Farnosť Kokšov-Bakša: História a duchovný život obce

Obec Kokšov - Bakša leží na východnom Slovensku, v Košickej kotline, 13 km juhovýchodne od okresného a krajského mesta Košice, v nadmorskej výške 190 m (stred obce). Ako koncová obec je od odbočky z hlavnej štátnej cesty 2. triedy Košice - Čaňa (Ždaňa) vo Valalikoch (v časti Bernátovce) vzdialená 3 km smerom na východ. Výmera celého katastrálneho územia (chotára) obce je 3,56 km² (356 ha).

Podľa územno-správneho členenia patrí do okresu Košice - okolie. Ďalšími okolitými obcami sú Šebastovce, Barca, Nižná Hutka, Čaňa a Ždaňa. Územne hraničí s obcami Valaliky, Geča, Nižná Myšľa, Krásna nad Hornádom a s mestom Košice. S obcami Valaliky a Geča tvorí spoločnú valalickú farnosť (predtým farnosť Všechsvätých). Blízko obce, cez jej chotár, preteká rieka Hornád. Obec leží na jej pravom brehu, neďaleko miesta, kde sa poniže rieka Torysa vlieva zľava do Hornádu.

V katastri obce blízko Hornádu sa nachádza tiež umelo vytvorená vodná plocha, ktorá vznikla po ťažbe štrkopieskov, pri ktorej sú vybudované oddychové zóny. Znepokojujúcim javom je veľmi znečistené životné prostredie, najmä ovzdušie, ktorého znečisťovateľmi sú spaľovňa tuhého komunálneho a čistička odpadových vôd, ako aj U. S. Steel Košice.

História obce a jej názvu

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1302. V minulosti bola známa pod názvom Boxa alebo tiež Baxa, neskôr aj s prívlastkami Alsow a Felsow Baxa (Nižná a Vyšná Bakša), či Három Baxak (Tri Bakše). Od 18. storočia bola označovaná ojedinele ako Külső Baksa (Vonkajšia Bakša), no najmä ako Koksó-Baksa (Kokšov-Bakša, t. j. Bakša pri Kokšove, čiže pri terajších Valalikoch, kvôli rozlíšeniu dvoch Bakší v rámci vtedajšej Abovskej stolice). Tento názov bol v roku 1919 chybne preložený do slovenčiny ako Kokšov. Po roku 1945 sa už výhradne používa názov Kokšov-Bakša.

Kokšov-Bakša bola kuriálnou (zemianskou) dedinou s poľnohospodárskym charakterom. Po morovej epidémii v rokoch 1739-1742 bola takmer celkom vyľudnená a následne zaľudnená novým obyvateľstvom.

Kokšov-Bakša je skupinovou cestnou dedinou. Tradičné domy, prevažne z 1. polovice 20. storočia, sú murované (väčšinou z nepálenej tehly - váľkov), prízemné, priečelím orientované na ulicu. Sú troj- a viacpriestorové, obdĺžnikového pôdorysu, s hospodárskymi budovami radenými za obytnou časťou vo dvore. Domy majú valbové strechy s tvrdou krytinou. Pozdĺž celej dvorovej strany je stĺpová loggia (tzv. gánok). Na dvoroch stoja samostatné jednopriestorové letné kuchyne. Ešte v nedávnej minulosti prevládali horizontálne pletené ploty, výtvory šikovných rúk tamojších obyvateľov, ktorých nazývali tiež „verbare“.

Od roku 1945 sa dedina značne rozrastala a postupne strácala poľnohospodársky charakter. Pribudli prízemné štvorcové domy a domy v tvare „L“ (vinkľové) a najmä jednoposchodové štvorcové domy. V poslednom období sú budované domy s peknou modernou architektúrou. V roku 2007 bola odovzdaná do užívania 16-bytová jednotka. Ľudovou rečou je abovské nárečie. Tradičné krojové oblečenie sa postupne vytráca. Staré ľudové zvyky o obci takmer úplne vymizli a udržujú sa iba umelo. Od roku 1983 pôsobí v obci mužská spevácka skupina. Viac ako desať rokov pôsobí v obci mládežnícka spevácka skupina Boží námorníci.

Obec má vybudovaný verejný vodovod, od roku 1993 je splynofikovaná. Problém s telefónnymi prípojkami sa vyriešil v roku 1995. V roku 1997 sa ukončila výstavba Domu nádeje na miestnom cintoríne. V obci je zavedený separovaný zber odpadu a zriadená prevádzka obecného kompostoviska. Pripravuje sa výstavba obecnej kanalizácie. Do obce jazdia autobusy SAD a zachádza linka mestskej hromadnej dopravy č. 24.

