Svätí Košickí mučeníci Marek Križin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz, sa uctievajú na Slovensku, i keď žiaden z nich nebol rodom Slovák. Všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou.
Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia. Uhorsko, do ktorého vtedy patrilo Slovensko, sa po tragickej bitke pri Moháči (r. 1526) dostalo do kritickej situácie. Turci nezadržateľne postupovali do strednej Európy a obsadili celé terajšie Maďarsko. K vojenskému a politickému rozvratu v Uhorsku pristúpil aj náboženský.
Zo situácie sa usilovali vyťažiť sedmohradské kniežatá, ktoré sa spojili s Turkami proti habsburskej vláde, aby sa tak pod patronátom Turkov mohli stať pánmi zvyškov uhorského územia. Okrem Sedmohradska to bolo Slovensko, ktoré veľmi trpelo výbojmi sedmohradských vojvodov, lebo títo nevystupovali iba ako politicko-vojenskí odporcovia Habsburgovcov, ale aj ako mocenskí predstavitelia protestantizmu. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena.
Erb mesta Košice
Životopisy svätých košických mučeníkov
Svätý Marek Križin
Najmladší z mučeníkov, ale cirkevnou hodnosťou najvyššie postavený, bol kanonik Marek Štefan Križin, nazývaný aj Križevčanin. Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už v roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
Svätý Melichar Grodziecki
Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Po nich sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Odtiaľ ho poslali predstavení do Prahy, kde ako mladý klerik vyučoval na gymnáziu a začal študovať filozofiu. Od roku 1611pokračoval v štúdiách v Štajerskom Hradci. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili za pôsobisko Humenné na východnom Slovensku, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 Pongrácz účinkoval v Kočiciach a na okolí.
Svätý Štefan Pongrácz
Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1584. V príbuzenstve mal viacerých významných duchovných. Jeden strýko bol biskupom, iný prepoštom a jeden z matkiných príbuzných dokonca mučeníkom. Bol to moravský blahoslavený Ján Sarkander. Podobne ako Marek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. Tento zámer uskutočnil ako 19-ročný, keď bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne.
Po skončení noviciátu študoval a medzitým i vyučoval na viacerých miestach: v Brne, v Prahe, v Štajerskom Hradci a znova v Prahe, kde bol v roku 1614 vysvätený za kňaza. Za čas bol i riaditeľom ústavu pre chudobných žiakov. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc. Obaja jazuiti (Grodziecki a Pongrácz) bývali a mali kaplnku v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóczyho.
Košickí mučeníci, 3D vizualizácia podoby mučeníkov. Zľava: sv. Štefan Pongrác, sv. Marek Križin, sv. Melichar Grodecký.
Umučenie a Smrť
Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome. Situáciu väzňov sťažoval citeľný hlad a smäd. V takom stave ich navštívili protestantskí predstavitelia a žiadali ich, aby sa zriekli katolíckej viery. Kanonikovi sľúbili cirkevné majetky, ktoré spravoval. Vtedy nastúpili do akcie vojaci. Nedali kňazom pokoj a surovo s nimi zaobchádzali. Dňa 6. septembra večer ešte od nich žiadali výkupné. Keď však duchovní nemohli splniť ani túto požiadavku, vojaci im pohrozili smrťou.
Kňazi vedeli, že musia brať túto hrozbu vážne. Posledné dejstvo drámy sa odohralo krátko po polnoci zo 6. na 7. septembra. Do izby, kde boli kňazi, sa vrútila skupina ozbrojencov, s ktorými prišiel aj kalvínsky kazateľ Alvinczi. Pongrácza hneď zrazili na zem a zviazali ho. Nato nútili oboch jezuitov, aby sa stali kalvínmi. Keď títo odmietli, nastalo mučenie.
