História farnosti Dvorany nad Nitrou

Vitajte na stránke venovanej histórii Topoľčian a ich okolia. Obec s 684 obyvateľmi leží v Podunajskej nížine, na Nitrianskej tabuli 8 km západne od Topoľčian. Patrí do časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Bojnianka.

Najstaršie archeologické nálezy v tejto lokalite siahajú až do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred n.l.). Intenzívnejšie bolo toto územie osídlené v praveku, konkrétne v mladšej dobe bronzovej (1200-700 pred n.l.). V mladšej dobe železnej (400-200 pred n.l.) obývali toto územie Kelti.

V 4. storočí pred n.l. až v 1. storočí prenikali do Karpatskej kotliny Germáni, a koncom 4. storočia Huni. V 6. storočí Slovania doputovali na toto územie z pravlasti, ktorá sa lokalizuje medzi rieky Visla a Dneper, oblasť Pripjaťských močiarov, Baltského mora, a dokonca aj Balkánu. Počiatky slovanského osídlenia v Karpatskej kotline sa datujú do rokov 454-568 - sťahovanie národov. Ich pohyb sa spája s presunom Hunov na západ. Slovania boli majstrami partizánskeho spôsobu boja. V lokalite dnešných Topoľčian sa objavuje slovanské etnikum pred 9. storočím. V rokoch 623-658 bola lokalita súčasťou štátneho útvaru Slovanov Samova ríša a na prelome 7.-8. storočia vzniknutého Nitrianskeho kniežactva - Pribina.

Uhorské kniežatstvo a kráľovstvo

Najsilnejším náčelníckym rodom v maďarskom kmeňovom zväze boli Arpádovci. Gejza utvoril okolo roku 970 Uhorské kniežatstvo v Zadunajsku (medzi Dunajom, Alpami, Drávou a Murou). Po Gejzovej smrti v roku 997 sa jeho syn Štefan (asi 975-1038) stal v rokoch 997-1000/1001 veľkokniežaťom Uhorska a v rokoch 1000/1001-1038 prvým kráľom Uhorska - Štefan I.

Územia Slovenska sa zmocňovali postupne. V priebehu 11. storočia sa stali Topoľčany trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine z roku 1235 uhorského kráľa Bélu IV. Po vpáde Tatárov v roku 1241 sa v priebehu 70-tych rokov 13. storočia ocitli Topoľčany v rukách magnátskeho rodu Čákovcov a boli obohnané hradbami (priekopy, palisády i kamenné bašty). Hrad nad obcou Hornouc (Podhradie) bol stavaný Čákovcami na prelome 13.-14. storočia.

Až do 5. storočia na území dnešného Slovenska žiadni Slovania nežili. K ich invázii došlo niekedy po začiatku 70. rokov 5. storočia. V priebehu pomerne krátkej doby sa tu udomácnili a prežili napriek mnohým pohromám (vpády Avarov v 7.-8. storočí, Maďarov v 10. storočí, Tatárov v 13. storočí, Turkov v 16.-17. storočí, maďarizácii od 19. storočia po začiatok I. sv. vojny).

Husiti v Topoľčanoch

Na úvod si pripomeňme, že najväčšími "nepriateľmi" husitov boli pápež, katolícka cirkev a ich spojenci (či už duchovní alebo svetskí). V rokoch 1431-1435 ovládli mesto husiti Prokopa Holého. V roku 1433 bol veliteľom posádky hajtman sirotkov Jan Šmikovský zo Žďáru, ktorého dosadil Jan Tovačovský z Cimburka, moravský zemský hajtman, ktorý v okolí Topoľčian spolupracoval so slovenskými husitmi Ladislavom z Ludaníc, Štefanom z Dolnej Krnče, Tomášom Kerekom z Lipníka, Jurajom z Bošian a so Štefanom a Petrom z Chrabrian.

Ním podporovanú posádku v Topoľčanoch v apríli a v septembri 1434 obliehal Petr Čech z Levíc. Kapitánom topoľčianskych husitov bol v rokoch 1433-1435 Jan Čapek zo Sán, husitský poľný hajtman a hlavný hajtman sirotkov v rokoch 1431-1434. V roku 1434 topoľčianski husiti dobyli Bánovce. V roku 1435 sprostredkoval Jan Čapek odstúpenie husitskej posádky z Topoľčian.

V roku 1446 Pongrác II. zo Svätého Mikuláša prepadol Jana Jiskru v jeho meste Topoľčany, ale Jiskrovi sa podarilo ujsť. Pongrác mesto vypálil a ukoristil stovky koní. Historická perlička: vraj v roku 1462 vydal Jan Jiskra z Brandýsa uhorskému kráľovi Mátyásovi známe nezávislé valašské knieža Vlada III. Ţepeşa Draculu, ktorý bol väznený na rôznych miestach až do roku 1475 - prepustený bol pre boj proti Turkom. Zaujímavosť: Hoci by to z časového hľadiska bolo možné, husiti sa s Turkami nikdy priamo nestretli.

