Primát rímskeho pápeža spočíva na Božom práve a jeho všeobecné biskupstvo bolo na vatikánskom sneme vyhlásené za dogmu. Moc jurisdikcie pápežovej je najvyššia a proti nej niet odvolania k inej moci. Pápež ako hlava Cirkvi má v medzinárodnom práve dvojakú suverenitu: duchovnú a svetskú.
Duchovná suverenita mu prislúcha ako najvyššej moci cirkevnej, svetská suverenita pápežova je spojená s pápežským štátom, ktorý bol vyhradený v lateránskej smluve dňa 11. februára 1929, uzavretej medzi Svätou Stolicou a Talianskom.
Svetské panstvo pápežovo je potrebnou zárukou pre trvalé právne postavenie, ktoré mu zabezpečuje plnú a viditeľnú neodvislosť pri plnení vznešenej úlohy vo svete. Pápeža volia kardináli v budove od vonkajšieho sveta prísne oddelenej, konklave zvanej, dvojtretinovou väčšinou, a to najneskôr 19. deň po smrti pápežovej. Zvoleného pápeža korunuje najstarší kardinál - diakon.
Terajší pápež je Pius XI., hlava rímsko-katolíckej Cirkvi, nástupca sv. Petra, najvyšší arcipastier Cirkvi svätej všeobecnej, patriarcha Západu, prímas Talianska, arcibiskup rímskej provincie, suverénny panovník Vatikánskeho mesta. V rade nepretrhnutom rímskych pápežov je Svätý Otec dvestošesťdesiatyprvý. Jeho rodinné meno je Achilles Ratti. Narodil sa v Desio pri Miláne 31. mája 1857. Bol vysvätený za kňaza v Ríme 20. decembra 1879.
Vatikánske mesto úradným názvom »Citta del Vaticano« bolo dňa 11. februára 1929 na základe lateránskej smluvy, v ktorej taliansky štát sa zriekol svojej suverenity nad vatikánskou štvrťou, proklamované Svätým Otcom Piom XI. za neodvislý slobodný štát, ktorého suverenným panovníkom je pápež. Štát tento má 44 ha pôdy, obyvateľov má nateraz vyše 700. Je teda tým najmenším štátom sveta, avšak jeho panovník patrí medzi veľmoci podľa svojho postavenia.
Pápež je absolútnym monarchom tohoto štátu. Na čele štátnej správy stojí pápežom vymenovaný a len jemu zodpovedný guvernér, ktorý má pri sebe generálnu štátnu radu, tiež pápežom zostavenú. Policajnú službu konajú pápežskí žandári. Vojsko má iba čestnú funkciu a pozostáva zo švajčiarskej gardy, ktorá tvorí telesnú stráž pápežovu, z gardy šľachticov a z palatínskej gardy, ktorá funguje len pri väčších slávnostiach.
Vatikánske mesto má svoje samostatné správne odvetvia a svoj vlastný peniaz. Má svoju železničnú trať, poštovú, telegrafnú, telefónnu a radiovú stanicu, ktorými sa bezprostredne spája s ostatným svetom.
Mimo štátu vatikánskeho sú ešte niektoré kostoly a budovy, ktoré majú exteritorialitu ako majetok pápežského štátu.
V diplomatických stykoch zastupujú Svätú Stolicu v iných štátoch nunciatúry a delegatúry. Diplomatický charakter majú predne nunciatúry. Nunciatúry sú dvojakého stupňa: 1. triedy a 2. triedy. Menom internunciatúry sa označujú všetky stále zastupiteľstvá pápežove diplomatické, ktoré sú v štátoch menších. Po vojne pápežské zastupiteľstvo sa dožilo neobyčajného rozvoja v štátoch sveta, takže dnes má Svätá Stolica na 34 diplomatických staníc, a síce 23 nunciatúr a 11 internunciatúr.
Nuncius je všade starešinom, doyenom diplomatického zboru. Jeho politickou úlohou je sprostredkovať diplomatické styky medzi Svätou Stolicou a štátom, u ktorého je akreditovaný, cirkevnou úlohou však dozerať nad cirkevnými pomermi štátu a informovať Svätú Stolicu, bez toho, žeby obmedzoval právomoc biskupov. Pomocní úradníci nunciov sa menujú uditormi. Dotyčné štáty majú zas vyslancov u Svätej Stolice, alebo aspoň poverencov (chargé d'affaires).
Kardináli sú radcami a bezprostrednými spolupracovníkmi pápeža vo spravovaní Cirkvi. Boli to pôvodne rímski správcovia fár a kostolov (kardináli-presbyteri), sedem diakonov rímskych, sociálno-charitatívnou prácou poverených (kardináli-diakoni) a sedem biskupov z okolia rímskeho (kardináli-episcopi).
V tejto časti textu sa spomína 1100 ročná pamiatka založenia prvého kresťanského chrámu na našich krajoch kniežaťom Pribinom a jeho posvätenia Adalramom, solnohradským arcibiskupom. Bola to pamiatka plného uctenia hodná v našom národe. Iniciatívou J. E. Dra Karola Kmeťku, biskupa nitrianskeho sa oslavuje táto pamiatka dnes v celom našom štáte, najmä však na Slovensku a dostáva popri cirkevnom i ráz celoštátny, všeslaviansky a slovensko-národný.
