Obec Mlynica, nachádzajúca sa približne 9 km od Popradu, ukrýva vzácny klenot - pôvodne románsky rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej.
Kostolík stojí hneď pri hlavnej ceste i pri autobusovej zastávke. Návštevu kostolíka je vhodné dohodnúť vopred. Poďme sa bližšie pozrieť na jeho históriu a architektúru.
Reformácia a jej vplyv na Spiši
Vystúpenie Martina Luthera proti predávaniu odpustkov dominikánskeho mnícha Jána Tetzela 31. októbra 1517, keď pribil na dvere chrámu vo Wittenbergu svojich 95 výpovedí proti odpustkom a ďalším cirkevným priestupkom, bolo známe v Uhorsku už koncom roka 1518.
Na vnútorný cirkevný život v Uhorsku mala veľký vplyv bitka pri Moháči (1526). Na bojisku padol kráľ Ľudovít II. a aj šesť biskupov. Biskupstvá ostali neobsadené a v cirkevnej správe nastali zmätky.
Uhorsko bolo rozdelené na južnú časť, ktorá bola v tureckej moci, východné Slovensko s Podkarpatskou Rusou a Sedmohradskom spravoval spišský župan a sedmohradský vojvoda Ján Zápoľský a stredné so západným Slovenskom mal Ferdinand, brat kráľovnej - vdovy Márie. Celé Uhorsko malo po bitke pri Moháči len troch vysvätených biskupov.
Nižší klérus bol vychovávaný na viedenskej, pražskej a krakovskej univerzite, na ktorej boli rozšírené myšlienky protestantizmu.
Evanjelická cirkev na Spiši mala zvláštne postavenie v rámci celého Uhorska. Prevažne nemecký Spiš sa stal jednou z kolísok evanjelického náboženstva. Pôdu pre reformáciu pripravili husitské a neskôr bratrícke vojská, ktoré pôsobili na Spiši v 15. storočí.
Šírenie reformačných myšlienok podporil na Spiši rozšírený obchod s nemeckými mestami, no aj študenti, ktorí študovali napr. vo Wittenbergu.
Počiatky reformácie môžeme na Spiši spojiť aj s Poľskom, kde pôsobili okrem iného zakladatelia protestantizmu Juraj Leudischer a Ondrej Fischer.
Prví evanjelickí kňazi a šírenie reformácie na Spiši
Na základe viacerých prameňov môžeme za prvých evanjelických kňazov považovať nižšie uvedených farárov.
- V Ľubici, kde Tomáš Preissner v roku 1520 čítal 95 Lutherových článkov.
- V Strážach pôsobil jeden zo zakladateľov evanjelickej cirkvi Juraj Leudischer (1527 a 1542). Ako prvý evanjelický farár sa tu však uvádza Servác Botzdorfer (1566).
- V Tvarožnej bol prvým farárom Ondrej (Andreas) v roku 1543.
- Vo Vrbove senior Laurentius Buchwald z Nisy v Sliezsku v rokoch 1545 - 1565.
- V Poprade senior Anton Topercer (1545 - 1565). Chalupecký sa však domnieva, že za prvého popradského evanjelického farára je potrebné považovať až jeho nástupcu Valenta Gniesnera, ktorý bol farárom v rokoch 1565 -1584.
- V Spišskej Sobote bol prvým evanjelickým farárom Anton Philadelphus (1552).
- V Matejovciach Sixtus de Bothizy (1543).
- Vo Veľkej Juraj Filker (Stephany) (1552).
- V Ľubici od roku 1542 a v Spišskej Novej Vsi (1548 - 1555) pôsobil opäť Juraj Leudischer (Leutschau).
- V Spišských Vlachoch do roku 1549 Thomas.
- V Spišskom Podhradí v roku 1534 Ondrej Fischer (Vischer).
- V Ruskinovciach v roku 1547 Baltazár Mattiasch.
- V Spišskej Belej v rokoch 1545 - 1557 (1558?) kázal odchovanec krakovskej akadémie Vavrinec (Laurentius) Serpilius Quendel. Pri šírení nových myšlienok mu bol nápomocný poľský spišský starosta Mikuláš Maciejowski, ktorý viedol úrad v rokoch 1564 - 1574.
- V Spišskom Podhradí pôsobil poľský doktor teológie Damian Graff (1547) a potom pastor Matej, syn Antona (1551).