Turecké nájazdy a Habsburská monarchia

V 16. a 17. storočí mesto trpelo pod tureckými nájazdami aj drancovaním Krymskými Tatármi a odvádzaním veľkého množstva zajatcov do otroctva. V tomto čase bolo mesto obohnané až dvojitými obrannými valmi. V roku 1526 sa odohrala pri Mohácsi bitka medzi Uhorskom, vedeným kráľom Ľudovítom II. a Osmanskou ríšou, vedenou sultánom Süleymanom I. Víťazstvo Osmanov viedlo k rozdeleniu Uhorska na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo.

V tejto situácii mnohí Uhri považovali Habsburgovcov za jedinú silu, ktorá dokáže krajinu brániť pred Turkami. Habsburgovci získali uhorskú korunu v roku 1526, ale faktická kontrola nad celým územím Uhorska nastala až neskôr, keď bola krajina postupne oslobodená od osmanskej nadvlády v 17. storočí.

Habsburská monarchia bola súčasťou Svätej rímskej ríše národa nemeckého, ktorá bola už dlho v úpadku. Roku 1804 bola habsburská monarchia transformovaná na Rakúske cisárstvo a v rokoch 1804-1867 bolo Uhorsko súčasťou Rakúskeho cisárstva. O porážku Osmanskej ríše (Turkov) sa najvýraznejšie pričinili: Habsburská monarchia (Rakúsko), Poľsko-Litovská únia, Uhorsko, Benátska republika (na mori). Spomedzi jednotlivcov: Ján III. Sobieski - poľský kráľ, Princ Eugen Savojský - rakúsky vojvodca.

V roku 1918 sa Rakúsko-Uhorská monarchia rozpadla. Od 10. do roku 1920 malo mesto názov Veľké Topoľčany (Nagytapolcsány - pozostatok prítomnosti v Rakúsko-Uhorsku) - 7239 obyvateľov.

Významné rody a ich vplyv

Panstvo v Tovarníkoch tvorili hradné panstvo v Topoľčanoch a panstvá v Ludaniciach a Kovarciach. Po vymretí Országhovcov v roku 1567 bolo panstvo rozdelené na viacero podielov. Príbuzenskými zväzkami sa jeden z nich stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Zsigmonda Forgácha, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu. V roku 1595 získal Zsigmond Forgách kúpou do zálohu celé panstvo a v roku 1601 si vymohol donáciu na celý majetok od Rudolfa I. Krátko na to začal stavať v Tovarníkoch kaštieľ. Výstavba bola dokončená v roku 1610. Tovarníky sa tým stali reprezentačným sídlom šľachtickej rodiny a sídlom správy panstva.

V tom čase tu sídlil provízor (správca) a hospodárski úradníci. Pri kaštieli bol panský majer, pivovar, panské polia a lúky, o obhospodarovanie ktorých sa starali štyria šafári, traja drábi (strážnici), majerník, záhradník a dvaja pastieri. Majetky boli Šimonovi Forgáchovi konfiškované pre jeho účasť na strane povstalcov v povstaní Františka II. Rákocziho. Panstvo Tovarníky v roku 1718 odkúpil od štátu Peter Berényi s manželkou Klárou Hölgyiovou.

Berényiovci, ktorí už od polovice 16. storočia sídlili na území Nitrianskej stolice a vlastnili majetky v Horných Obdokovciach a okolí, získali v 18. storočí panstvo Ludanice a k pôvodnému panstvu (mestečko Ludanice, samota Bodok patriaca k Horným Obdokovciam, polovica obce Dvorany nad Nitrou, Horné Obdokovce, Horné Štitáre a Urmince) pripojili aj Chrabrany a Veľké Dvorany. Vlastníkmi panstva sa Berényiovci stali sobášom Ondreja Berényiho s Katarínou Onoriovou, vdovou po Michalovi Dvoranskom. V roku 1641 získali Berényiovci aj panstvo Krušovce. V majetku rodiny ostalo až po rok 1860, keď po smrti Lajosa Berényiho bolo rozpredané.

