Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove: História a súčasnosť

Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove patrí k najvýznamnejším historickým dominantám mesta. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v Prešove. Medzi najstaršie a najvýznamnejšie kostoly na Slovensku bezpochyby patrí Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove.

Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach. V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi radí hneď za levočský Kostol sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina.

História Konkatedrály

Jej pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jej mieste kostol nemeckej osady. Azda v tých časoch má svoj pôvod i patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti. Jeho výstavba sa datuje k roku 1347, kedy kráľovná Alžbeta povolila Prešovčanom na tento účel lámať kameň na území Šariša.

Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia. Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom kdekoľvek v Šarišskej stolici lámať kameň, určený na jeho výstavbu. Konkatedrálu začali stavať po r. 1347 na mieste staršej sakrálnej stavby. Možno predpokladať, že táto prvá stavba bola vrcholne gotickým trojlodím s pôdorysom v podstate zhodným s dnešným kostolom. Zachovali sa z nej hlavice stĺpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároveň poukazujú na výšku pôvodného chrámu. Jeho staviteľov pripomína reliéf bradatej hlavy v severnej stene, pravdepodobne podobizeň kamenárskeho majstra.

V priebehu 15. storočia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. V r. 1501 levočský kamenár PETER urobil plán prestavby kostola zo stránky kamenárskej, murárskej a staviteľskej. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. Prestavbu viedol prešovský majster JÁN BRENGISZEN, dôverník mesta. Pritom mu pomáhali kamenárski majstri MIKULÁŠ A MICHAL. V roku 1502 stavbu rozšírili smerom na juh v neskorogotickom štýle. Na prestavbe sa podieľali majstri kamenári Mikuláš a Michal pod vedením prešovského staviteľa J. Brengiszera. Trojlodie bolo dokončené v roku 1505. V r. 1505 dokončili trojlodie, v r. 1509 južnú vstupnú halu kostola, v r. 1511 organový chór a v r. 1515 kostolnú vežu.

Veža kostola bola dokončená r. 1515. Celá prestavba bola dokončená v roku 1515. Celkový vzhľad kostola je vzácnou pamiatkou éry neskorej gotiky a jedinečnou dominantou historického jadra mesta. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r. Ďalších autorov prestavby pripomínajú kamenárske značky a reliéf bradatej hlavy na južnej strane víťazného oblúka južnej lode. V jej priebehu prebudovali celé trojlodie, o niekoľko metrov zvýšili všetky steny a po pristavaní niektorých ďalších častí (južná predsieň) dali celému chrámu dnešnú neskorogotickú podobu. Ďalšie storočia priniesli iba niektoré menšie úpravy a prístavby, ako južný barokový portál z 18. storočia a severný empírový portikus z r. 1828. V roku 1515 bola prestavaná do súčasnej podoby. Výnimkou však bola veža, ktorá dvakrát vyhorela.

Kostol šesťkrát vyhorel, naposledy v r. 1887. Po tomto požiari zastrešili vežu iba provizórnou strieškou a v r. 1903-1904 pseudogotickou strechou podľa projektu slávneho staviteľa F.

Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, keď väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala Lutherovo učenie. Počas nasledujúcich 140 rokov bol potom evanjelickým chrámom občanov nemeckej národnosti. Po obsadení mesta habsburským vojskom v r. 1671 urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho v r. 1682 - 1686 opäť evanjelický. Posledný raz slúžil ako nemecký evanjelický chrám počas povstania Františka II. Rákociho v r. 1705 - 1711. Odvtedy až do súčasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom.

Vývoj Hudobnej Kultúry v Kostole sv. Mikuláša

Výnimočné postavenie v prešovskej hudobnej kultúre vždy zaujímal kostol sv. Mikuláša, predtým farský kostol, v súčasnosti od r. 2008 Konkatedrála sv. Mikuláša Košickej arcidiecézy. Je dominantou mesta nielen z architektonického hľadiska, ale od začiatkov svojej existencie bol aj miestom, kde sa pestovala sakrálna hudba ako hlavná oficiálna forma hudobného života v stredoveku a ranom novoveku.