Mlynica a reformačné myšlienky
Na Spiši sa tieto udalosti prejavili nasledovne. Farár Marek, pochádzajúci zo Sliezska, musel odísť zo Spišskej Soboty, pravdepodobne kvôli šíreniu novej náuky. Na faru v Spišskej Sobote nastúpil bývalý mlynický farár Tomáš. Mlyničania povolali k sebe farára Marka. Keď to neprijal, obrátili sa na farára Sixta z Matejoviec, ktorý tiež ponuku odmietol. Funkciu neprijal ani matejovský altarista Pavol.
O uprázdnené miesto sa uchádzal Juraj Leudischer podporovaný kapitánom Spišského hradu Jurajom Pauschnerom, keďže Mlynica patrila k Spišskému hradnému panstvu a aj do Bratstva 24 kráľovských farárov. Proti tomu protestoval farár z Popradu Anton Topercer, zo Spišskej Soboty Tomáš a z Veľkej Krištof. Prepošt ich poveril vyšetrením celej záležitosti. Napriek odporu Leudischer v Mlynici zostal a odtiaľ šíril reformačné myšlienky.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Mlynici
Obec Mlynica, nachádzajúca sa približne 9 km od Popradu, ukrýva vzácny klenot - pôvodne románsky rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej. Kostolík stojí hneď pri hlavnej ceste i pri autobusovej zastávke. Návštevu kostolíka je vhodné dohodnúť vopred.
Vznik: polovica 13. storočia Kostolík postavili niekedy v polovici 13. storočia ako románsku jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou a svätyňou neznámeho tvaru. V rokoch 1425 - 1434 bol goticky prestavaný. Pôvodnú svätyňu nahradilo polygonálne presbytérium (v tomto prípade sa uvádza aj obdobie 70. rokov 14. storočia), v ktorého severnej stene sa zachovalo výklenkové pastofórium datované letopočtom 1425. Loď bola prestavaná na dvojlodie a zaklenutá na stredový osemboký stĺp. V roku 1545 ako jeden z prvých kostolíkov na Spiši prešiel do rúk protestantom. Ďalšia prestavba sa uskutočnila v baroku, v druhej polovici 18. V roku 1932 bol jeden z gotických oltárov predaný do Prahy. V prvej polovici 18. storočia sa dočasne zmenilo zasvätenie kostolíka - miesto sv. Margity uvádzajú pramene sv.
Architektúra a interiér
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.
- Z románskej stavby sa zachovala veža a loď.
- Ostatné okná veže majú už jednoduché ranogotické kružby.
- Presbytérium je zaklenuté krížovými rebrovými klenbami so svorníkmi zdobenými reliéfom brečtanových listov, resp.
- Hlavný neskorogotický oltár zo začiatku 16. storočia sa pripisuje dieľni Majstra Pavla z Levoče.
- Z rovnakého obdobia pochádza aj južný bočný oltár sv.
Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia. Špirko uvádza rozmery stavby bez veže 24,2 x 8,5 m. Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami. Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Kalichové hlavice stĺpikov sú zdobené reliéfom viničných listov, po oboch stranách samotného vstupu sú ľudské tváre - naľavo Adama a napravo Evy. Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. storočia.
Súčasnosť
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. V súčasnosti (r. Bohoslužby: každý deň v týždni, aktuálne info o časoch sv. omší nájdete na stránke farnosti.
Zaujímavosti v okolí Mlynice
Po prehliadke kostola sv. Margity Antiochijskej v Mlynici môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta v okolí:
- AquaCity Poprad: Dokonalé miesto pre relax s vonkajšími a vnútornými bazénmi s termálnou vodou.
- Black Stork Golf Resort vo Veľkej Lomnici: Golfový areál s 27-jamkovým ihriskom a nádhernou panorámou Vysokých Tatier.
- AquaFun park Veľká Lomnica: Areál plný vodných radovánok a zábavy pre celú rodinu.
- Tatranská galéria v Poprade: Prezentuje výtvarné diela umelcov zo Spiša a východného Slovenska.
- Lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica: Najvyššie položené stredisko s jednou z najstrmších zjazdoviek Slovenska.
- Poliankovo v Tatranskej Polianke: Jedinečná digitálna galéria s virtuálnou realitou a 3D projekciami.