História Svätého Antona: Od Svätca po Kultúrne Pamiatky

Obec Svätý Anton, ležiaca v srdci Štiavnických vrchov na strednom Slovensku, je známa predovšetkým vďaka monumentálnemu barokovo-klasicistickému kaštieľu s prekrásnym anglickým parkom. Do roku 1996 bola obec známa aj pod názvom Antol. Od roku 1985 je celý areál kaštieľa vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s.Antonovi Pustovníkovi. V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov.

Názov obce sa postupne menil: z roku 1276 je písomne doložený názov Sanctus Antonius, z roku 1342 Zenthantal, z roku 1808 Swatý Antal, z roku 1920 Svätý Anton, z roku 1960 Antol; po maďarsky sa nazývala Szenantal, po nemecky In der Au, Sankt Anton.

Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13.storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15.storočia sa príslušnosť dediny k sv.Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo.

V 70.rokoch 13.storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam. V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký V r.1342 sa uvádza, že v obci sa vyberalo mýto. Do konca 14.storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene.

Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získali obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí. Okrem mýtnej stanice sa v obci nachádzali dva mlyny a dve hutnícke zariadenia, ktoré patrili nabohatšej dedinskej vrstve.

V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Spory o majetky v rodine Horvátovcov sa dotýkali aj obce. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených.

Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r.1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r.1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy.

Pred polovicou 16.storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r.1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17.st.

Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20.roky 17.storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. V r.1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.

Z historického hľadiska je významné sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. V roku 1266 obec patrila Huntovcom, v roku 1342 hradu Čabraď, od 16. storočia panstvu Sitno - Pálffyovcom, v roku 1582 Illésházyovcom, v roku 1622 Koháryovcom, od roku 1826 Coburgovcom. V obci bolo mýto. Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský.

V roku 1715 obec mala 30 domácností. V roku 1828 malo 172 domov a 1030 obyvateľov, ktorí sa živili prácou v baniach, v miestnom kameňolome a v lesoch. Za I. ČSR časť obyvateľov pracovala v baniach a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici a okolí, malá časť v poľnohospodárstve. V obci bola tehelňa. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia pracovali v Banskej Štiavnici, Krupine, Banskej Belej a v miestnom JRD.

Svätý Anton: Dve Významné Osobnosti

Je dôležité rozlišovať medzi dvoma svätými, ktorí nesú meno Anton, a to svätý Anton Paduánsky a svätý Anton Pustovník.

Svätý Anton Paduánsky

Svätý Anton Paduánsky, krstným menom Ferdinand, je najviac známy ako patrón pri hľadaní stratených vecí. Jeho život začal v Lisabone, kde sa narodil v roku 1195 do zbožnej, šľachtickej rodiny. V pätnástich rokoch vstúpil do kláštora augustiniánov neďaleko Lisabonu. Nenašiel tu však úplný pokoj, a tak odišiel do kláštora sv. Kríža v Coimbre. Ferdinand obdivoval františkánsky kláštor, ktorý v tom čase vznikol neďaleko Coimbry. Roku 1220 si obliekol rúcho sv. Františka a prijal meno Anton. Krátko nato ho poslali na misie do Afriky medzi Saracénov, do Maroka. Anton však dostal silnú horúčku a musel sa vrátiť domov.

Anton sa stal veľmi známym a vyhľadávaným kazateľom. Niekedy mal až tridsaťtisíc poslucháčov. Roku 1227 na generálnej kapitule ho vymenovali za provinciála územia celého severného Talianska. R. 1230 úrad zložil a vrátil sa do Padovy.

Dňa 13. júna 1231 nečakane zamdlel. Cítil, že sa blíži jeho posledná hodina. Vyspovedal sa a prijal sviatosť pomazania chorých. Potom zaspieval pieseň O, gloriosa Domina (Ó, preslávna Pani), ktorú sám zložil. Plný radosti s pohľadom na nebo povedal: „Vidím svojho Pána.“ Pomodlil sa kajúce žalmy a počas tejto modlitby ako tridsaťšesťročný zomrel. Pochovali ho 17. júna v chráme Panny Márie v Padove. Vďaka početným zázrakom, ktoré sa začali diať pri jeho hrobe ho necelý rok po smrti, 30.mája 1232, pápež Gregor IX. svätorečil.

Dňa 16. januára 1946 ho pápež Pius XII. vyhlásil za učiteľa Cirkvi. Je nebeským patrónom chudobných, sociálnych pracovníkov, manželov, žien, detí, pekárov, baníkov a cestovateľov. Známy je rovnako „Chlieb sv. Antona“, ako pripomienka jeho charitatívnej a ľudomilnej činnosti pri rozdávaní chleba a jedla chudobným. Vzýva sa osobitne pri hľadaní stratených vecí, ale tiež pred nebezpečenstvom moru a horúčky.

