Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca, ktorý v tom čase označoval širšiu oblasť a dokonca aj dva potoky, dnešnú Čierňanku a potok Oščadnica.
Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy, Žiliny boli od roku 1529 bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc a tieto majetky si udržali aj po roku 1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda.
V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku Annou stáva jedným z vlastníkov Strečna Štefan Deršfi, jemu tieto majetky pripadli po smrti Kostku v roku 1556. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastnili Ladislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pri potoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novú dedinu.
Evanjelická farnosť
Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v KNM evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča. K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca.
Podľa listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601 všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie.
Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bola povinná odvádzať jeden zlatý ročne.
Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.
Panoramatický pohľad na Čadcu
Obdobie rekatolizácie
Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.
V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy.
V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.
V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov).
Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov.
Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.
Významné osobnosti cirkevného života
Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský.
Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, Jána Nepomuka Derčíka, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha. Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku.
V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi: Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.
Filiálka Horelica
Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1944 bola pripojená k Čadci. V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.
Kaplnka sv. Anny v Horelici
Nové farnosti v Čadci
S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.
Vo februári 2008 bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
Súčasnosť
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
30. septembra sa v našej farnosti uskutočnila púť k vzácnej relikvii Kristovej Krvi v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku na Slovensku. Jej história siaha až do roku 1483, keď ju kráľ Matej Korvín I. venoval kláštoru pri príležitosti posvätenia kostola. Od tej doby sa stala symbolom viery a nádeje pre Slovensko a bola využívaná v modlitbách a požehnaniach v časoch ťažkých skúšok. Počas púte, ktorá sa konala v období prvej vlny koronavírusovej pandémie, generálny vikár Nitrianskej diecézy a rektor Baziliky sv. Benedikta, Mons. Peter Brodek, požehnal krajinu z lietadla s touto relikviou. Táto púť k relikvii Kristovej Krvi nám pripomína dôležitosť viery, modlitby a spoločenstva v období ťažkostí.
1. mája si pripomíname Sviatok práce a v cirkevnom kalendári spomienku na sv. Jozefa robotníka. Symbolom naozajstnej pracovitosti je práve sv. Jozef, robotník a remeselník. Jozef, zákonitý otec a pestún Božieho Syna bol podľa Písma muž spravodlivý. V Novom zákone nemáme zachytené ani jedno jeho slovo, ale o to výrečnejšie rozprávajú jeho skutky. Hovoria o čestnosti, svedomitosti, odvahe ženícha Panny Márie. Vyjadrujú obrovskú dôveru v Božie prisľúbenia. Tento statočný a pracovitý muž sa nebojí výziev života.
Našu farnosť od jej založenia spravovali: Mgr. Marek Smatana (1999 - 2010), Mgr. Kapláni, ktorí pôsobili v našej farnosti sú: Mgr. Ľubomír Solík z Dubnice nad Váhom, Mgr. Martin Čerňanský zo Svinnej, Mgr. Marek Rybanský z Kovariec, Mgr. Miloš Galbavý z Beluše, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský zo Svitu, Mgr. Pavol Turza z Púchova, Mgr. Ing. Miloš Gabala z Bolešova, Mgr. Patrik Sojčák z Makova, Mgr. Viktor Kuciak zo Štiavnika, Mgr. Peter Nečeda z Krásna nad Kysucou a Mgr. Tomáš Pavlík z Bytče, Bc.
Erb farnosti Čadca-Milošová
Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti:
| Obdobie | Správca farnosti | Kapláni |
|---|---|---|
| 1999 - 2010 | Mgr. Marek Smatana | Mgr. Ľubomír Solík, Mgr. Martin Čerňanský, Mgr. Marek Rybanský, Mgr. Miloš Galbavý, Mgr. Ing. Zdenko Mezovský, Mgr. Pavol Turza, Mgr. Ing. Miloš Gabala, Mgr. Patrik Sojčák, Mgr. Viktor Kuciak, Mgr. Peter Nečeda, Mgr. Tomáš Pavlík, Bc. |
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci. Keďže Čadca vznikla v roku 1534, môžeme predpokladať, že jednoduchý drevený kostol si obyvatelia mohli postaviť ešte do konca 16. storočia. Istou indíciou môže byť listina z roku 1601, v ktorej sa hovorí, aby sa panský krčmár postaral o kňaza, keď príde do Čadce.