Pamiatka deja historicko-kultúrneho významu pre nás, nadchla slovenskú katolícku verejnosť, aby bola zvečnená i v tejto knihe. Od blaženého zavítania svätého Evanjelia v našom národe prešlo 1100 rokov, plných borby, útrap, mučeníctva a práce za duševnú spásu a za kultúrne povznesenie nášho národa.
Naša generácia je v šťastnom položení, že môže verejnými prejavmi nášho katolíckeho a národného presvedčenia uctiť túto pamiatku, a Spolok Svätého Vojtecha v tomto diele môže podať obraz katolíckej aktivity na Slovensku.
Toto dielo sleduje dvojaký cieľ: poznať, čo máme my katolíci a oduševniť sa na ďalšiu činnosť, aby sme na podklade už jestvujúcich hodnôt sa vyvíjali čo najintenzívnejšie. Naša Katolícka Akcia sa týmto ukazuje na vonok nielen pre zaslúžené uznanie, ale i pre vzájomné povzbudenie.
Dielo sa zostavovalo pričinením všetkých zložiek nášho katolíckeho verejného života. Spolok Svätého Vojtecha vyzval všetkých našich verejných činiteľov po všetkých obciach na spoluprácu a vytvoril z nej túto knihu.
Spolok Svätého Vojtecha ako vydavateľ praje tejto knihe šťastné putovanie, aby vzbudzovala lásku k svätej cirkvi a bola pohnútkou vytrvalej, nenáročnej kultúrnej práce za spásu duší a za kultúrne povznesenie nášho národa slovenského.
Verní Synovia a Dcéry v Kristu! Prečítajte si s pozornosťou toto dielo. Nájdete v ňom drahocenné poklady náboženského, vedeckého a spoločenského života.
Svätý Vojtech ale v skromnom odeve, pešo kráčal do svojej katedrály. Nehral úlohu kniežacieho veľmoža, hromadu žobrákov stravoval každodenne, horlivým, galilejským spôsobom vychovával duše českého národa, od východu slnka do polnoci bdel nad rodinným a občianskym životom svojich polopohanských rodákov. Prácou umorený na zemi spával, s kameňom pod hlavou. Najtrápnejšie záležitosti vybavoval ľahodnosťou Ježišovou, mužná pravovernosť jeho svietila, ako betlehemská hviezda, celému zboru kňažstva českej vlasti. Bola to akcia skutočne archanjelského rázu.
Katolícke Slovensko! Z cirkevného dejepisu načrtal som Vám katolícku akciu českého biskupa svätého Vojtecha. Mohol som Vám predstaviť katolícke dielo Gréka, svätého Jána Zlatoústeho, alebo Francúza svätého Bernarda de Clairvaux, Angličana svätého Tomáša Becketa, Taliana svätého Františka z Assisi, Španiela svätého Ignáca z Loyoly. Boli to sluhovia Boží anjelskej cnosti, zázračného rozumu a oceľovej vôle. Lenže osobne nepracovali na Slovensku, ale v Carihrade, Paríži, Londýne a Ríme.
Svätý Vojtech však, najvzdelanejší český Slovan a obetavý biskup, neúnavne chodil po slovenských rovinách a horách a cyrilometodským, mierumilovným spôsobom vychovával našich úbohých pastierov a roľníkov. Preto vštepila sa do sŕdc pokolenia slovenského tradičná vďaka našich pradedov; ako poľský národ, pred 936 rokmi, uložil relikvie svätého mučeníka do katedrály gniezdnenskej a velebí Svätého Vojtecha aj dnes sťa nebeského Patróna svojej hlavnej diecézy, tak v Slovenskej Krajine slávime svätého Vojtecha nielen ako ochrancu trnavského biskupstva, ale ako náboženského, kultúrneho a chlebového Vojvodu Svätovojtešského Spolku.
Tento stotisícový pluk Spolku Svätého Vojtecha ratoval Katolícke Slovensko pred boľševizmom svojou medzinárodnou láskou k Bohu a blížnemu.
Apoštolským nunciom v Prahe je jeho excelencia ndp. arcibiskup titul. PETER CIRIACI. Narodil sa v Ríme 2. decembra 1885, je doktorom filozofie, bohoslovia a kanonického práva. Vysvätený bol za kňaza r. 1909. Najprv bol profesorom bohoslovia v Ríme, ale pritom zastával úrady aj v Kúrii. Neskôr sa stal podsekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirk. veci. R. 1927 bol poslaný do Prahy, aby urovnal spory medzi Svätou Stolicou a vládou čsl. Výsledkom jeho práce bolo uzavretie dočasnej dohody, t. zv. »Modus vivendi«. Monsignor Ciriaci bol nato vymenovaný za apošt. nuncia a 18. marca 1928 vysvätený za titul, arcibiskupa farského.
Pius XI
Znak Svatého Otca