Farnosť Malá Hradná: Historický Prehľad

Veľká Hradná, obec s bohatou históriou, je neodmysliteľne spojená s vývojom cirkevnej správy a sakrálnej architektúry na území Slovenska.

Župa Trenčianska, okres Bánovce nad Bebravou, kraj Nitra do roku 1960, t. č. okres Trenčín, leží v severnom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny v blízkosti Považského Inovca na hornom toku Hradnianskeho potoka.

Obec sa spomína s rokom 1329. Je však určite staršia, pretože v jej katastri je archeologicky nepreskúmané hradisko pravdepodobne z veľkomoravského obdobia.

Podľa všetkého Hradná zohrala významnú úlohu pri tvorbe cirkevnej organizácie už počas Veľkomoravskej ríše v období včasného feudalizmu, teda po obnove nitrianskeho biskupstva v roku 1083, kedy v Malej Hradnej vznikol samostatný arcidiakonát.

K ich vzniku v tomto období sa prihovárajú tieto okolnosti: Anonymus vo svojich „Gesta Hungarorum" kapitola 37 spomína, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín, Gradna a sídlo arcidiakonátu tohože mena.

Hradná bola postavená na úroveň župného sídla. Jej susedné arcijáhenstvá boli v Nitre a v Trenčíne. Cirkevno-správne územie bolo menšie než územia dvoch susedov, rozprestieralo sa na území bývalého okresu Bánovce nad Bebravou, v hodnosti im však bolo rovnocenné.

Pre starobylosť hradiska a vysokú cirkevnú hodnosť, ktorá bola výsledkom dlhšieho historického procesu, môžeme aj dejiny fary posunúť do dávnejšej minulosti, kedy bývalo zvykom , že z hospodárskych dôvodov podliehalo fare aspoň desať osád.

Na tomto mieste by sme chceli spomenúť skutočnosť, že úvahy a komunikácia medzi iniciátormi inštalácie pamätnej tabule a bývalým miestnym pánom farárom Milanom Jánošom začali už v nešťastnom roku 2016, kedy Farský kostol svätého Vavrinca vyhorel.

Keďže bolo potrebné venovať pozornosť farskému kostolu, racionálne bola inštalácia pamätnej tabule na pamiatku brata Michala odložená na vhodnú príležitosť.

Touto vhodnou príležitosťou sa stal rok 2019, keby sme si 1. júla sv. omšou pripomenuli 25. výročie úmrtia brata Michala v Indii.

Už koncom roku 2018 a začiatkom roku 2019 prebiehala komunikácia medzi organizátormi a iniciátormi inštalácie pamätnej tabule a pánom farárom Jánošom. Spolupráca s ním bola veľmi dobrá, kooperatívna, racionálna, zo strany pána farára ústretová a priateľská.

O to väčšmi nás bolestivo zasiahla správa o jeho náhlom úmrtí, preto na tomto mieste chceme vyjadriť poďakovanie neb. pánovi farárovi Milanovi Jánošovi za jeho spoluprácu pri príprave tejto slávností.

„Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva vo svätom Pokoji.

Počas svojho 60- ročného pôsobenia v Indii navštívil Slovensko jeden jediný krát, v roku 1964, kedy však bola jeho návšteva „rodnej hrude“ veľmi znepríjemnená pôsobením ateistickej štátnej bezpečnosti, teda br.

Farnosť Malá Hradná a Archidiakonát Hradná

Obec Dubodiel bola do roku 1782 súčasťou starobylej farnosti Malá Hradná spolu s obcami Malá Hradná, Veľká Hradná, Dubodiel, Ruskovce, Horné a Dolné Držkovce, Čuklasovce, Svinná, Malá Neporadzka a Kochnáč.

V stredoveku bola farnosť Malá Hradná súčasťou vyššieho správneho zriadenia, ktorým bol starobylý archidiakonát Hradná.