V roku 1634, teda v protestantskom období bol postavený hlavný organový chór s organom na zadnej strane. Veľký organ sa skladá z 3480 píšťal, 20 zvonov a zvonkohry. Hudobná historička J. Petöczová (1993, s. 361) uvádza, že organ bol „prestavaný už v roku 1647“, a teda prešovskí organisti mali veľmi dobré podmienky na pestovanie náročnej sakrálnej hudby. Bočný chór s malým organom pochádza zo 17. storočia, skladá sa z 378 píšťal, z ktorých niektoré sú však dnes už nefunkčné. Pre 17. storočie je charakteristická prevažne protestantská kultúra.

Na prelome 18. a 19. storočia hudobné produkcie na pôde farského katolíckeho kostola naozaj prekvitali, a to najmä v čase účinkovania českého hudobníka Jána Čermáka a organistu Jána Szilvayho. Takmer celú prvú polovicu 19. storočia (v rokoch 1805 - 1749) bol organistom Krištof Kirchner (1805-1849), aktívny aj ako skladateľ, jeho dielo doposiaľ nebolo prebádané.

Architektonické Črty a Rozmery

Konkatedrála bola postavená v polovici 14. storočia ako jednoloďová s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. V rokoch 1502 - 1515 stavbu neskorogoticky rozšírili a prestavali južným smerom - vznikla trojloďová halová stavba s polygonálnym uzáverom stredného presbytéria, zaklenutého gotickou sieťovou klenbou, po stranách presbytéria predĺžené chóry bočných lodí s hviezdicovými klenbami, hlavná loď zaklenutá neskorogotickou hviezdicovou klenbou, bočné lode hviezdicovou a sieťovou klenbou. Chrám je neskorogotickou stavbou halového typu (výška všetkých lodí je rovnaká) s troma loďami, troma presbytériami, so sieťovou a hviezdicovou klenbou.

Vonkajšie rozmery konkatedrály sú 54,7 m do dĺžky, 34,45 do šírky. Výška vnútorných lodí je 16 m a veža dosahuje výšku 71 metrov.

V roku 2016 bola prevzdušnená severná strana konkatedrály vzdušným kanálom. Takto sa Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove stáva okrasou a dominantou starodávneho námestia mesta.

Severná strana kostola je vyzdobená historickými vitrážami z 19. storočia, na tej južnej sú osadené novodobé zdobené okná. Dôvodom je bomba, ktorá počas vojny dopadla na námestie a poškodila aj konkatedrálu vrátane vitráží.

Slnečné Hodiny

Slnečné hodiny nájdeme na oporných pilieroch konkatedrály sv. Mikuláša. Jedná sa o úplné vertikálne hodiny v tvare obdĺžnika. Číselník má arabské číslice v rozsahu do šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večernú. Medzi ním sa nachádzajú dátumy rokov ich rekonštrukcie. Rok 1513 predstavuje rok výstavby týchto hodín. Ako nevýhodu vidíme v prevedení slnečných hodín, nakoľko splývajú s fasádou kostola a návštevník ich jednoducho prehliadne.

Interiér

Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní. Po obsadení mesta Tököliho vojskom r. 1682 vyniesli mešťania z kostola ako odplatu za krutú katolizáciu všetky krídlové oltáre a spálili ich v mestskom pivovare.

Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st., soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st., ktorá bola v r. 1873 na svetovej výstave vo Viedni. Z prelomu 15. a 16. storočia sa zachovalí nástenné maľby na severnej stene. Z čias ranej renesancie pochádza krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom, pravdepodobne od talianskeho majstra.

Z pôvodného hlavného oltára sv. Mikuláša z konca 15. storočia (vznikal v r. 1490-1506) ostali tri polychrómované plastiky, sv. Mikuláša, ktorý je patrónom kostola, Madony s dieťaťom a sv. Elígia s troma menšími plastikami evanjelistov na konzolách s baldachýnmi, od prešovského rezbára J. Weissa. Celú gotickú oltárnu skriňu neskôr zakomponovali do nového barokového oltára od J. Hartmanna (r. 1696). Rám hlavného oltára vznikol počas účinkovania jezuitov v Prešove. Svedčia o tom aj plastiky ich rádových svätcov a emblém IHS na bohostánku. Pod vrcholom je tretí erb Prešova z r. 1558.

