Podľa písomnej dokumentácie už v roku 1239 existuje na tomto mieste obec Superior Hozlem, čo bol zrejme najstarší zachovaný názov obce. V roku 1329 sa už obec spomína ako Félfalu. Však osídlenie tu existovalo i v skoršom období, čoho dôkazom je listina kráľa Kolomana z roku 1113 tzv. Zoborská listina.
Okolo roku 1388 obec ako mýtna stanica prislúchala hradu Sivý Kameň. Koncom 14. a začiatkom 15. storočia patrila obec k Hrušovskému hradnému panstvu a podľa zmien majiteľa panstva sa menili aj vlastníci obce. Striedavo ním boli Palatín Leustach de Ilswa a jeho dedič a ostrihomský arcibiskup Ján. Po roku 1408 patrila obec znovu Ilswayovcom, neskoršie Majthényovcom. V roku 1534 sa ako majiteľ uvádza Bartolomej Barthus podobne ako pri Chalmovej.
Potom na základe zálohového práva jej pánmi sa stali Hunyadyovci, ktorí tu začiatkom 15. storočia dali postaviť na prudkom okraji obce fortalicium, čo znamená opevnená stavba ranno-stredovekého kaštieľa. Súviselo to so spomínanou mýtnou stanicou. V 16. storočí bolo stavba obnovené vo forme neskoro goticko-renesančného kaštieľa. Rod Hunyady sa v tom období stal majiteľom nehnuteľností v obci a mal k obci blízky vzťah.
Podľa portálnych súpisov sa ešte v 16. storočí stali pozemkovými vlastníkmi Majthényiovci, v niektorých obdobiach ako výluční vlastníci. Boli to majitelia hradu Sivý Kameň. Podľa zachovaných dokumentov viedli Majthényiovci a Hunyadyovci spolu majetkové spory o vlastníctvo zeme v obci. Z roku 1586 sa zachovali dokumenty, že Majthényiovci kruto zaobchádzali s poddanými. Aj v 18. storočí.
V druhej polovici 19. storočia aj po zrušení poddanstva si dávni majitelia Majthényiovci (Albert a Rudolf) udržali v obci veľkostatok, ktorý mal 1948 katastrálnych jutár, z čoho bola necelá polovica lesa, štvrtina oračín, veľké pasienky pre 509 oviec, lúky a záhrady. Na veľkostatku zamestnávali 30 sluhov.
Na konci 19. storočia získala v chotári obce lesný majetok aj známa rodina Thonet, ktorá žila v blízkych Veľkých Uherciach a postavila tam svetoznámu továreň na ohýbaný nábytok.
Poslednými vlastníčkami bývalých Majthényovských majetkov sa po smrti otca Rudolfa Majthényiho, ktorého v roku 1918 zabila v Budapešti električka a bol pochovaný pod kostolom v Čereňanoch, stali dve jeho dcéry Mária rod. Majthényi vydatá Tarnoczy a Gabriela Majthényi vydatá Gostony. V roku 1923 boli ich majetky štátom odňaté.
Počas I. Československej republiky boli v obci 3 veľkostatky. V roku 1941 boli čiastočne rozparcelované. Roľnícke družstvo bolo založené v roku 1959, v roku 1968 bolo zlúčené s Roľníckym družstvom Oslany. V rámci transformácie družstva sa Roľnícke družstvo od 1.1.1993 osamostatnilo.
V roku 1828 bolo v obci 43 domov a 473 obyvateľov a súčasťou obce boli aj Sobranecké kúpele, kde bolo 10 domov a 96 obyvateľov. V roku 1842 tu žilo 504 obyvateľov a to 346 gréckokatolíkov, 149 rímskokatolíkov a 9 židov. V roku 1900 v obci žilo 599 obyvateľov.
Obec oslobodili sovietski vojaci dňa 23.11.1944. V roku 2010 bola ukončená rekonštrukcia miestnych komunikácií - I.
Kostoly v Hornej Vsi
Medzi kultúrne pamiatky obce patria:
- Rímskokatolícky kostol postavený v r. 1837.
- Kaplnka Sv. Vincenta Ferrarského postavená v barokovom štýle v roku 1780.
V obci vznikla fara v roku 1787 súčasne s postavením kostola sv. Pavla apoštola a vyfarnením z Oslian. Rímsko - katolícky kostol dal postaviť Alexander Majthény s manželkou.