Najväčšmi sa vyvŕšili na Pongráczovi. Za ruky ho zavesili na hradu povaly, vyrezali mu pohlavie, hlavu mu stiahli povrazom a pálili ho fakľami, až mu vyšli črevá. Grodzieckeho veľmi dopichali. Kanonika navádzali, aby sa pridal k tým, čo vyznávajú "uhorské náboženstvo" a bojujú proti "cudziemu tyranstvu". Keď ten slušne, ale rozhodne odmietol, tiež ho pálili a napokon sťali. Hlavu odťali aj Grodzieckemu. Najdlhšie mučili Pongrácza, ktorému tiež dva razy sekerou zaťali do hlavy. Nakoniec všetky tri nehybné skrvavené telá hodili do odpadovej žumpy miestodržiteľovho domu.
Pongrácz vtedy nebol ešte celkom mŕtvy. Zvesť o krutej smrti bezbranných kňazov sa rýchlo rozšírila a zhrozili sa nad ňou i mnohí protestanti. Katolíci sa dožadovali aspoň mŕtvych tiel zabitých duchovných, aby ich mohli dôstojne pochovať.
Uctievanie a Svätorečenie
Napokon predsa dostali katolíci telesné pozostatky svojich hrdinských duchovných pastierov. Stalo sa to za zvláštnych okolností 6 mesiacov po ich smrti. V marci 1620 knieža Gabriel Bethlen vystrojil v tom istom dome, kde boli kňazi umučení, hostinu na počesť uhorského palatína Žigmunda Forgácha. Pri hostine požiadal do tanca nábožnú palatínovu manželku Katarínu, rodenú Pálffyovú, ktorá prijala výzvu s podmienkou, že bude môcť slušne pochovať telá troch mučeníkov. Bethlen súhlasil.
Mestský kat prezradil miesto ich tajného hrobu. A tak mohli katolíci prevziať vzácne relikvie. Najprv ich previezli do Nižnej Šebastovej a potom do Hertníka, kde mali Forgáchovci majetky. Napokon roku 1635 boli pozostatky košických mučeníkov prevezené do Trnavy, kde boli najprv uložené v kostole klarisiek. Ostrihomský arcibiskup (a od roku 1629 kardinál) Peter Pázmány zaviedol kánonický proces, ktorý mal viesť k blahorečeniu košických mučeníkov, a požiadal pápeža Urbana VIII., aby dovolil ich verejné uctievanie.
Žiadosť znova predkladali viacerí Pázmányovi nástupcovia (J. Lippay, J. Szelepcseny, Ján Scitovský). V Ríme však proces postupoval veľmi pomaly. Konečne po viacnásobnom prešetrení života a smrti umučených kňazov ich vyhlásil za blahoslavených pápež Pius X. dňa 15. januára 1905 a o 90 rokov neskôr, 2. júla 1995 pápež Ján Pavol II. Liturgická pamiatka košických mučeníkov sa na Slovensku slávi vo výročný deň ich smrti - 7. septembra. Úcta košických mučeníkov nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v období zvýšeného ekumenizmu. Naopak, ešte zreteľnejšie zdôrazňuje jeho potrebu a význam.
Farnosť Košických Mučeníkov v Košiciach
Historicky prvá sv. omša na sídlisku Nad jazerom sa slávila 7. októbra 1990. Farský kostol sv. 22. apríla 1990 Svätý otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň pre stavbu kostola na košickom sídlisku Nad jazerom s titulom patrónov - blahoslavených Košických mučeníkov. Pri tej príležitosti vydal Msgr. Na jar 1991 sa konala výstava návrhov na nový kostol. Spomedzi 21 návrhov zvíťazil projekt Ing. arch. Miloslava Mudrončíka, košického rodáka žijúceho v Bratislave.
