Farnosť Dúbravka: História a Kňazi

Bývalá obec, dnes mestská časť Bratislava-Dúbravka, a jej Rímskokatolícka farnosť majú, tak ako mnohé iné obce v tomto regióne, nerozlučne spätú históriu i súčasnosť. Vzhľadom k historicky religióznej homogenite tohto územia, na ktorom obec i jej farnosť vznikli, boli po mnohé roky jej obyvateľstvom vnímané ako spoločná identita.

Moderná doba priniesla spolu s jej zánikom a vznikom novej Československej republiky aj nové pohyby v zložení pôvodu obyvateľstva a jeho konfesionality.

Zvlášť po období výstavby moderného sídliska v 70. rokoch 20. storočia sa z malej obce postupne stala mestská časť Bratislavy s rozmanitým zložením jej obyvateľov - a to čo do pôvodu i religiozity.

Ak by sme to chceli vyjadriť podľa údajov Štatistického úradu SR, tak v Dúbravke k 31.12.2020 žilo 36 206 obyvateľov a z nich sa 38,24% hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 4,15% evanjelickému a.v. a 44,2% obyvateľov bolo bez náboženského vyznania.

Na rímskokatolíckych bohoslužbách sa v nedeľu zúčastňuje cca 2 500 obyvateľov, čo predstavuje cca 18% z tých, ktorí sa pri sčítaní ľudu v 2021 prihlásili rím.

Kostol možno definovať viacerými spôsobmi. Ako hmotný objekt - sakrálnu stavbu, ktorá slúži na výkon bohoslužieb. Ale tiež ako Boží dom a bránu do neba - z pohľadu veriaceho človeka.

Z historického hľadiska bol kostol, najmä ten farský doslovne bránou nielen do neba, ale i bránou spoločenstva obyvateľov obce.

Vo farskom kostole bola umiestnená krstiteľnica, kde sa novonarodené deti prostredníctvom sviatosti krstu včleňovali nielen do spoločenstva všeobecnej cirkvi, ale takto i do spoločenstva obyvateľov obce.

V kostole prijímali jej obyvatelia prakticky všetky sviatosti (najmä eucharistiu - prvé sväté prijímanie, birmovku, sobáš) a napokon sa tu slávili aj pohrebné obrady za zosnulých.

Čiže bránou kostola veriaci človek prvý raz verejne vstupoval do spoločenstva farnosti i obce a touto bránou ho i posledný raz opúšťal, keď jeho telesné pozostatky boli po pohrebenej omši prenesené a uložené na cintoríne za kostolom.

Vo farnosti Dúbravka sú viaceré bohoslužobné priestory. Štyri z nich sú samostatnými stavbami, z toho tri historické a jedna moderná. Dva sú kaplnkami, ktoré boli posvätené v posledných rokoch a sú účelovo umiestnené v objektoch sociálnej starostlivosti.

Do rozostavaného sídliska Dúbravka sme sa nasťahovali v januári 1974. I keď som zo spálne nášho bytu pozerala na pekný kostolík pod horami, zvykla som si chodiť na nedeľné sväté omše do centra mesta.

V novembri 1976 sa nám narodila dcérka a práve táto, pre mňa nová životná udalosť, ma prinútila zmeniť môj obľúbený Modrý kostolík za kostol v Dúbravke.

Na deň, keď som bola prvý raz v dúbravskom farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, nezabudnem do konca života. Bolo to presne na sviatok sv. Blažeja (3. 2. 1977), pretože som chcela pre svoju dcérku i pre mňa svätoblažejské požehnanie.

Prvé stretnutie s miestnym farárom, ako aj dúbravskými farníkmi, bolo viac ako dojemné. Taký duch jednoty som dovtedy nezažila v žiadnej farnosti či kostole.

A bolo rozhodnuté: od teraz budem tento chrám navštevovať nielen v nedele, ale aj v prikázané, a keď sa mi bude dať, aj v neprikázaných sviatkoch.

Vtedajší kňaz dúbravskej farnosti bol skromný, milý a slušný človek. Neustále bol usmiaty, nikdy som na ňom nezbadala nervozitu. Dokonca aj vtedy nie, keď sa mu pred spovedelnicou vinul niekedy aj 10-metrový zástup kajúcnikov.

"Nechajte maličkých ku mne prísť..." to bolo krédo, ktorým sa tento kňaz riadil. Prostredníctvom svojej osoby nechal prichádzať dietky všetkých kategórií k Pánu Ježišovi a malí či mladí Dúbravčania boli tomuto kňazovi za to veľmi vďační.

Deti či detičky na svätých omšiach slúžených týmto kňazom vydržali až do konca, pretože vedeli, že keď pán farár pôjde od oltára, dostanú krížik na čelo či pohladenie po líčku, ba niekedy sa im ušiel i cukrík.

Časom som sa dozvedela, že miestny duchovný sa volá Jozef Beitl a že je profesorom na Bohosloveckej fakulte v Bratislave na Kapitulskej ulici.

Keď pre Dúbravčanov vysluhoval poslednú nedeľnú svätú omšu vo Farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, nedalo mi, aby som sa s ním osobne nerozlúčila a za všetko mu nepoďakovala. Okrem iného som mu bola vďačná i za jeho príkladnú skromnosť.