V Hornej Vsi pri Kremnici posvätil v nedeľu 17. júla banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž novopostavený Farský kostol bl. Jána Pavla II., pápeža. Prvú slovenskú Farnosť bl. Jána Pavla II. v Dekanáte Žiar nad Hronom tak spolu tvoria obyvatelia obcí Horná Ves a Dolná Ves, ktorá je filiálkou. Podľa starostky obce Simony Holicovej čakala Horná Ves na svoj farský kostol niekoľko storočí. Doteraz tam totiž žiadny nebol. V blízkosti kostola pribudla aj nová fara. Počas posviacky predstavil diecézny biskup novému farskému spoločenstvu prvého správcu farnosti vdp. Pavla Slezáka.
Biskup Rudolf Baláž netajil dojatie nad skutočnosťou, že milovanému slovanskému pápežovi Jánovi Pavlovi môže zveriť duchovný patronát nad novovzniknutou farnosťou. "Verím, že nás Slovákov nosil v srdci ešte vtedy, kým ešte netušil, že bude pápežom," zamyslel sa Rudolf Baláž pri spomienke na osobné stretnutia s niekdajším kardinálom Wojtylom v totalitnom období. Mons. Vladimír Farkaš, riaditeľ banskobystrického biskupského úradu, zároveň predstavil verejnosti ustanovujúce dekréty a súvislosti spojené so stavbou. Sem patrí konsekračný dekrét kostola a oltára, dekrét o požehnaní farskej budovy, dekrét o titule farnosti a dekrét s pastoračnou misiou prvého správcu farnosti. Stavba kostola bola zrealizovaná v priebehu jedného roka. Prípravné práce na vybudovanie kostola v Hornej Vsi sa začali už v roku 2007, zásluhou vtedajšieho farára Martina Dadu. Architektom stavby je Daniel Bizoň, akademický sochár Dušan Králik je autorom návrhu interiéru.
V jubilejnom roku 2000 bol nad obcou umiestnený na vrchole Žarnova (840 m n. Ku kultúrnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol pôvodne postavený v r.1950 a zrekonštruovaný v r.
Ku kultúrnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol postavený v r. 1837. Kaplnka Sv. V obci sa zachovala kaplnka sv. Vincenta Ferrarského postavená v barokovom štýle v roku 1780.
V roku 1923 bola v obci postavená za stredným mlynom malá kaplnka a to na mieste, kde dovtedy stála na kamennom podstavci Socha umučenia. Kaplnka bola postavená na pamiatku padlých občanov Oslian v rokoch 1914-18 (14 mien) v I. svetovej vojne. Zasvätili ju sv. Cyrilovi a sv. Zo svetských pamiatok treba spomenúť pomník SNP postavený v r.
Táto socha bola postavená v roku 1787 na znak, že v obci sa vyskytol mor a táto socha bola pomenovaná ako Morový stĺp, ktorý sa nachádza pred kultúrnym domom v obci. Zo svetských pamiatok treba spomenúť Pomník padlým vojakom, ktorý je umiestnený v strede obce. Jedná sa o pomník padlých vojakov v I. svetovej vojne. Medzi zaujímavé objekty môžeme zaradiť dubovú zvoničku v obci, ktorá sa nachádza na miestnom cintoríne. Do zvoničky bol odliaty zvon rodákom obce p.
Kostol sv. Bol postavený v r.1332 v gotickom slohu na starších základoch. Renesančne upravený v r.1669, keď pristavali bočnú kaplnku.
Kaštieľ v Hornej Vsi
Začiatkom 15. storočia postavili majitelia obce Hunyadyovci opevnenú stavbu ranno-stredovekého kaštieľa. V 16. storočí bolo stavba obnovené vo forme neskoro goticko-renesančného kaštieľa. Táto rozsiahla stavba sa skladala z trojpodlažnej jednotraktovej budovy na nepravidelnom pôdoryse, na južnej strane s polygonálnym výstupkom, na východnej strane s pomerne vysokou vežou so štvorcovým pôdorysom situovanej do strednej osi budovy.