Predpokladom pre vznik farnosti je existencia kostola, takže v roku 1620 musel kostol v obci stáť. Bol však, podobne ako celá nová farnosť evanjelickým. V roku 1632 sa už kostol spomína konkrétne. Prvý detailnejší opis poznáme až z roku 1674, z kanonickej vizitácie archidiakona Novosedlíka. V lete 1645 bol kostol i dedina vyrabovaná regulárnym nemeckým vojskom, ktoré sa spoločne s posádkou z Jablunkovských šancí pohlo smerom na Kysuce a začalo plieniť rad radom každú obec, cez ktorú prechádzalo. Čadcou vojsko tiahlo 4. júna. Z kostola odcudzili liturgické rúcha, paramenty a istý obnos peňažnej hotovosti.
Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi, no oltárny obraz predstavoval Narodenie Krista. Vizitátor doslova spomína krásne vyhotovený oltár. Kostol mal v nízkej veži dva zvony. Jeden zo zvonov bol do Čadce prenesený ešte v roku 1628 z Brodna. Kostol bol zariadený jednoducho: mal elegantne vyzdobenú kazateľnicu, tri kalichy, oltárne plachty, kalichové vélum, purifikatórium, štyri drevené svietniky a rímsky misál. Kostol mal dvojitý chór a zdobili ho viaceré sochy a obrazy. Zariadenie a posvätná výbava sa časom dopĺňala. Pri ďalšej vizitácii 18. januára 1700 sa konštatuje, že kostol je drevený, zvnútra i zvonka jednoduchý a starý. Je chudobný, bez darov a nemá iné príjmy len zo zvončeka. V tejto vizitácii sa uvádza ako súčasť oltára aj svätostánok a relikviár. Ešte podrobnejšie informácie o jeho vzhľade nájdeme vo vizitácii z roku 1713. Kostol bol osvetlený 4 oknami, mal už aj organ s 5 mutáciami.
Vo veži boli tri zvony, ale novým prvkom bol kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi, do ktorého bol vložený už spomínaný relikviár posvätený ešte biskupom Tomášom Pálfim (1669-1679). Súčasťou kostola bola i drevená sakristia na úschovu posvätnej výbavy. Samotná stavba bola však už rokmi poškodená. Úplne jednoznačne to potvrdzujú slová nasledujúcej vizitácie z roku 1728, že kostol sa viac nedá opraviť.
K zasväteniu kostola sv. Bartolomejovi pravdepodobne došlo až v čase, kedy sa kostol dostal do rúk katolíkom, tzn. v období rokov 1672-73. Podľa tradície je sv. Bartolomej patrónom garbiarov, kožušníkov, mäsiarov či krajčírov, ale niektoré zdroje uvádzajú aj pastierov a sedliakov. Je možné, že toto by mohla byť motivácia zasvätenia kostola sv. Bartolomejovi. Čadca bola osídlená najmä valachmi, ktorí viedli pastiersky spôsob života. Jednoznačne dokázať sa to však nedá.
Svätému Bartolomejovi je okrem neho dedikovaných viacero kostolov na Slovensku napr. vo Fričovciach, Hniezdnom, Jamníku, Lúkach pri Púchove, Osuskom, Prievidzi, Selci či Vrícku. V niekoľkých prípadoch dokonca tento svätec prešiel aj do komunálnej heraldiky, ako v prípade obcí Hniezdne, Nová Lesná, Selec, Vrícko ale aj Čadca. Do obecnej pečate sa symbol sv. Bartolomeja v Čadci dostal až po udelení trhového privilégia v roku 1778, kedy sa Čadca stala mestečkom (oppidum). Od tých čias ho však využívala v obecnej pečati a pečiatke až do roku 1945. K svojmu starému symbolu sa mesto vrátilo až po roku 1989. V súčasnosti je sv. Bartolomej aj súčasťou mestského erbu.