Vnučka Petra Berényiho, dcéra Márie Terézie Berényiovej a Jozsefa Erdödyho, Katarína Gabriela, sa v roku 1733 vydala za Františka Jozsefa Trauna, ktorý týmto sobášom získal panstvo Tovarníky, Ludanice a majetok Malé Brestovany. Traunovci nadobudli v Uhorsku indigenát v roku 1647 a plukovník Ernest Traun dostal od Ferdinanda III. v roku 1653 titul nemeckého ríšskeho grófa s predikátom von Abensperg. Títo Traunovci získali prostredníctvom manželstva s Katarínou Gabrielou Erdödyovou celé panstvo tovarnícke, ludanické a Malé Brestovany.

Po smrti Karla Trauna prevzal celé panstvo Františkov syn Anton Traun a po jeho smrti prešiel na jeho synov Františka Xavéra Trauna von Abensperg a Františka Serafína Trauna von Abensperg. Traunovci vlastnili tieto majetky až do roku 1835, keď ich predali Alžbete, vdove po kancelárovi grófovi Jozsefovi Erdödym. Dňa 5. mája 1868 bola v kaštieli v Tovarníkoch uzavretá kúpnopredajná zmluva na panstvo medzi grófkou Alžbetou Mels-Colloredo a bratmi Karlom, Augustom a Alexandrom Stummerovcami, ktorí ho kúpili za 450 tisíc zlatých a za domy vo Viedni. Celý veľkostatok v Tovarníkoch sa tak dostal do rúk Stummerovcov.

Po smrti Karla Stummera, v roku 1882 pri delení majetkov medzi bratmi, pripadol veľkostatok Augustovi Stummerovi. Barón August Stummer získal titul baróna v roku 1884. Začiatkom 20. storočia sa držba veľkostatku rozdelila medzi viacerých účastinárov. Veľkostatok definitívne zanikol pri druhej pozemkovej reforme v roku 1945.

Správa majetkov veľkostatku sa až do druhej polovice 19. storočia často menila. V roku 1922 mal správu majetkov na starosti prefekt, v Topoľčanoch a Ludaniciach sídlili provízori. Topoľčianskemu provízorovi podliehali dvorskí v Hornom Riadku, Krušovciach a Horných Obdokovciach.

Paragraf §106 ÚL odsek neuznáva „výsady pohlavia, rodu a povolania" a odsek 3 „tituly smú byť udelené, len pokiaľ označujú úrad alebo povolanie". Týmito paragrafmi vylučuje Ústava akúkoľvek pozitívnu právnu úpravu šľachtictva ako inštitútu, ktorý uznáva nerovnosť ľudí podľa pôvodu. Zákon č. 61/1918 Sb., ktorým sa zrušuje šľachtictvo, rády a tituly a zákon č. 243/1920 Sb., ktorým sa mení zákon o zrušení šľachtictva, rádov a titulov, šľachtictvo výslovne zakazujú a používanie šľachtických titulov sankcionujú. Rušia sa zároveň všetky práva a výsady, ktoré zrušené šľachtické tituly prinášali. Ďalšiu veľkú ranu zasadila šľachte pozemková reforma z roku 1919, pripravujúca šľachtické rody o pôdu. Tú novo vzniknutý československý štát vykúpil v mene sociálneho zmieru za tretinu ceny, aby ju odpredal stredným a drobným roľníkom. De facto tak prebehlo prvé "znárodnenie"; vyvlastnenie/zoštátnenie poľnohospodárskej pôdy.

Šľachta začala podnikať a rôznymi právnymi kľučkami reformu obchádzať (napr. v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia). Zsigmond Forgách de Ghymes et Gács tu v rokoch 1600-1610 vybudoval protiturecký opevnený kaštieľ aj s vodnou priekopou, ktorý bol postupne upravovaný. Zsigmond Forgách bol palatínom za cisára Mátyása II. a uhorského kráľa Ferdinanda II. Základom opevneného kaštieľa bol uzavretý štvorec, na ktorého nárožiach sú situované štyri mohutné bastióny. Pôvodný vchod do kaštieľa mal byť z opačnej strany, ako je tomu dnes.

Už v roku 1871 postavila rodina Stummerovcov v Tovarníkoch cukrovar, ktorý počas repnej kampane poskytoval prácu 400 až 500 ľuďom. Popri tom vlastnili úspešné podniky v Rakúsku, Česku a Uhorsku - vrátane najväčšieho cukrovaru v Uhorsku, ktorý sa nachádzal v Trnave. Ich aktivity zahŕňali aj drevársky priemysel - vďaka parnej píle a parketárni úspešne vyvážali kvalitné dubové a predovšetkým bukové drevo až do Holandska, Belgicka, Talianska a Francúzska, kde sa používalo aj na stavbu lodí. Koncom 19. storočia zriadili Stummerovci v severovýchodnom krídle kaštieľa pôsobivú rodinnú pseudogotickú kaplnku sv. Jozefa - zaberala dve podlažia. Podľa dobovej fotografie pôsobila skôr ako malá katedrála - nielen svojím priestorovým riešením, ale aj bohatou výzdobou a zariadením.