Naľavo od veže je menší plochý rizalit, zakončujúci východnú fasádu. V južnom krídle bola čierna kuchyňa a nad ňou sieň s krbom. V priestore veže zaklenutej krížovou hrebienkovou klenbou bola kaplnka, ktorej interiérové úpravy a zariadenie boli z čias okolo roku 1749. Miestnosti druhého podlažia boli zaklenuté klenbami, ktoré boli valené s lunetami, alebo krížové s hrebienkami a pochádzali z čias okolo roku 1600. Výnimkou bola veľká miestnosť na východnej strane, ktorá mala neskoro gotický trámový strop s prievlakom. Miestnosti na treťom podlaží boli zakryté dreveným trámovým stropom. V sústrednej sieni na treťom podlaží bol renesančný krb z farebných kachličiek zo 17. storočia. Do západného jednotraktového krídla boli sústredené reprezentačné priestory. Na kaštieli sa robili menšie opravy v 19. storočí.
Tento kaštieľ bol v 17. storočí niekoľkokrát miestom konania stoličnej kongregácie. Bolo to práve v čase, keď bol prvým podžupanom Ladislav Hunyady. Podľa zachovaných dokumentov viedli Majthényiovci a Hunyadyovci spolu majetkové spory o vlastníctvo zeme v obci.
Kaštieľ pred a po vypálení v II. svetovej vojne.
Jednou z dominánt obce je kaštieľ, ktorý postavili v roku 1622 Michal Bošány s manželkou Margarétou v časoch Tureckej invázie. Je to štvorkrídlová budova, stavaná okolo obdĺžnikového arkádového dvora s vežami na nárožiach. Fasáda budovy je členená bohatými neogotickými architektonickými článkami. Dvojtraktové prízemie s neogotickou kaplnkou, prístupno bohato riešeným portálom. Na druhom podlaží reprezentačné miestnosti s vyrezávanými drevenými stropmi, stenami obloženými drevenými obkladmi a vzorovým parketom. Vo vnútornom zariadení gobelín, umiestnený v slávnostnej sieni, predstavuje kráľa sediaceho na tróne, obklopeného množstvom postáv. Reliéfna podobizeň baróna Thoneta z roku 1904 od P. Breithuta z Viedne. Rokokový rám z 2. tretiny 18. V roku 1865 kúpila kaštieľ rodina Thonetovcov, ktorá ho vlastnila až do druhej svetovej vojny. V súčasnosti je opäť vo vlastníctve jedného z potomkov Thonetovcov.
Ďalšie pamiatky
- V dolnej časti obce, z konca 18.storočia,riešená na spôsob gloriety. Nad vchodom plastika piety zo začiatku 19.storočia.
- Nachádza sa v strede obce oproti budovy pošty. Postavený na pamiatku padlých v prvej svetovej vojne. Na kamennom podstavci súsošie dvoch postáv - Ježiš Kristus s krížom a vojakom.
- Pri hasičskej zbrojnici, na pamiatku padlým partizánom v SNP. Na stupňovitom polkruhovom základe z umelého kameňa súsošie troch postáv z pieskovca, v pozadí kríž.
- Leží na úbočí hory Šípok. Bola postavená okolo roku 1850. Dala ju postaviť barónka Kristína Hellenbachová Rudnayová, ako vďaku za uzdravenie svojho manžela bylinami, ktoré na tomto mieste nazbierala. V roku 1852 posvätená banskobystrickým biskupom Štefanom Moyzesom a zasvätená Nanebovzatej Panne Márii. Ku kaplnke boli následne vybudované zastavenia krížovej cesty.
Prvý farský kostol bol pravdepodobne drevený. Pôvodne neskororománsky panský kostol, ktorý nechali Šimoniovci postaviť v polovici 13. storočia, bol neskoršie prestavaný. Záznamy o jeho oprave pochádzajú z roku 1716. V roku 1717 bola nadstavaná neskororománska veža. Svedčí o tom nápis na portáli nad hlavným vchodom: Honori Magnae Matris B. Mariae V. Romano Catholici Haeredes Simoniani Hanc Turrim Fieri Cuvant 1717 - Napočesť veľkej Matky Blahoslavenej Panny Márie rímskokatolícky dedičia Šimoniovcov postavili túto vežu 1717, Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila v roku 1750 po požiari v roku 1743, ktorý ho veľmi zničil. Prestaval sa v barokovom slohu. Pristavili sakristiu a sanktuárium V roku 1772 sa pristavil chór a opravila sa renesančná kaplnka povýšenia sv. Kríža. Je pravdepodobne najstaršou časťou kostola. Najstarším oltárom v kostole je bočný oltár Sedembolestnej P. Márie z roku 1735 od neznámeho tirolského majstra, ktorý dal vyhotoviť Gašpar Šimoni. Vo veži kostola boli pôvodne tri zvony. V súčasnosti sú vo veži umiestnené dva zvony. Starší z roku 1923 má 91 kg a je ladený na tón fis. Novší z roku 1940 bol preliaty firmou Fischer v Trnave. V roku 1764 bola postavená budova fary z tehál, pozostávajúca z troch miestností. V januári 1919 sa stal správcom šimonovianskej fary Laurinec Černý, ktorý sa zaslúžil o výstavbu dnešnej farskej budovy. Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza na kopci popri ceste do Veľkých Krštenian. Obyvatelia Šimonovian tu konali púte na sviatok patrónky. Bola postavená v roku 1718 a je náhrobným pamätníkom dvoch synov Ondreja Šimoniho, Petra a Pavla, ktorí spáchali na tomto mieste samovraždu.