Starý drevený kostolík už skutočne dosluhoval a bol najvyšší čas, aby farnosť dostala dôstojný farský chrám. K výstavbe nového kostola farníkov povzbudzovali aj jezuitskí pátri, ktorí dôverne poznali kysucké prostredie zo svojho misijného pôsobenia. Tak archívne pramene ako aj staršie práce uvádzajú, že kostol v Čadci sa začal stavať práve vďaka povzbudeniam a úsiliu pátra Juraja Imrichoviča. Páter Juraj Imrichovič spočiatku, okolo roku 1730, vyvíjal misijné aktivity spoločne s pátrom Gabrielom Jóbom v Turci, v Kláštore pod Znievom a v katalógoch je zapísaný ako tzv. potulný misionár patriaci ku kláštoru v Liptovskom Mikuláši. V roku 1733 biskup Adam Ladislav Erdödy povolal jezuitskú misiu do Nitrianskej diecézy a to do oblasti Lednice, Púchova a Lúk pod Makytou. Odtiaľ ale misionári navštevovali aj susedné i vzdialenejšie dediny. Cez leto sa venovali Púchovčanom a Kysučanom. Skupinu viedol páter Jób a predpokladáme, že s ním pôsobil práve páter Imrichovič. Nie je pravdou, ako to uvádza staršia literatúra, že nový murovaný kostol bol postavený na mieste starého dreveného, pretože v čase jeho výstavby, v roku 1733, drevený ešte stál.
Vtedajšiu situáciu zachytil opis farnosti z roku 1733, kde sa píše, že čadčiansky kostol bol oddávna drevený, teraz je už úplne prehnitý aj strecha je tak poškodená vekom, že každým dňom možno očakávať jej zrútenie. Nie je ani dosť priestranný. S ohľadom na to začali samotní chudobní farníci na vlastné náklady v minulom roku stavať nový kamenný a dosť priestranný kostol, ktorý je už do polovice vyzdvihnutý. Ale pretože chudoba ľud veľmi vyčerpávala, dokončenie kostola, ak nebudú mať nejakú významnejšiu pomoc, môže pretrvávať po viac rokov. Výstavbe kostola sčasti pomohol aj zemepán a patrón Juraj Erdödy.
Murovaný kostol bol postavený v barokovom slohu v najzadnejšej časti chotára vtedajšej obce, na vŕšku, orientovaný na východ. Obkolesoval ho rozsiahly cintorín s krížom. Kostol mal vybudovanú aj kryptu, od pochovania do nej sa platilo 6 zlatých. V interiéri sa pôvodne nachádzal len starý kamenný oltár zasvätený sv. Bartolomejovi prenesený zo starého kostola. Oltár bol v roku 1762 nahradený novým, a tiež boli zaobstarané dva bočné oltáre, ktoré kostolu daroval Juraj Erdödy. Jeho erb sa nachádza nad oltárnym obrazom. Pôvodne sa v kostole nachádzal dvojitý drevený chórus s organom so 6 mutáciami, ktorý bol taktiež prenesený zo starého kostola. Veža bola postavená spolu s kostolom a viseli v nej najskôr dva zvony a postupne boli zaobstarané ďalšie.
Vedľa oltárneho obrazu sa nachádzajú sochy sv. Joachima a Anna, rodičov Panny Márie. Po stranách sa nachádzajú sochy sv. Augustína so srdcom v ruke a sv. Gregora Veľkého. Uprostred oltára sa nachádza svätostánok. Na pravej i ľavej strane boli bočné oltáre dedikované sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Anne. V súčasnosti sú na nich sochy Božského Srdca a Panny Márie. Sochy nahradili pôvodné obrazy počas veľkej renovácie kostola v roku 1899 za farára Ignáca Tvrdého.
V roku 1751 a 1783 boli z boku veže pristavené kaplnky, ktoré však časom stratili svoju funkčnosť a neskôr z nich urobili vedľajšie vchody. V interiéri kostola sa nachádza krásna kazateľnica, hore so soškou Krista Spasiteľa, okolo ktorého sa nachádzajú štyria evanjelisti. V roku 1800 bol vybudovaný murovaný chórus. Organ bol viac ráz prestavovaný. Na priečelí kostola sa nachádza socha Panny Márie Kráľovnej nebies. Pri stavbe kostola jezuiti darovali sochu Panny Márie, ktorá sa časom rozpadla. Tú, ktorá je na priečelí kostola, zakúpil kaplán Štefan Beniač za 250 zlatých, ktoré obetovali v zbierke veriaci v Mníchove od firmy Mayer. Počas prvej svetovej vojny boli rekvirované zvony na vojenské účely. Po jej skončení boli zakúpené nové zvony Bartolomej, Cyril a Metod a Mária. Používal sa aj menší zvon umieráčik. Elektrifikovanie kostola sa urobilo v roku 1922. Počas pôsobenia dekana Števuľu boli aj zvony prevedené na elektrický pohon.
