História farnosti Košická Polianka

Košická Polianka je obec s bohatou históriou, ktorej náboženský život bol vždy úzko spätý s jej vývojom. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti v tejto obci, od jej vzniku až po súčasnosť.

Založenie a vývoj farnosti

Najstaršia doložená zmienka o obci je z roku 1335, keď obec dostal do léna palatín Viliam Druget. Vtedajšia usadlosť sa spomína pod názvami Lengenfalua, Lengenfolua, Lengyelfalva. Názov poukazuje na pravdepodobný pôvod obce, ktorá vznikla v 2. polovici 13. storočia, keď ju obývali alebo založili Poliaci. Podľa druhej hypotézy vo vtedajšom chotári obce prevládal les, jeho vyrúbaním vznikla poľana na ktorej sa postupne usadili ľudia. Takto potom vznikol názov „Polianka“ a keďže na Slovensku sa nachádza ďalších 10 Polianok, v roku 1954 dostala prívlastok „Košická“. Obec patrila striedavo rodom Czudarovcov, Perényiovcov, Palástyovcov a Wielandovcov. Od roku 1508 patrila niekoľko desaťročí mestu Košice. Vlastnilo ju aj opátstvo Krásnej nad Hornádom.

Od založenia obce boli Matiašovčania rímskokatolíckeho náboženstva. Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437.

Reformácia a rekatolizácia

Keď sa v druhej polovici 16. storočia Drugetovci priklonili k reformácií, stali sa protestantmi aj ich poddaní teda maťašovčania. Od polovice 17.storočia vystupujú Matiašovce ako sídlo luteránskej farnosti. Ešte okolo roku 1730 boli obyvatelia obce luteráni.

Rekatolizácia obyvateľov obce je spojená s postavou grófa Barkóczyho, ktorý krátko po tom čo sa stal jágerským biskupom obnovil v roku 1749 rímskokatolícku farnosť.

Výstavba kostola sv. Mikuláša

Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie.

Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Ondavské Matiašovce

Farnosť Ondavské Matiašovce má bohatú históriu a pôsobilo v nej mnoho kňazov. Nižšie je uvedený zoznam kňazov, ktorí spravovali farnosť:

• Ondavské Matiašovce starobylá, F 1749
• Szombathy, Joachim 1745 - 1747
• Jantsik, Ľudovít 1747 - 1749
• Pribóczy, Adam 1749 - 1752
• Klembárszky, Ján 1752 - 1760
• Pribóczy, Adam 1760 - 1762
• Nagy, Ján 1762 - 1763
• Hoderman, Adam 1763 - 1768
• P. Leander 1768 - 1769
• Novák, Michal 1769 - 1770
• Maxim, Ján 1770 - 1800
• Ichnát, Ján OFMConv. 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce
• Morvay, Peter 1801 - 1821, nar. 27. 6. 1773 Bytča, ord. 22. 2. 1799 Pešť-Kondé, ostrih. pomocný biskup, †31. 8. 1836, štúdia - generálny seminár Bratislava, marec 1799 maď. kaplán Verpelét, 1. 7. 1799 Sirok, 1. 11. 1799 nemecký kaplán Nižný Medzev, vychovávateľ v rodine Jána Barkoczyho v Ondavských Matiašovciach, 1801 - 1821 farár Ondavské Matiašovce, 1814 - 1821 vicedekan dištriktu Stropkov, prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, 1823 v Jagri, 1824 v Košiciach, 14. 1. 1825 - 1829 administrátor Zemplínsky Branč, 1829 - 1831 farár Detek, 1831 - 1836 farár Košická Polianka
• Rády, Jozef 1822 - 1863, nar. 3. 3. 1792 Žalbín, ord. 2. 7. 1818 Košice - A. Szabó, †5. 3. 1868, štúdia - Košice, 1818 kaplán Veľký Šariš, 1822 - 1863 farár Ondavské Matiašovce, 1828 prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, aktuár dištriktu, 1829 notár dištriktu, 1847 stropkovský dekan, inšpektor ľudových škôl dištriktu, 1853 emeritný dekan, na dôchodku Ptičie.
• Ratkó, Andrej 1863 - 1898, nar. 11. 10. 1830 Michalovce, ord. 1856, †29. 7. 1900, 1856 kaplán Brezovica nad Torysou, Sárospatak, 1861 katechéta na reálnej škole Košice, 1863 administrátor Ondavské Matiašovce, notár dištriktu, 1898 na dôchodku Prešov.
• Thain, Štefan 1898 - 1933, nar. 17. 12. 1869 Košice, ord. 2. 7. 1893, †7. 11. 1940, 1893 kaplán Vranov nad Topľou, Boldogköválja, Brezovica nad Torysou, Szikszó, 1898 dočasný administrátor Ondavské Matiašovce, 1933 na dôchodku Košice
• Deák, Ladislav 1933 - 3. 12. 1952, nar. 24. 2. 1901 Prešov, ord. 25. 6. 1925, †27. 1. 1970 Košice, 1925 kaplán Snina, Trhovište, 1933 administrátor Ondavské Matiašovce, 1939 excurrendo Žalobín, 3. 12. 1952 bol zatknutý, od 20. 9. 1952 bol internovaný v Pezinku, 1954 administrátor Udavské, 1962 na dôchodku Udavské, 1968 Košice
• Szöcs, Jozef 1953 - 1959, nar. 18. 1. 1914 Uzlovoje (Ukr.﴿, ord. 29. 6. 1940, †13. 8. 1972 Strokov, poch. Sabinov, 1940 kaplán Valaliky, administrátor Čerhov, 1944 Kazimír, 1953 Ondavské Matiašovce, 1959 Stropkov
• Arvai, Ján 1959 - 23. 12. 1976, nar. 8. 8. 1917 Belža, ord. 29. 6. 1940, † 23. 12. 1976 Ondavské Matiašovce, 1940 kaplán Tokaj, 1942 administrátor Hýľov, 1952 Velké Ozorovce, 1959 Ondavské Matiašovce.
• Koromház, Štefan 1977 - 1990, nar. 26.12. 1921 Udavské, ord. 22. 2. 1948 Košice, prim. Udavské, † 12. 7. 2013 Udavské, 1948 kaplán Ľubiša, 1948 Parchovany, 1948 Vranov nad Topľou, 1951 mimo pastorácie, 1952 kaplán Haniská, 1953 farár Haniská, 1954 Veľká Lodina, 1959 Turany nad Ondavou, 1967 administrátor Plavnica, 1977 Ondavské Matiašovce, 1990 farár Vyšný Hrušov, 1. 6. 2000 na dôchodku Udavské.
• Bujdoš, Ján, Mgr. 1990 - 1998, nar. 11. 7. 1952 Humenné, Chotča, ord. 10. 6. 1979 Bratislava - J. Gabriš, prim. Chotča, 1979 kaplán Sečovce, 1980 Snina, 1981 Sabinov, 1985 Prešov, 1986 administrátor Vinné, 1990 farár Ondavské Matiašovce, 1998 Čaňa, 2001 Lipany, dekan, 2003 Horovce.
• Senaj, Albín, ml. 1998 - 2007, nar. 29. 8. 1968 Stropkov, ord. 19. 6. 1993 Košice-Dóm sv. Alžbety - A. Tkáč, prim. Stropkov, 1993 kaplán Humenné, 1995 administrátor Obišovce, excurrendo Velká Lodina, 1998 farár Ondavské Matiašovce, 2007 farár Kazimír, 2010 farár Raslavice, 2013 farár Čaklov
• Rebjak, Pavol 2007 - 2015, nar. 21. 3. 1952 Sobrance, Tibava, ord. 8. 6. 1975 Bratislava - J. Gábriš, prim. Tibava, 1976 kaplán Michalovce, 1977 Snina, 1980 administrátor Seňa-Kechnec, 1988 Ohradzany, 1989 farár Košice-Ťahanovce, 1992 Malčice, 2007 Ondavské Matiašovce,
• Lipka, Luboš, Mgr. 2015, nar. 18.4. 1965 Bardejov, Janovce, ord. 20. 6. 1998 Bardejov, sv.

Tento zoznam svedčí o kontinuite duchovnej správy a starostlivosti o veriacich v obci Ondavské Matiašovce a Košická Polianka.