Cirkevná správa rímskokatolíckej cirkvi na území dnešného mesta Partizánske bola v minulosti rozdelená medzi tri farské obvody - Šimonovany, Veľké Bielice a Skačany, ktoré spravovali dve biskupstvá. Šimonovany patrili pod správu ostrihomského arcibiskupstva. Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej. Pri založení malo biskupstvo šesť dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov.
Bola a zostala slovenská, hoci sa rozvíjala v prostredí rôznych kolonizačných vplyvov. Horná Ves je dnes jedna z našich najmladších obcí, vekový priemer obyvateľov je 39,5 roka.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1429 z listiny, v ktorej sa píše, že ju dal zadlžený kráľ Žigmund Luxemburský mestu Kremnica do zálohy za „istú sumu peňazí“. Hovorí sa tu o nej ako o „dedine Slovákov“ - Windischdorf alias Villa Sclavorum. Spolu s okolitými obcami patrila kráľovskej komore.
História obce Horná Ves však siaha oveľa hlbšie do minulosti, o čom svedčí aj nález dvoch bronzových mečov z mladšej doby bronzovej, ktorý je datovaný do obdobia 10. až 9. storočia pred naším letopočtom. Najstarší údaj o počte obyvateľov je z roku 1450, keď tu žilo 160 obyvateľov, z toho bolo 50 baníkov. V rokoch 1841 - 1931 sa razila popod obec Hlavná dedičná štôlňa, ktorá má dĺžku 15 821 metrov a slúži na odvodnenie banských diel v okolí Kremnice.
Obec Horná Ves počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát patrila pod mesto Kremnica. Do roku 1957 bola osadou Kremnice. Po roku 1957 sa osamostatnila pod názvom Horná Ves pri Kremnici. Od roku 1980 sa Horná Ves opätovne stala administratívnou súčasťou Kremnice. Po roku 1985 sa na jej zastavanom území začala realizovať vysokopodlažná sídlisková bytová výstavba, ktorou sa zmenila historická urbanistická i sociálna štruktúra obce. Po roku 1990, po zmene politických a spoločensko-ekonomických pomerov bola ďalšia plánovaná asanačná prestavba obce zastavená. Z plánovaného rozsiahleho sídliska sa tak dokončil a zobytnil iba menší celok troch osempodlažných sekciových bytových domov so 168 bytmi. Obec Horná Ves bola 1. júla 1997 nariadením vlády odčlenená od mesta Kremnica a začala žiť vlastný život.
V roku 2000 obec kompletne plynofikovali. V roku 2002 sa začala budovať kanalizácia a odvodňovací rigol, čím sa celá obec pripojila na čistiareň odpadových vôd. V roku 1999 sa začala rekonštrukcia kultúrneho domu a v tomto istom roku v objekte cintorína vybudovali kolumbárium. Po asanácii časti obce, ktorá pôvodne mala slúžiť na výstavbu ďalšej časti sídliska, sa v týchto miestach v roku 2003 budovali inžinierske siete. Tak obec ponúkla parcely na individuálnu bytovú výstavbu. V roku 2003 založili detský folklórny súbor Lipka, v roku 2007 hudobnú skupinu Vrštek a v roku 2007 klub dôchodcov Horničan.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1239 | Prvá písomná zmienka o obci Superior Hozlem |
| 1329 | Obec spomínaná ako Félfalu |
| 1388 | Obec prislúcha hradu Sivý Kameň |
| 1787 | Vznik fary a postavenie kostola sv. Pavla apoštola |
| 2011 | Posvätenie Farského kostola bl. Jána Pavla II. |
Hoci na vidieku zostávajú prevažne starší ľudia, sú obce, v ktorých je vekový priemer obyvateľstva pod celoslovenským vekovým priemerom. Patrí medzi ne aj Horná Ves. „Náš priemerný vek je momentálne 39,5 roka. Sme teda pomerne mladá obec. Obyvateľov do osemnásť rokov dnes máme 108. Nemyslím si však, že obce s nízkym vekovým priemerom to majú jednoduchšie. Dnes máme 676 obyvateľov, väčšina sa na sídlisko prisťahovala z mesta. Očakávajú takú vybavenosť a služby ako v meste, čo nie je v dedinských podmienkach jednoduché dosiahnuť,“ vysvetľuje starostka.