Nezabudnem, ako mi odpovedal: „Veď len plný klas sa ohne."

Roky 1977 - 1985 boli mojím najkrajším obdobím vo farnosti Dúbravka. Odchodom otca Jozefa Beitla som ja i moja rodina cítila osirelosť. Duchovní sa v Dúbravke striedali, a my sme si začali hľadať nové spoločenstvo.

Chvíľu sme chodili tam, chvíľu onam a takto je to vlastne až doteraz.

Prof. ThDr. Jozef Beitl, DrSc.

  • Život: V rokoch 1935-43 navštevoval gymnázium v Bratislave.
  • Študoval teológiu na Katolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1943-48).
  • Pôsobil ako kaplán v Šahách (1948-50) a v Galante (1950-52).
  • V kňažskom seminári pri Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave zastával funkcie: prefekta (1952-53), vicerektora (1953-58 a 1960-66) a špirituála (1958-64).
  • V roku 1956 Decretum laudis.
  • Po promócii za doktora teológie (1966) sa stal asistentom, potom odborným asistentom (1968), docentom (1974) a napokon profesorom liturgiky na bohosloveckej faktulte v Bratislave (1977).
  • Pôsobil ako správca farnosti v Dúbravke (1972-85) a od roku 1985 bol správcom farnosti sv. Martina v Bratislave a čestným dekanom.
  • Zameriaval sa predovšetkým na otázky obnovenej liturgie a pre poslucháčov bohosloveckej fakulty pripravoval skriptá o svitostiach a osobitne o sv. omši.
  • Článkami a úvahami prispieval do Katolíckych novín, Duchovného pastiera a Pútnika svätovojtešského.
  • Zostavoval Directorium pre slovenské diecézy (1977-82), lektoroval Kancionál.

Okrem neho pôsobili vo farnosti aj ďalší kňazi:

  • PhDr. Juraj VITTEK, PhD. 1.7.2015
  • Mons. prof. Ľubomír MATEJOVIČ (gréckokat. dekan - farár) 1.7.2009
  • Mgr. Andrej Šottník 1.7.2015 - 30.9.2019
  • Mgr. Jozef Dúc 1.7.2007 - 30.6.2015
  • Mgr. Jozef Karáč 1.7.1995 - 30.6.2007
  • Mgr. Marián LUKÁČ, 1.10.2019 -30.6.2023
  • Mgr. Radovan Rajčák 1.7.2014 - 30.6.2015
  • Mgr. Zdenko Tkáčik 1.7.2013 - 30.6.2014
  • Mgr. Ján Behula 1.7.2011 - 30.6.2013
  • ThLic. Ján Sitár 1.7.2008 - 30.6.2009
  • ThDr. Alexander Knorr, PhD. 1.7.2006 - 31.8.2007
  • PhLic. Michal Polák 1.7.2005 - 19.10.2005
  • Mgr. Juraj DROBNÝ 1.7.2018-30.8.2021
  • ThLic. CSIDr. Martin Kramara 1.7.2017 - 30.6.2018
  • Mons. ThDr. Marián Gavenda 2005 - 2013
  • ThLic. Daniel Dian 1995 - 2005
  • Mgr. Peter Solár 1.7.2014 - 30.8.2015
  • Mgr. Ing. Vladimír Mikulec, PhD. 1.10.2012 - 1.6.2013
  • Mgr. Stanislav Čúzy 1.10.2011 - 15.6.2012
  • Mgr. Lukáš Uváčik 1.10.2010 - 10.6.2011
  • Mgr. Vladimír Uhrin 1.10.2009 - 11.6.2010
  • Mgr. Štefan Legény 1.10.2003 - 1.6.2004
  • Mgr. Peter Čižmár 1.10.2002 - 1.6.2003
  • Mgr. Attila Bencze 2000 - 2001

Vždy, keď je to potrebné alebo vhodné na náležité plnenie pastoračnej starostlivosti o farnosť, možno farárovi prideliť jedného alebo viacerých farských vikárov, ktorí ako spolupracovníci farára a účastníci na jeho starostlivosti majú pomáhať v pastoračnej službe spoločnou radou a spoločným úsilím s farárom a pod jeho autoritou.

Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke

Život farnosti je bohatý a pestrý. Medzi pravidelné aktivity patria:

  • Kurz lektorov - október 2024. Neoddeliteľnou súčasťou liturgického slávenia je Sväté písmo. Sväté písmo má v liturgii svoje nezastupiteľné miesto a tento kurz poskytne účastníkom fundovanú biblickú, liturgickú a odborno-technickú formáciu s praktickými cvičeniami.
  • Katarínska farská zábava, ktorá sa uskutoční v piatok 29.11.2024 o 19.00h v Istra Centre v Devínskej Novej Vsi.
  • Deň farnosti sa uskutoční v priestoroch Centra rodiny na Bazovského 6 v našej Dúbravke.

Milí naši farníci, prajeme Vám požehnaný čas sviatkov Narodenia Božieho Syna.

MISIJNÁ OBNOVA sa uskutoční v dňoch od 4.

Začiatok februára nepatril len koncu skúškového obdobia či krátkych prázdnin vysokoškolákov pred letným semestrom.

tags: #farnost #dubravka #knazi