Stummerovci sa významne angažovali aj v spoločenskej oblasti - podporovali školstvo (stavba školských budov), zdravotníctvo (nemocnica), cirkev (patronát nad kostolom v Topoľčanoch, v Nagy Bossány, výstavba kostola v Urminciach) a sociálnu starostlivosť (zriadenie chudobinca).

Pôvod chotárneho názvu Kulháň súvisí so stredovekým osídlením a s príchodom nemeckých kolonistov a osadníkov na toto územie. Názov osady vznikol poslovenčením nemeckého spojenia kühl-hain (v preklade kühl = chladný, studený; der Hain = háj či lesík) v zmysle Studený háj.

Po smrti Carla Stummera došlo až v roku 1882 k deleniu majetkov, pričom tovarnícky veľkostatok pripadol Augustovi Stummerovi. V nasledujúcich rokoch boli August a Alexander vyznamenaní Rádom Železnej koruny II. triedy. Ocenenie získali za svoje zásluhy v oblasti priemyslu, obchodu a filantropie.

V roku 1866 sa Alexander Stummer oženil s Auguste Winter, dcérou priemyselníka a bankára z Viedne. V roku 1869 kúpil Alexander Stummer od grófa Ferencza Erdödyho ludanické panstvo. K nemu v roku 1877 pripojil aj veľkostatok, ktorý kúpil od grófa Ferencza Berényiho spolu s kaštieľom v Nagy Bodok. Pôvodne renesančný opevnený kaštieľ, ktorý dal postaviť okolo roku 1650 György Berényi, feudálny majiteľ veľkostatku Nagybodok, ktorý sa narodil i zomrel v Bodoku. György Berényi, v roku 1720 mu bol udelený grófsky titul. Kaštieľ bol hlavným sídlom rodiny až do druhej polovice 19. storočia. Potom ho odkúpil Alexander Stummer. Pôvodne bol postavený prevažne na obranné účely. V 18. storočí bol prebudovaný v barokovom štýle. Alexander Stummer sa v roku 1882 z Tavarnoku presťahoval do kaštieľa v obci Nagybodok aj s manželkou Auguste Winter, ktorá bola vášnivou poľovníčkou a zdedila po otcovi veľkú umeleckú zbierku - rytiny a obrazy.

Poznámka: Za jeden z najznámejších topoľčianskych artiklov (bývalých) považujem slad a pivo: v roku 1960 sa začalo s výrobou sladu plzenského typu a od roku 1964 sa začalo vyrábať svetoznáme topoľčianske pivo (najskôr voda z rieky Bebrava, neskôr z vodnej nádrže Nemečky).

Významné udalosti v Topoľčanoch a okolí

Nasledujúca tabuľka sumarizuje významné udalosti, ktoré formovali históriu Topoľčian a okolia:

Námestie M. R. Nádhernou a jedinečnou dominantou mestskej časti Nitra - Dražovce je bezpochyby Dražovský kostolík, nazývaný tiež Kostol svätého Michala Archanjela z 12. Kostolík -- rotunda sv. Juraja je národnou kultúrnou pamiatkou a nachádza sa na skalnom ostrohu asi 5km severne od Nitrianskej Blatnice. V 9. storočí mnísi -- benediktíni v údolí pod vrchom Zobor zriadili kláštor sv. Hypolita.

Nitrianska kalvária je pekným miestom, ktoré ponúka nenáročnú a krátku vychádzku, prekrásne výhľady, ako aj pokoj a duchovno. Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je tvorený skupinou opevnených sakrálnych stavieb. Kostol sv. Kostol sv. Michala Archanjela v Lančári sa svojím monumentálnym zjavom týči na návrší prírodnej rezervácie Chríb a je najvýraznejšou dominantou širokého okolia. Dóm sv. Mesto Trnava je charakteristické očarujúcou a nezameniteľnou atmosférou, ktorú dotvárajú historické, sakrálne stavby. Jednou z nich je aj Dóm sv. Katedrála sv. Mesto Trnava by bolo možné prirovnať k akejsi výstavnej sieni sakrálnych stavieb. Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa. Farský kostol sv. Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi. Najstarším pútnickým miestom na Slovensku je Skalka. Tá pozostáva z dvoch objektov - Malej a Veľkej Skalky. Takmer každé mesto či obec na Slovensku má svoju vlastnú kalváriu. Výnimkou nie je ani Hliník nad Hronom. Kalvária je ukrytá v prekrásnom prostredí tunajších lesov.

tags: #farnost #dvorany #nad #nitrou