„Počas celého roka máme v obci množstvo podujatí od tých tradičných, ako je MDD, veľké fašiangovanie obcou, Mikuláš či koncoročná obecná zabíjačka, až po jedinečné, ako je tekvičkový večer, turnaj v Človeče, nehnevaj sa či turnaj v mariáši, ktorý usporadúva Vladko Širáň už dve desaťročia. Funguje tu posilňovňa a knižnica, v ktorej je takmer osemtisíc knižných titulov. V tomto roku sa v obci uskutočnila už po desiaty raz tradičná rozlúčka s letom pod názvom Hornoveské leto alebo koniec prázdnin.“
Obec vždy žila bohatým kultúrnym a športovým životom. V roku 1914 tu založili dobrovoľný hasičský zbor, o päť rokov neskôr potravinové družstvo a v roku 1921 ochotnícke divadlo. Najväčší úspech v športovej oblasti dosiahol rodák Ľubomír Majer, ktorý v auguste 1972 v Oklahome získal titul majstra sveta v parašutizme. Najobľúbenejším športom v obci je futbal. V roku 1939 vznikol futbalový ŠK Horná Ves, v roku 1948 už pod názvom ČSM Horná Ves vyhrali futbalisti krátkodobú okresnú súťaž. V roku 1957 hrávali pod názvom Sokol Horná Ves a od roku 1968 obec reprezentuje Inter Horná Ves.
Futbalová komunita je tu veľmi silná a sympatická, aj preto obec každoročne finančne podporuje futbal zo svojho rozpočtu. „Na futbalistov sa môžeme stopercentne spoľahnúť. Pomáhajú nám, keď treba, napríklad s úpravou terénu, počas povodní či rôznych obecných podujatí. V týchto dňoch si sami robia oplotenie, nečakajú, že im niečo padne do lona, ale snažia sa aj sami. S našimi futbalistami som veľmi spokojná a chcela by som ich snahu vyzdvihnúť,“ neskrýva nadšenie starostka.
Druhým najobľúbenejším športom v obci je cyklistika. Nájdete tu mnoho nadšencov a ich počet neustále rastie. Jedným z nich je Ivan Belička (60), ktorý žije v obci od roku 1992, keď dostal do užívania podnikový byt od svojho vtedajšieho zamestnávateľa. Začiatky jeho športových aktivít siahajú do roku 1984, v tom čase začal hrávať futbal v klube Inter Horná Ves. Ten hrával aktívne dve desaťročia, po jeho ukončení sa začal venovať cyklistike a v zime lyžovaniu. V duchu starého olympijského hesla „nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ sa v súčasnosti aktívne zúčastňuje na cyklomaratónoch a bežeckých maratónoch po celom Slovensku, ale štartoval už aj v Rakúsku, Taliansku, Nemecku a dvakrát v Rusku.
V predchádzajúcich rokoch pôsobil vo Zvolene, v Partizánskom, v Detve a v roku 2012 prišiel do novozaloženej farnosti Horná Ves.
„Vtedajší kremnický farár Martin Dado sa spolu so starostkou zúčastnil na stretnutí s banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom, na ktorom ho poprosili o podporu tejto myšlienky. Biskup reagoval s nadšením a zároveň udelil súhlas na slúženie svätých omší v kultúrnom dome až do času, kým sa nepostaví kostol.“ Nasledovali prípravné práce, pričom najskôr museli získať vhodný pozemok. Pozemok cirkev kúpila od obce a samotnú stavbu kostola financoval biskupský úrad.
Kostol začali stavať v auguste. Už o necelých jedenásť mesiacov ho posvätil biskup Baláž a konala sa v ňom prvá svätá omša. V nedeľu 17. júla 2011 banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž konsekroval novopostavený Farský kostol blahoslaveného Jána Pavla II.