V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá na severnej strane hlavného presbytéria, ako aj hlavný organový chór s organom z r. 1634 na západnej strane. Nad organom je postava sv. Michala archanjela. Bočný chór s organom pochádza zo 17. storočia. Na ňom sú štyri maľby - Zvestovanie, Narodenie, Obrezanie, Poklona troch mudrcov s označením hlavy a veršov evanjelistov Lukáša a Matúša. Štvor a šesť-sedadlové, intarziou zdobené renesančné stallá pochádzajú z r. 1568-1569.

Chrám musel pôvodne obsahovať podstatne viac renesančných prvkov z čias reformácie, keďže v tom období ho dala mestská rada renovovať, ako na to upozorňuje nápis na kamennej tabuli z r. V priebehu 18. storočia doplnili interiér viacerými barokovými objektmi. V tom čase bol na pravej strane od hlavného oltára postavený oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár sv. Jozefa a oltár Premenenia Pána. Vitráže v oknách v južnej stene a presbytériu pochádzajú z 50. rokov 20. storočia.

Interiér kostola prešiel v minulosti väčšou rekonštrukciou vrátane omietok, vitráží a okien. Pred desiatimi rokmi sa urobila nová elektrifikácia. V kostole bolo položených 12 kilometrov káblov, keďže stará elektroinštalácia nespĺňala moderné kritériá a požiadavky bezpečnosti. Zároveň zachránili historický organ zo začiatku 18. storočia, na čo farnosť podľa Dronzeka vyzbierala 500-tisíc eur.

V pláne je aj reštaurovanie dvoch oltárov, konkrétne svätého Mikuláša a svätého Antona.

Súčasný Stav a Plány do Budúcnosti

Približne pred rokom odpadol z rímsy veže jeden kameň, čo potvrdilo, že najmä jej kamenné články sú v havarijnom stave. Mnohé z nich sú uvoľnené. Dronzek zdôraznil, že hlavný vstup od farského úradu je aktuálne uzatvorený.

Už sme postavili lešenie až po samý vrch. Robil sa reštaurátorský prieskum, aby sa presne určili rozsahy nutnej rekonštrukcie. Veríme, že keď to všetko pôjde, papierovačky sa vybavia, tak niekedy v jeseni by sa mohla začať celková práca na reštaurovaní našej kostolnej veže, ktorá je vysoká 72 metrov, čiže patrí k tým najvyšším v rámci Slovenska a je aj atrakciou pre mnohých turistov. Okolo 10-tisíc ľudí ročne navštívi túto vežu, vyšliapu si hore po tých vyše 200 schodíkoch, aby videli panorámu Prešova z kostolnej veže.

Prvá prípravná fáza vrátane schvaľovacích procesov cez Krajský pamiatkový úrad by mala byť ukončená v septembri. Následne by sa mali začať reštaurátorské práce, ktoré by mali podľa odborníkov trvať zhruba dva roky. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Projekt by mal stáť približne 1,5 milióna eur, pričom by mal byť financovaný z rôznych výziev či milodarov.

Veža je zatiaľ sprístupnená pre verejnosť, keďže reštaurátorom stačilo lešenie z dvoch strán.

Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Kto chce vidieť 360 stupňovú panorámu Prešova z vtáčej perspektívy, musí najprv zdolať 220 schodov a vystúpiť na vrchol veže Konkatedrály sv. Mikuláša a to do výšky 70 metrov. Do veže sa vchádza točitým kamenným úzkym schodiskom. Na jednotlivých podlažiach vo veži je výstava kresieb a fotografií, ktoré dokumentujú, ako sa vzhľad kostola rokmi menil. Na vyšších poschodiach sú umiestnené sochy z priečelia Františkánskeho kostola a fragmenty z Kalvárie. V druhej polovici veže sa vystupuje širším dreveným schodiskom. Návštevníci tu môžu vidieť mechanizmus zvonov.

Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je nielen dôležitým náboženským centrom, ale aj významnou kultúrnou a historickou pamiatkou, ktorá si zaslúži pozornosť a ochranu pre budúce generácie.

tags: #farnost #list #sv #mikulasa #presov