Symbolmi čiže atribútmi sv. Antona Paduánskeho sú františkánsky odev, ľalie a držanie malého Ježiša v rukách.

Svätý Anton Pustovník

Okrem svätého Antona Paduánskeho existuje aj svätý Anton Veľký, známy aj ako Anton Pustovník alebo Anton Egyptský. Bol egyptský kresťanský mních, askéta a svätec, považovaný za priekopníka mníšskeho života. Prezývajú ho „Otec mníchov“ a bol prvý z tzv. Po smrti rodičov sa staral o svoju sestru. Rozhodol sa, že bude slúžiť Bohu a odišiel do púšte. Anton bol prívetivý k ľuďom ale vyhýbal sa heretikom, najmä ariánom. Jeho život zachytil sv. Atanáz z Alexandrie.

Farnosť Svätého Antona Pustovníka v Spišskej Belej

Farnosť Spišská Belá, zasvätená svätému Antonovi Pustovníkovi, je zasadená do malebnej krajiny pod Tatrami. Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol v Spišskej Belej prvý kostol postavený v roku 1208; tento kostol bol zasvätený svätému Valentínovi. Kostol svätého Antona Pustovníka bol postavený medzi rokmi 1250 - 1270 v ranogotickom slohu s neskororománskymi prvkami.

Od roku 1545 kostol spravovala evanjelická cirkev, keďže mesto ako celok prešlo na evanjelickú vieru. Pri rekatolizácii bol kostol v roku 1674 vrátený Katolíckej cirkvi.

V rokoch 1969 - 1971 bol administrátorom v Spišskej Belej Jozef Vojtas. Mons. František Novajovský sa narodil v Spišskej Belej. V roku 1986 ho kardinál Ján Chryzostom Korec tajne vysvätil za kňaza. Za svoju náboženskú aktivitu bol v roku 1982 uväznený a odsúdený. V roku 1990 začal opäť verejne slúžiť ako kňaz Spišskej diecézy. V roku 2004 bol prijatý na Štátny sekretariát vo Vatikáne, kde pracoval v sekcii pre vzťahy so štátmi.

Kaštieľ vo Svätom Antone

Neprehliadnuteľnou dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ).

Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou. V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo.

Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom.

V kaštieli je umiestnená poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Architektúra kaštieľa

V architektúre kaštieľa je vyjadrená symbolika kalendára. Uznávaný viedenský architekt Ján Entzenhofer zahrnul do stavebnej koncepcie kalendárnu symboliku: 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Má štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Poschodový objekt štvorkrídlového pôdorysu s ústredným nádvorím má všetky znaky reprezentačného sídla.

Interiér kaštieľa

Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko - reprezentačných miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom prepojené miestnosti. Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke.

V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.

Hneď na začiatku prehliadky vám udrú do očí štyri nádherné benátske zrkadlá. Ústna tradícia hovorí, že keď sa do nich pozrie žena, tak opeknie, ale keď sa v nich prezerá chlap, tak ošpatnie. V poľovníckej jedálni kaštieľa svätý Anton vás okrem vzácnych kusov nábytku zaujme starý príborník, na ktorom je v starej nemčine napísaná nezabudnuteľná životná pravda: „jedz, čo je dobré, hovor, čo je pravdivé, pi, čo je svieže a miluj, čo je vzácne.“

V pracovni bulharského cára sa nachádza jeden unikátny exponát. Na pohľad obyčajný stôl z druhej polovice 19. storočia ukrýva jedinečnú pamiatku - vlastnoručné kresby a maľby cára Ferdinanda spolu s jeho autentickými poznámkami. Najstaršia kresba pochádza z roku 1877, keď mal cár iba 18 rokov a poslednú vetu napísal v roku 1934 ako 73 ročný: „Jediný a posledný z môjho veľkého rodu“.

Aby to však nevyzeralo tak, že jediné čo si môže návštevník kaštieľa svätý Anton pozrieť, sú iba trofeje, urobme si menšiu exkurziu po obytných interiéroch tohto letného cárskeho sídla. Na prvý pohľad hneď zaujme interiér Zlatého salóna z obdobia klasicizmu zariadeného nábytkom v štýle Ľudovíta XVI. Salón je jedinečný aj tým, že nábytok je vyrezávaný z lipového dreva a zlátený 24 - karátovým zlatom. Celý salónny komplet bol údajne svadobným darom Márie Terézie Márii Antoinette. Dostal sa sem v tridsiatich rokoch, po tom, ako ho v Paríži kúpil bulharský cár Ferdinand.