S platnosťou od 1. júla 1991 diecézny biskup Msgr. Alojz Tkáč vyčlenil sídlisko Nad jazerom spod Farnosti Kráľovnej Pokoja - Košice Juh a zriadil novú Farnosť Košice - Nad jazerom. Na sviatok narodenia Panny Márie 8. septembra 1991 posvätil otec biskup Alojz Tkáč pozemok na výstavbu kostola. Skutočne prvá sv. omša v novostavbe kostola, hoci ešte nie celkom dokončeného, sa na prosbu farskej rady a s dovolením biskupstva konala na Vianoce 1994 o polnoci. Celebroval ju pomocný biskup Msgr. Kostol Košických mučeníkov bol dokončený a slávnostne konsekrovaný 25. júna 1995. Učinil tak arcibiskup - metropolita Msgr. Alojz Tkáč. Celá vysviacka kostola sa niesla v duchu motta: „Postavia mi svätyňu, a budem bývať uprostred nich.” (Ex.
Čoskoro po svätorečení sa do chrámu dostal obraz košických mučeníkov, ktorý má okrem umeleckej hodnoty aj hodnotu historickú. Slúžil totiž ako hlavný oltárny obraz pri omši pápeža Jána Pavla II. na košickom letisku dňa 2. Kúrenie kostola je podlahové, kaplnka a ostatné objekty sú vykurované cez radiátory. Celkové náklady na stavbu kostola boli 32 100 000 Sk.
Významné udalosti v rokoch 1990-2003
- Rok 1990:
- 17. 3. 1990 - na košickom všešportovom areáli sa konala vysviacka otca biskupa Alojza Tkáča.
- Jún 1990 - novým správcom farnosti sa stal vdp. Pavol Bugoš.
- Rok 1991:
- V júni 1991 bola u nás v Myslave pátrom z Dominikánskej rehole v Košiciach prevedená obnova ružencového bratstva.
- Rok 1993:
- 30.1.1993 bol za pomocného biskupa vysvätený vdp. Bernard Bober.
- 1. júla 1993 sa rozdelila farnosť Myslava na 2 farnosti: Myslava a KVP.
- 16.10.1993 sme si pripomenuli 15. výročie zvolenia pápeža Jána Pavla II.
- Rok 1994:
- 21. augusta 1994 počas odpustovej slávnosti posvätil nový zvon pomocný biskup Bernard Bober.
- Rok 1995:
- 5...
Košická arcidiecéza si tento rok pripomína 400. výročie mučeníckej smrti sv. košických mučeníkov. Po farnostiach arcidiecézy putujú ich relikvie a veriaci sa duchovne pripravujú na ich sviatok, ktorý bude 7.
Svätý Ján Pavol II. práve tu na letisku v mestskej časti Košice - Barca pred 25 rokmi svätorečil blahoslavených Košických mučeníkov - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca. Oslavy výročia budú pokračovať v tejto farnosti aj najbližšiu nedeľu. Na slávnosť sv. Cyrila a Metoda - 5. júla o 15:00 bude vo farskom kostole v Košiciach - Barci ďakovná Eucharistická adorácia pri príležitosti 25. výročia návštevy sv.
Historickú návštevu pápeža Jána Pavla II., ktorý 2. júla 1995 pri príležitosti svätorečenia troch košických mučeníkov Marka, Štefana a Melichara pred vyše stotisíc veriacimi slávil na letisku v Košiciach svätú omšu, pripomína od 15. júla 2006 pamätník v mestskej časti Barca. Svätých Košických mučeníkov arcidiecéza pripomenula minulý rok, kedy pri príležitosti 400. výročia ich úmrtia zavŕšila ich Jubilejný rok.
Kanonizácia košických mučeníkov v Košiciach na letisku časti Barca bol najdôležitejší bod návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995. "Pre mňa osobne táto cesta znamenala veľa, lebo pochádzam z Košickej arcidiecézy," spomína kardinál Tomko, "a už dlho predtým som sa zaujímal o kanonizáciu košických mučeníkov. To tiež zdôraznil Svätý Otec na úvod svätej omše v Košiciach: "Mám úprimnú radosť, že môžem s vami sláviť obetu svätej omše, pri ktorej za svätých vyhlásim kňazov Marka Križana, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca, košických mučeníkov.