Pôsobenie katolíckej cirkvi na území obce Dolné Lefantovce možno doložiť k začiatku 13. storočia, keď je známa existencia fary a kostola sv. Martina (1218 a 1268), ktoré stáli v obci Horné Lefantovce s pôsobnosťou aj pre obec Dolné Lefantovce. Vlastne až podnes, keď obec patrí do farnosti Horné Lefantovce.
V samotnej obci Dolné Lefantovce bol už v roku 1380 postavený kostol zasvätený Panne Márii, ktorý bol prestavovaný v rokoch 1559, 1778, 1801, 1983. Veža kostola bola postavená v roku 1857. Hlavný obraz Narodenia Panny Márie pochádza z 19. storočia (J.Zanussi). V kostole je pôvodná gotická krstiteľnica.

Kostol Narodenia Panny Márie v Dolných Lefantovciach
Obnovenie kostola v roku 2018
Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák posvätil obnovený Filiálny kostol Narodenia Panny Márie v Dolných Lefantovciach 8. septembra 2018. Svätá omša sa konala v deň slávnosti titulu chrámu. Hlavný celebrant zároveň posvätil aj nový oltár a liturgické zariadenie. Do oltára vložil relikviu svätej Anny, matky Panny Márie.
Významné osobnosti cirkevného života
- Vojtech Bartakovič (1792 - 1861): Bol jágerským arcibiskupom, podporoval bernolákovcov, je pochovaný v krypte v Dolných Lefantovciach.
Židovská komunita
Do obdobia II. svetovej vojny žilo v Dolných Lefantovciach niekoľko rodín židovského vierovyznania.
História farnosti Horné Lefantovce
Farnosť Horné Lefantovce má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do praveku. Územie bolo osídlené už v staršej dobe kamennej a kontinuita osídlenia sa nikdy neprerušila.
Praveké osídlenie
Najstaršie paleolitické nálezy z katastra Horných Lefantoviec pochádzajú z obdobia mladého paleolitu a patria gravettienskej kultúre (26 000-18 000 pred n.l.). Ide o sídliskovú lokalitu Kamenec, kde sídlili lovci mamutov a inej veľkej zveri.
V mladšej dobe kamennej (neolite) sa objavuje roľnícke osídlenie reprezentované kultúrou s lineárnou keramikou. Výrazné doklady o osídlení chotáru obce pochádzajú z lokality "Na Babe", kde sa nachádzala neolitická osada s batériou 13 pecí.

Mapa rozšírenia kultúry s lineárnou keramikou
Do neskorej doby kamennej (eneolitu) možno zaradiť medenú sekeru nájdenú v záhrade v Horných Lefantovciach.
V katastri obce prekvapuje absencia nálezov z doby bronzovej, s výnimkou polozemnice čakanskej kultúry z počiatku mladšej doby bronzovej v polohe "Za Jozefkom".
Od doby železnej po príchod Slovanov
Z tohto dlhého obdobia pochádza minimum archeologických nálezov. Evidujeme len nález keramiky z doby laténskej v polohe "Lápa" a sídlisko zo staršej doby rímskej, ktoré sa objavilo v strede Horných Lefantoviec.
Stredovek
Počas včasnoslovanského obdobia (koniec 5. storočia až posledná štvrtina 7. storočia) prenikli na územie Slovenska Slovania. K najstarším dokladom o ich prítomnosti patria nálezy z Horných Lefantoviec, kde sa v polohe "Za Kochanovskej záhradou" objavilo sídlisko z 6.-7. storočia.
Kontinuita slovanského osídlenia sa neprerušila ani v nasledujúcich storočiach. Bezprostredným predchodcom dnešnej obce môže byť aj sídlisko z 9.-10. storočia v polohe "Rajčula". Už plne do obdobia vrcholného stredoveku patrí osada z 13.-14. storočia v polohe "Lápa".

Nitriansky hrad - rekonštrukcia
K dejinám Horných Lefantoviec prispievajú výsledky historickostavebného a archeologického výskumu v areáli tzv. malého kaštieľa. Zistilo sa, že renesančný kaštieľ vznikol na mieste staršieho, pôvodom stredovekého opevneného komplexu. Na mieste dnešného kaštieľa sa nachádzalo v 14.-15. storočí vyvinuté feudálne sídlo - opevnený hrad. Výskumom sa zistila aj vodná priekopa, ktorá bola napájaná z blízkeho potoka.
Dekani močenského dekanátu
Prvým dištriktuálnym dekanom močenským sa stal Jozej Remenárik, farár v Jarku. Po ňom dištriktuálnym dekanom sa stal Dr. Jozef Truka zomrel a v tom roku sa stal močenským dekanom Dr. Jozef Bobok, farár v Močenku, a bol ním do r. Po ňom sa stal dištriktuálnym dekanom Dr. Ján Pulman, farár v Čápore. Ten zomrel a dištrikuálnym dekanom sa stal Július Ludvih, farár v Močenku. Dištriktuálnym dekanom sa stal Eleutér Cseffalvay, farár v Ivanke, ktorý odišiel do penzie. V roku 1939 prišiel do Ivanky za farára Dr. Šimon Gallo, ktorý sa stal od r. 1940 močenským dekanom.
V roku 1952 prišlo k reorganizácii dekanátov, ktoré sa prispôsobili hraniciam politických okresov. Dôvodilo sa, že hranice doterajších dekanátov boli zriadené na základe feudálnom, a že to sťažuje spoluprácu s ľudovou správou. Tak vznikli okresné dekanské obvody na čele s okresným dekanom. Tomu pripadla úloha komunikovať s okresnou politickou správou.
Zoznam farárov v Močenku
- Ján Bertalan 1673 - 1675
- Matúš Serédi 1677 - 1687
- František Čongrádi 1687 - 1689
- Štefan Urbanovič 1689 - 1701
- František Hajnovič 1701 - 1705
- Adam Jozef Detrich 1706 - 1711
- František Sent-Miháli 1711 - 1717
- Juraj Lackovič 1746 - 1758
- Jozef Ladislav Bezrovič 1758 - 1766
- Alexander Lülej 1766 - 1774
- František Lehocký 1774 - 1783
- Alexander Alagovič 1789 - 1791
- Štefan Haško - 1791 - 1821
- František Hubáček - 1821 - 1844
- František Illing - 1844 - 1849
- Jozef Ščasný 1850 - 1868
- Jozef Tzukan - 1868 - 1877
- Jozef Bobok - 1877 - 1896
- Jozef Bobok ml.
tags: #farnost #dolne #lefantovce