Farnosť Valaliky a filiálne obce

Farnosť Valaliky patrí do Rímskokatolíckej Cirkvi, Arcibiskupstvo Košice, Dekanát Košice - juh. Do farnosti Všetkých svätých patria dve filiálne obce: Geča a Kokšov - Bakša. Na území farnosti sa nachádzajú dva filiálne kostoly zasvätené Panne Márii. Neskôr v súpise pápežských desiatkov z roku 1332-1337 sa spomína naša obec pod maďarským názvom Mendescend (Všechsvätých), podľa patrocínia farského kostola. Farnosť Valaliky patrila od svojho vzniku do Jágerského biskupstva a od roku 1804 do biskupstva Košického. A od druhej svetovej vojny znova patrila do Jágerského arcibiskupstva až do roku 1977, kedy Valaliky patrili pod arcibiskupstvo so sídlom v Trnave a od roku 1995 patrí do Košického arcibiskupstva.

Vo Valalikoch sa nachádzal románsky kostol z 12. stor. Neskôr sa spomína drevený gotický kostol a následne murovaný kostol, ktorý do roku 1695 používali kalvíni a mal pred sebou postavenú drevenú zvonicu. Pod kostolom sa nachádzala krypta. Kvôli veľkému počtu veriacich došlo k výstavbe kostola v neskoro barokovom a ranoklasicistickom slohu, ktorý bol dokončený v roku 1786. Odvtedy prešiel niekoľkými rekonštrukciami a po poslednej interiérovej oprave bol 1. 9. 2006 vysvätený. V roku 2011 bol zrekonštruovaný exteriér. Kostol je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok Slovenska.

Kanonická vizitácia z roku 1701 uvádza, že fara ako taká neexistuje, lebo farár býva v škole, ale už v roku 1734 sa spomína akýsi farský dom blízko kostola. K nemu patrila aj pivnica a stodola, tri maštale a kočiareň. Tzv. stará fara, ktorá sa nachádza pri kostole je z roku 1786 a má svoju historickú hodnotu. Nová fara, kde sídli Farský úrad Valaliky je z roku 1970 a prešla generálnou opravou.

Z roku 1701 pochádza zmienka o farskej škole, ktorá slúžila širokému okoliu a býval v nej aj učiteľ. Z neskoršieho obdobia sa spomína skromný byt nového učiteľa v Košťanoch a v roku 1771 sa spomína cirkevná škola s bytom učiteľa a okolo roku 1810 stála škola a byt jej správcu v miestach súčasného klubu seniorov. Medzi rokmi 1810 až 1869 bola postavená cirkevná škola na Kostolnej ulici 10, kde dnes sídli ZUŠ. V 19. storočí vznikla aj ďalšia cirkevná škola na území Košťan a to v budove, ktorá patrila kňazskému semináru v Košiciach. Dnes sa v nej nachádza predajňa textilu. Z roku 1868 sa vo farnosti nachádza zvonica, ktorá bola prenesená a dnes stojí na Zvoničnej ulici, avšak kvôli „šikovným“ zlodejom sa v nej nenachádza zvon. Štyri zvony sa nachádzajú v kostolnej veži a najstarší poškodený zvon z roku 1851 sa nachádza v budove novej fary a je zapísaný v zozname pamiatok.

Valaliky je farnosť do ktorej patria dve filiálne obce Geča a Kokšov - Bakša. Na území farnosti sa nachádzajú dva filiálne kostoly zasvätené Panne Márii. V Geči kostol Narodenia Panny Márie dokončený a vysvätený 16.11.1997 a v Kokšove - Bakši sa nachádza kostol vystavaný v rokoch 1949-52 a vysvätený po rekonštrukcii 25. 10. 2003. K farnosti patria aj dve kaplnky v Geči, a to v kaštieli s patrocíniom Narodenie Panny Márie a na gečanskom cintoríne s patrocíniom Premenenie Pána.

Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Kokšov-Bakši

V obci je rímskokatolícky kostol zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (postavený v rokoch 1949-52 a požehnaný v roku 1953).

Osobnosti farnosti

Prvým spomínaným kňazom farnosti bol Ján z Kokšova (1333). Významnými kňazmi boli aj Štefan Šimkovič (1931-1950), Štefan Hlaváč (1951-1952), meno ktorého nesie aj park pred kostolom a má tam aj svoj pamätník. Elemír Nikel (1952-1998) pôsobil vo farnosti najdlhšie a tak si zaslúžil aj úctu a vďaku všetkých veriacich.

Súčasný duchovný otec je Mgr. Peter Čorba a kaplán je Mgr.

Prehľad kňazov a kaplánov farnosti Valaliky (vrátane predchodcov)

tags: #farnost #koksov #baksa