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie

V južnom krídle kaštieľa je kaplnka Nanebovzatia Panny Márie s nádhernou freskomaľbou od A. Schmidta. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarokového iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora. Najbohatšie zdobeným priestorom v kaštieli je kaplnka. Jej fresková výzdoba bola realizovaná v r. 1748-1752 banskoštiavnickým maliarom A. Schmidtom. Klenbové fresky zobrazujú alegóriu Starého a Nového zákona, cirkvi a anjelov - hudobníkov.

Exteriér

K areálu patrí baroková sýpka z r. 1750, prícestná kaplnka Sv. Jána Nepomuckého z 18. stor., dve hospodárske budovy, skleník a 30 ha park. Kaštieľ obklopuje rozsiahly anglický park so vzácnymi stromami z 18. storočia. Do kompozície parku začlenili rôzne druhy drobnej architektúry, vodopád a jazierko. Je vhodný na romantické prechádzky.

Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.

Súčasnosť kaštieľa

Od roku 1954 bol sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea, špecializovaného celoslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými. V súčasnosti expozície, umiestnené v kaštieli, podávajú prehľad o dobovom bývaní šľachty (slohový nábytok najmä z 18 - 19. storočia, obrazy a iné), ako aj o vývine lesníctva a poľovníctva na Slovensku.

Múzeum vo Sv. Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav.

Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti - Dni sv.

Legenda o Koháryovcoch: Prvými majiteľmi boli Koháryovci. František Jozef bol vášnivým poľovníkom, ktorý trávil v lesoch veľa voľných chvíľ. Lenže časom to už začalo prekážať zvieratám, ktoré zosnovali pomstu. Uniesli jeho jedinú dcéru, ktorú postavili pred súd. Počas neho sa rozhodli, že nevinné dievča nezabijú, ale porátajú sa s jej otcom.

Ferdinand Coburg: Bol veľmi vzdelaný človek. Ovládal až osemnásť jazykov a vlastnil veľa kníh, ktoré si neustále čítal. Zaujímal sa o biológiu, zbieral chrobáky a tvoril herbár s rôznymi druhmi rastlín. V kaštieli môžete vidieť vlastnoručné kresby a osobné cárove zápisky.

Benátske zrkadlá: V jednej z miestností uvidíte nádherné benátske zrkadlá. Tie vraj v sebe ukrývajú veľkú moc. Keď sa do nich pozrie žena, tak ihneď opeknie.

Posledný Koháry bol veľmi vášnivým poľovníkom. Jedného dňa sa však zvieratá rozhodli, že už viacej nebudú trpieť jeho výstrelky a uniesli mu jeho dcérku Máriu Antóniu Gabrielu do lesa. Tu sa konal veľký súd za prítomnosti všetkých zvierat. Jeho výsledkom bolo originálne rozhodnutie. Dcérku prepustili na slobodu ale rozhodli, že František Jozef Koháry nebude mať nikdy mužského potomka.

Kostol a Kaplnka vo Svätom Antone

Okrem kaštieľa sa v obci nachádzajú aj ďalšie významné pamiatky, a to kostol a kaplnka.

Kostol sv. Antona Pustovníka

Jednoduchý jednoloďový kostol bol postavený v roku 1755. Barokovo-klasicistickému štýlu kostola vládne elegancia a precízne vyhotovené detaily. V interiéri žiari nielen historické zariadenie kostola, nádherná drevená socha Madony, ale najmä tabuľový obraz Narodenia Pána. Jeho autorstvo sa pripisuje fenomenálnemu Majstrovi MS. Historici sa domnievajú, že obraz pochádza z Kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici, ktorý patrí ku skvostom neskorogotického umenia v Európe.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov.Keď v minulosti prišiel do Svätého Antona chýrny umelec Anton Schmidt na pozvanie práve Andreja Koháryho (1755) mal za to, aby tu zanechal dielo. Jeho tvorba v kaštieli je všade navôkol a aj tu v objekte prícestnej barokovej kaplnky. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov.

Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. Možno aj mala tendencie niesť poslanie, aby bola miestom posledného odpočinku, ale dnes už vieme, že tomu tak nie je a ide tu o oveľa viac, bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému.V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.

Ďalšie Pamätihodnosti Obce

Medzi ďalšie pamätihodnosti obce patria:

• Bašta: Zachovala sa stará bašta, na mieste zvanom dodnes starý kostol.
• Mýtnica: Existencia mýtnej stanice je archívne doložená pred polovicou 14. storočia. Objekt bývalej mýtnej stanice je od prestavby v 50. rokoch minulého storočia využívaný na kultúrne účely, konajú sa v ňom kultúrne a spoločenské podujatia. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou.
• Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku: 18. septembra 1885 sa vo Svätom Antone narodil významný katolícky kňaz a teológ ThDr. Mons. Michal Buzalka.

Tabuľka: Významné historické obdobia a vlastníci Svätého Antona

tags: #fara #svaty #anton