Nad svätyňou sa nachádza druhá vežička, ktorej vrchol zdobí pozlátená socha sv. Bartolomeja, ktorý drží v pravej ruke nôž a v ľavej kožu. Na tejto vežičke je tiež zvonček, s ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. Čadčianskemu kostolu boli pápežom Piom VII. udelené plnomocné odpustky na dni: v nedeľu v oktáve sv. Jána Evanjelistu, na Veľkonočný utorok, v nedeľu v oktáve sv. Bartolomeja, na Hody a na 14. nedeľu po Duchu Svätom.
Kostol spočiatku nebol konsekrovaný, ale len požehnaný. Slávnostnú konsekráciu kostola vykonal nitriansky biskup Jozef Vurum presne 100 rokov po jeho výstavbe, na sviatok Premenenia Pána, 6. augusta 1834. Počas konsekrácie boli do hlavného oltára vložené relikvie sv. mučeníkov Klimenta, Inocenta a Jukundy.
Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou, krytý valenou klenbou s lunetami, zbiehajúcimi do pilierov. Baroková fasáda je členené lizénovým rámom.
Kostol sv. Bartolomeja v Čadci
Myšlienka na výstavbu chrámu v lokalite Čadca ─ Milošová u Prívary sa zrodila začiatkom roku 1997. Postaviť kostol v tejto časti mesta súvisel s faktom, že tu už stála a asi od roku 1993 chátrala budova bývalého obchodu s pohostinstvom. V apríli roku 1997 sa niekoľko veriacich z Milošovej u Prívary s touto iniciatívou obrátilo na vtedajšieho dekana dp. Ivana Konečného, ktorý predbežne súhlasil s tým, že finančné prostriedky na kúpu budovy si zabezpečia veriaci z Milošovej sami.
Dňa 8. februára 1999 poslal dekan dp. Ivan Konečný na Biskupský úrad v Nitre žiadosť o schválenie výstavby kostola a dňa 26. februára 1999 prišla z Biskupského úradu kladná odpoveď. Dňa 17. marca 1999 došlo na základe kúpno-predajnej zmluvy k prevodu vlastníckych práv budovy, odkúpenej za približne 1,27 mil. Sk, na Farský úrad v Čadci.
Prvú sv. omšu odslúžil dekan dp. Ivan Konečný pred budovou pod holým nebom v septembri roku 1998. Na Veľkú noc roku 1999 sa sv. omša slúžila po prvýkrát vo vnútri budovy. Od tejto chvíle sa tu sv. omše slúžili pravidelne každú nedeľu, na prikázané sviatky a raz v týždni ─ počas celej výstavby.
Začiatkom roka 2011 biskup žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis po predbežnej obhliadke chrámu rozhodol, že filiálka Čadca ─ Milošová sa oddelí od farnosti Čadca ─ mesto a stane sa samostatnou farnosťou. Nová farnosť bola slávnostne erigovaná vo štvrtok dňa 7. júla 2011 biskupom Mons. Tomášom Galisom. Farnosť bola zasvätená Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Prvým správcom farnosti bol menovaný dp. Mgr. Martin Adamčík, ktorý bol predtým od 1. júla 2006 kaplánom vo farnosti Čadca ─ mesto a farnosť Čadca ─ Milošová oficiálne prevzal od 1. júla 2011.
V roku 2018 sa nám podarilo vybudovať nový kamenný mobiliár: bohostánok, oltár, ambónu a krstitelnicu. Mobiliár bol posvätený 01.07.2018 pri konsekrácii otcom biskupom Mons. Tomášom Galisom. Pomazaním stien na miestach, kde sú inštalované konsekračné kríže a oltára, bol do chrámu vtlačený nezmazateľný znak zasvätenia nášho kostola Bohu.
Za náš chrám a našu farnosť sa chceme poďakovať na prvom mieste Pánu Bohu, ktorý nám doprial dožiť sa tohto slávnostného dňa, kedy môžeme vstupovať do nášho farského kostola. Veríme, že bez Jeho pomoci a požehnania by všetky naš snahy boli márne. Veľká vďaka patrí aj vám všetkým, ktorý ste vykonali v kostole a v jeho okolí mnohé práce, vám, ktorí ste na tieto práce finančne prispievali, vám, ktorí ste napomáhali a stále aj napomáhate fungovaniu našej farnosti a sprevádzali našu farnosť svojimi modlitbami. Nech toto dielo slúži Pánu Bohu na česť a slávu a pre dobro našich duší.