Mesto Čadca sa nachádza pri severozápadných hraniciach s Českom a Poľskom, na sútoku rieky Kysuca a jej prítoku Čierňanky. Väčšina územia mesta na rozhraní medzi Západnými a Strednými Beskydami je rozdelená medzi Turzovskú vrchovinu a Kysucké Beskydy. Južný okraj územia patrí do celku Javorníky.
V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť farnosti Čadca Kýčerka. Mesto vznikalo z malých osád valašského osídľovania v 16. storočí.
Jedna z najstarších písomných zmienok o osade dorf Tzaczka pochádza z roku 1565 a spomína práve územný spor. Počet obyvateľov Čadce rýchlo rástol a už v roku 1676 tu vznikla rímskokatolícka farnosť a bol postavený drevený kostol.
Vzostup významu Čadce nastal po roku 1773, kedy sa stanovila hranica a vtedy ešte obec sa stala centrom kysuckého dištriktu Strečianskeho panstva. Dôležitou udalosťou v dejinách mesta bola výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá v roku 1871 dopravne spojila Čadcu s priemyselným Sliezskom i Považím.
V ťažkých medzivojnových časoch bol zásluhou miestneho odboru Matice slovenskej v rokoch 1926 - 28 vybudovaný zo zbierky obyvateľov Palárikov dom, ktorý sa stal miestom kultúrno-výchovnej činnosti. Zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľov nastal až po oslobodení 1. mája 1945 a konci druhej svetovej vojny.
V meste je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja apoštola z roku 1734 a na sídlisku Kýčerka je kostol sv. Jozefa Robotníka dokončený v roku 2002, taktiež rímskokatolíckej cirkvi. Pred bránami kostola je Pamätník Slovenskej národnej rady 1848, ktorý je postavený na mieste bývalej fary.
Nádražie v Čadci patrí medzi významné budovy v bruselskom štýle. Bolo postavené 1967-69 podľa návrhu architekta Josefa Hrejsemnou, autora blízkej stanice Havířov.
Mesto Čadca patrí do skupiny miest, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. V tomto prípade vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí.
Územie v okolí terajšej Čadce patrilo v tom čase do chotára obce Krásno, ktorá bola majetkom Strečianskeho panstva. Valasi tu osídľovali aj Budatínske panstvo, kvôli čomu dochádzalo medzi nimi k dlhotrvajúcim majetkovým sporom. O tento priestor sa zaujímali aj zemepáni z Tešínska a Źyviecka, pretože v tom čase nebola ešte ustálená hranica medzi Slovenskom (začleneným do Uhorska), susedným Sliezskom a Poľskom.
V zázname o riešení takého sporu v roku 1565 sa spomína "dorf Tzaczka". Tento záznam sa považuje za prvý písomný doklad o existencii Čadce. Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Tieto plochy sa získavali vypaľovaním (žiarením) rúbanísk, pri ktorom vznikal v slabo prevetrávaných dolinách dym, drevo čadilo, čo mohlo dať základ názvu Čadca. Tento názor potvrdzujú aj ďalšie miestne názvy Žarec, Čadečka, Horelica, ba i názov susednej obce Oščadnica.
V roku 1676, bola už v Čadci založená rímsko - katolícka farnosť a postavený bol aj prvý (drevený) kostol, zasvätený svätému Bartolomejovi. Postava tohoto svätca bola neskôr pojatá do mestského erbu.
Dôležitý dátum v histórii Čadce je 9. január 1778, keď kráľovná Mária Terézia povýšila obec "Csatza" na mestečko (oppidum) s právom konať štyri výročné jarmoky.
Najvýznamnejšou udalosťou tých čias bola výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá prechádza cez Čadcu. Do užívania bola daná v roku 1871 a od roku 1884 bola rozšírená o spojku cez Skalité na poľský Zwardoň.
V roku 1912 bolo v meste zavedené prvé elektrické osvetlenie. A tesne pred začiatkom prvej svetovej vojny bola odovzdaná do užívania aj odbočka železnice smerom do Makova.
Mesto bolo oslobodené od fašistickej okupácie 1. mája 1945.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola
Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt Horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a súčasnosť.
Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už zo 14. a 15. storočia.
Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526.
Konkrétny sakrálny objekt v Čadci sa spomína v roku 1632. V roku 1645 bol kostol i vtedajšia obec Čadca vyrabovaná. V priestoroch kostola došlo k odcudzeniu liturgických rúch i finančnej hotovosti. Ďalší opis kostola prináša i kanonická vizitácia z roku 1674. Drevený kostol s vežou bol už v tomto období zasvätený sv. Bartolomejovi. I ďalšie vizitácie nám prinášajú zaujímavé informácie o stave dreveného kostola.
