň života, za dnešný nedeľný a sviatočný deň, v ktorom smieme opäť počúvať a prijímať Tvoje slovo. Iz 42, 1- 4: “Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdové právo prinesie národom. (2) Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; (3) trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdové právo verne prinášať bude.