Rímskokatolícke farnosti z územia Šariša

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Sídlo farnosti	Okres	Farnosť viedla matriky od roku:	V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku:	Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove	Možná existencia chýbajúcej matriky?
Bajerov	PO	1798	1798	Z 1798-1880	ÁNO
Bardejov	BJ	1671	1671	žiadne	NIE
Brestov	PO	1749	1788	N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851	NIE
Brezov	BJ	1786	1840	N, S, Z 1786-1839	NIE
Brezovica nad Torysou	SB	1713	1838	N, S, Z 1713-1837	ÁNO
Brezovička	SB	1788	1788	žiadne	NIE
Budkovce	MI	1746	1850	N, S, Z 1746-1849	NIE
Červenica	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Čičarovce	MI	1781	1781	existencia staršej matriky nie je známa-
Dlhé nad Cirochou	SV	1727	1805	N, S, Z 1727-1804	ÁNO
Dobrá nad Ondavou	VT	1734	1764	N, S, Z 1734-1763	ÁNO
Drienov	PO	1743	1743	žiadne	NIE
Dubovica	SB	1717	1717	žiadne	NIE
Duplín	SP	1788	1788	žiadne	NIE
Fričovce	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Gaboltov	BJ	1695	1801	N,S,Z 1695-1800	ÁNO
Hankovce	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Hanušovce nad Topľou	VT	1717	1783	N, S, Z 1717-1851	ÁNO
Hažlín	BJ	1730	1750	N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749	NIE
Hermanovce	PO	1772	1772	žiadne	NIE
Hertník	BJ	1791	1856	N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859	NIE
Hrabovec	BJ	1789	1789	žiadne	NIE
Hrubov	HE	1792	1838	N, S, Z 1792-1837	ÁNO
Hubošovce	SB	1729	1830	N, S, Z 1729-1829	NIE
Hubošovce	SB	1690	1729	N, S, Z 1690-1728	ÁNO
Humenné	HE	1721	1802	N, S, Z 1721-1801	ÁNO
Jankovce	HE	1787	1793	N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792	ÁNO
Jarovnice	SB	1701	1750	N, S, Z 1701-1749	ÁNO
Jenkovce	SO	1792	1877	N, S, Z 1792-1876	NIE

Táto tabuľka poskytuje prehľad o stave matrík v jednotlivých farnostiach a môže byť užitočná pre historický výskum a genealogické štúdie.

Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka

Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka bola zriadená 1. októbra 1943, vylúčením z dovtedajšej farnosti Cabov. V roku 1994 začali veriaci stavať nový chrám. Táto výstavba bola zdôvodnená predovšetkým statickým porušením starého chrámu. Nový chrám bol posvätený v Jubilejnom roku dňa 16. júla 2000 a je zasvätený Sv. prorokovi Eliášovi, nakoľko sviatok Panny Márie Karmelskej sa kalendári Gréckokatolíckej cirkvi nenachádza.

Úcta k Panne Márii Karmelskej sa tým ale neznížila, čo potvrdzuje aj Dekrét Gréckokatolíckeho biskupstva č. 2057/93 vo veci Určenie patróna chrámu, ktorý podpísal vtedajší prešovský eparchiálny biskup vladyka Ján Hirka, dňa 14. júla 1993: „Na Vaše požiadanie číslo 92/93 zo dňa 10. júla 1993 ustanovujem za patróna chrámu v Sečovskej Polianke proroka sv. Eliáša.“

Od roku 1991 sa sídelný biskup vladyka Ján Hirka, každoročne zúčastňoval na odpustovej slávnosti v Sečovskej Polianke. Iba dvakrát nebol prítomný, a to v roku 1996, kedy slávnostnú svätú liturgiu slávil otec Peter Rusnák, v tom čase biskupský vikár; a v roku 1997, kedy hlavným celebrantom bol o. Mons. Ján Gajdoš, generálny vikár.

Domáci veriaci, ale aj veriaci z blízkeho okolia si uctievajú na tomto mieste Pannu Máriu Karmelskú už od roku 1947. Pravidelnou prítomnosťou biskupa, mnohých kňazov, a tiež mnohých veriacich zo širšieho okolia, naberala odpustová slávnosť v Sečovskej Polianke eparchiálny význam. Toto potvrdil pri svojej prvej pastoračnej návšteve v Sečovskej Polianke aj vladyka Ján Babjak SJ, prešovský eparchiálny biskup, ktorý pri tejto príležitosti prečítal Dekrét zo dňa 16. 7. 2004 - Ustanovenie eparchiálneho odpustového miesta: „Po modlitbách a zvážení, rešpektujúc dlhoročnú tradíciu úcty k Panne Márii Karmelskej na základe moci mne danej, ustanovujem farnosť sv. proroka Eliáša v Sečovskej Polianke dňom 18. júla 2004 eparchiálnym odpustovým miestom Prešovskej eparchie.“

V roku 2001 bol na odpustovej slávnosti prítomný vzácny hosť, J. E. Mons. V rámci každoročného trojdňového duchovného programu je možné na odpustovej slávnosti dať sa zaobliecť do rúcha svätého škapuliara a stať sa členom Arcibratstva sv. V júli 2014 počas archieparchiálnej odpustovej slávnosti boli v chráme posvätené 4 nové nástenné ikony, zobrazujúce svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov, a našich blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka. Archijerejskej svätej liturgii ako aj samotnej posviacke nových ikon predsedal vladyka Milan Lach SJ, pomocný prešovský biskup.

tags: #farnost #kosicka #polianka