Súčasný kostol začali stavať z vlastných prostriedkov samotní obyvatelia vtedajšej Čadce. V tom čase starý drevený kostol ešte stál.
Z architektonického hľadiska predstavuje jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria (miesto pre kňaza a hlavný oltár) a vežou. V priebehu rokov 1751 a 1783 boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky.
Kostolu dominuje hlavný oltár z roku 1762 s centrálnym obrazom sv. Bartolomeja, patróna kostola. Autorom obrazu je významný umelec Jozef Božetech Klemens. Približne v rovnakom období pribudli v interiéri dva bočné oltáre. Tie daroval kostolu zemepán Juraj Erdödy, ktorý sa pričinil i o samotnú výstavbu kostola. Pôvodný hlavný oltár pochádzal ešte zo starého kostola a bol kamenný.
Kostol bol stavaný v duchu doby, t.j. v barokovom slohu. To vidno na hlavnom oltári, ktorý pochádza z roku 1762. Oltárny obraz je ku cti sv. Bartolomeja. Na starších pečatiach je pekne vyobrazený. V interiéri sa nachádzajú sochy sv. Joachima a Anny, rodičov Panny Márie, a sochy sv. Augustína so srdcom v ruke, čo je jeho atribút. Ďalej má na hlave pápežskú pokrývku hlavy a ustálilo sa, že je to sv. Veľký. Najsvätejšej Sviatosti.
V minulosti sa v okolí kostola nachádzal veľký cintorín s krížom, avšak miestom posledného odpočinku mohla byť i krypta pod kostolom. Ak ste si vybrali miesto svojho posledného odpočinku práve kryptu, údajne Vás neminul poplatok vo výške 6 zlatých.
Zvony z kostolnej veže boli počas I. svetovej vojny zrekvírované.
Rodina Špaldoňová prispela k oprave kostola v roku 1892. V 19. storočí bol zvon Bartolomej, Najsv. V minulosti boli aj dva menšie zvony. Počas vojny boli zvony zrekvirované na vojenské účely. Neskôr boli zakúpené nové zvony Cyril a Metód a Mária. Používal sa aj menší zvon umieráčik. Oprava kostola sa urobila 1922.
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, Jána Nepomuka Derčíka, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku.
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi : Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
Naša farnosť sv. Jozefa - robotníka v Čadci na Kýčerke vznikla 1. júla 1999, ale kostol na našom sídlisku posvätil diecézny nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec už o pol roka skôr, a to 5. decembra 1998.
V roku 1944 bola pripojená k Čadci. V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.
Našu farnosť spravuje vdp. Mgr. Aktuálnym kaplánom je Mgr. Vo farnosti máme 4 modlitbové spoločenstvá, a to: Spoločenstvo sv. Škapuliara, Misijné združenie Ducha Svätého, Spoločenstvo Mariánskeho večeradla a Spoločenstvo modlitieb matiek.
Pre deti sú tu eRko stretká plné zábavy, tanca, hier, duchovných tém a podobne. Počas prázdnin vedúci eRka každoročne poriadajú prímestské aj mimomestské detské tábory. Do činnosti sa zapája aj mládež, ktorá sa stretáva na mládežníckych svätých omšiach a na modlitbe sv. ruženca. Liturgickú službu organistov v súčasnosti zastávajú Richard Bareš, Patrik Hájek, Ing. Mgr. Agáta Kubinová, Mgr. Liturgickú službu spevákov v súčasnosti zastávajú Mgr.
Naša farnosť ponúka pre mladých vo veku od 15 - 30 rokov kurz dobrovoľníctva a animátorstva. Kurz je zameraný na službu a pomoc vo farnosti a ponúka nové možnosti spoznať sa a spoločne pomáhať v aktivitách, ktoré sú našou farnosťou organizované.
Milí veriaci, v našej farnosti budeme vysluhovať sviatosť krstu v nasledujúcich termínoch: 18.1.2025, 1.2.2025, 15.2.2025, 1.3.2025, 15.3.2025, 29.3.2025, 12.4.2025, 26.4.2025, 10.5.2025, 24.5.2025, 7.6.2025, 21.6.2025, 19.7.2025, 2.8.2025, 16.8.2025, 30.8.2025, 13.9.2025, 27.9.2025, 11.10.2025, 25.10.2025, 8.11.2025, 22.11.2025, 6.12.2025, 20.12.2025, 3.1.2026.
Naša farnosť organizuje 9-dňovú púť do Talianska v termíne od 12. 6. 2026 - 20.6. 2026. Cena púte je 720 eur a záväzné prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.
V našej farnosti sa k sviatosti birmovania pre školský rok 2025/2026, môže prihlásiť študent prvého ročníka strednej školy, a druhého ročníka 5 ročných gymnázií, ktorí bývajú na území našej farnosti. Prihlásiť sa dá do 15. júna 2025.
Naša farnosť organizuje mládežnícky letný pobytový tábor vo veku od 12 do 17 rokov v Ružomberku v termíne od 3. augusta do 8. augusta 2025. Cena ostáva nezmenená 165 eur, pri súrodencoch 150 eur. Prihlášky si môžete zobrať na farskom úrade.
Naša farnosť ponúka 8-dňovú púť do Francúzska a Talianska v termíne od 13.6. - 20.6. 2025. Navštívime miesta ako Annecy, Paray-le-Monial, La Salette či Turín. Cena púte je 580 eur. Záväzné prihlášky s podrobným programom si môžete vyzdvihnúť na farskom úrade.
Deti z našej farnosti pozývame na misijnú detskú púť do Rajeckej Lesnej, ktorá sa bude konať v sobotu 11. mája. Ide o celodennú akciu, deti pôjdu spolu s animátormi autobusom.
Drahí veriaci, ponúkame termíny krstov pre kaledárny rok 2024: 20.1. 2024, 03.02.2024, 17.2.2024, 2.3.2024, 16.3.2024, 13.4.2024, 27.4.2024, 11.5.2024, 25.5.2024, 8.6.2024, 22.6.2024, 6.7.2024, 20.7.2024, 3.8.2024, 17.8.2024, 31.8.2024, 14.9.2024, 28.9.2024, 12.10. 2024, 26.10.2024, 9.11.2024, 23.11.2024, 7.12.2024, 21.12. 2024.
Nedeľa 9. júna 2024 bola veľmi vzácnym a radostným dňom pre našu farnosť sv. Jozefa-robotníka v Čadci na sídlisku Kýčerka. Sestrička vincentka - Alena Jurkyová nás navštívila, aby nám predstavila Združenie Zázračnej medaily a kaplnku našej Nebeskej Matičky. Naša farská rodina už túžobne čakala na tento deň.
Symbolom naozajstnej pracovitosti je práve sv. Jozef, robotník a remeselník. Jozef, zákonitý otec a pestún Božieho Syna bol podľa Písma muž spravodlivý. V Novom zákone nemáme zachytené ani jedno jeho slovo, ale o to výrečnejšie rozprávajú jeho skutky. Hovoria o čestnosti, svedomitosti, odvahe ženícha Panny Márie. Vyjadrujú obrovskú dôveru v Božie prisľúbenia. Tento statočný a pracovitý muž sa nebojí výziev života.
Našu farnosť od jej založenia spravovali: Mgr. Marek Smatana (1999 - 2010), Mgr. Kapláni, ktorí pôsobili v našej farnosti sú: Mgr. Ľubomír Solík z Dubnice nad Váhom, Mgr. Martin Čerňanský zo Svinnej, Mgr. Marek Rybanský z Kovariec, Mgr. Miloš Galbavý z Beluše, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský zo Svitu, Mgr. Pavol Turza z Púchova, Mgr. Ing. Miloš Gabala z Bolešova, Mgr. Patrik Sojčák z Makova, Mgr. Viktor Kuciak zo Štiavnika, Mgr. Peter Nečeda z Krásna nad Kysucou a Mgr. Tomáš Pavlík z Bytče, Bc.
Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti:
| Obdobie | Správca farnosti | Kapláni |
|---|---|---|
| 1999 - 2010 | Mgr. Marek Smatana | Mgr. Ľubomír Solík, Mgr. Martin Čerňanský, Mgr. Marek Rybanský, Mgr. Miloš Galbavý, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský, Mgr. Pavol Turza, Mgr. Ing. Miloš Gabala, Mgr. Patrik Sojčák, Mgr. Viktor Kuciak, Mgr. Peter Nečeda, Mgr. Tomáš Pavlík, Bc. |
Zdroj informácií: TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7. www.farnost-cadca.sk www.pamiatky.sk Kysucká knižnica v Čadci. Objavujeme sakrálnu tvorbu Jozefa Božetecha Klemensa.
Námestie slobody v Čadci