Archidiakonát Hradná (Bánovská kotlina) bol súčasťou Nitrianskej diecézy spolu s katedrálnym a Trenčianskym archidiakonátom.

Už samotný názov nasvedčuje tomu, že ide o starobilosť. Hradná, hradište, hradisko sú názvy, ktoré sa často objavujú v dobách veľkomoravských. Bývali útočišťom v nebezpečných situáciách, najmä počas maďarských vpádov koncom IX. storočia.

V roku 1264 sa spomína hradniansky archidiakon Ján a v roku 1329 v Malej Hradnej stál kamenný kostolík Všetkých svätých, ktorý bol postavený na pozemku šľachtica Štefana zvaného Pohan.

V roku 1332 prvý historicky doložený farár na Malej Hradnej Martin pápežským vyberačom z Avignonu zaplatil desať grošov. Táto suma predstavovala približne jednu desatinu celoročného príjmu celej farnosti.

Územie farnosti Malá Hradná patrilo do archidiakonátu Hradná, v rámci Nitrianskej diecézy. Na nižšej úrovni cirkevno-správneho zriadenia stál dekanát.

Od stredoveku farnosť Malá Hradná patrila do archidiakonátu Hradná a v priebehu 18. až 20. storočia bola súčasťou dekanátu Malá Hradná.

Samotná fara a kostol v Malej Hradnej boli reformované v roku 1540 istým Valentínom Otýpkom.

Farský kostol sa v roku 1685 dostal do rúk jezuitov zo Skalice. Celá farnosť aj s filiálnymi obcami prešla pod dočasnú duchovnú správu Spoločnosti Ježišovej.

Nitrianska diecéza existovala už v druhej polovici 9. storočia, v čase Veľkomoravskej ríše. Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené začiatkom 12. storočia.

Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo aj Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát. Archidiakonáty sa najneskôr od 13. storočia členili na dekanáty.

Prvý nepriamy dôkaz o existencii farnosti nám poskytuje listina z roku 1264, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána.

Povýšenie Dubodiela na Samostatnú farnosť v roku 1782

Patrónom tak filiálneho kostola v Dubodieli ako aj farského v Malej Hradnej bol šľachtický rod Ilešháziovcov. Pre vznik novej farnosti v Dubodieli bolo treba splniť aspoň tri podmienky.

Vyžadovala sa tu existencia filiálneho kostola, ktorý by bol so súhlasom nitrianskeho biskupa povýšený na farský, ekonomická sebestačnosť novej farnosti, o čo sa mal postarať najmä miestny svetský patrón a napokon hybným impulzom musela byť aj dobrá vôľa zemepána Jána Ilešháziho, ktorý bol iniciátorom celej tejto akcie.

Už v roku 1774 sa vo filiálnych obciach Dubodiel, Cimenná, Veľká Hradná a Čuklasovce robil prieskum možného zriadenia novej farnosti v Dubodieli. Na čele celej akcie zriadenia novej farnosti na Dubodieli stál vtedajší trenčiansky župan gróf Ján Ilešházi.

Celá udalosť povýšenia filiálneho kostola v Dubodieli sa dlho odkladala. Až v júli 1782 nitriansky biskup Anton Révaj rozhodol, že obce Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná sa vyčleňujú z farnosti Malá Hradná a vytvárajú samostatnú rímskokatolícku farnosť Dubodiel.

Zároveň filiálny kostol v Dubodieli bol povýšený na farský. Prvým farárom sa stál Ján Miština, rodák z Bánoviec nad Bebravou. Od augusta 1782 sa zaviedla nová matrika v Dubodieli, čim sa úradné matričné zápisy obcí Dubodiel, Cimenná a Veľká Hradná preniesli z Malej Hradnej do Dubodiela.

O celé hospodárske zabezpečenie novozriadenej farnosti v Dubodieli sa postaral miestny zemepán gróf Ján Ilešházi. Na kostol daroval 300 rýnskych zlatých, z čoho sa mali financovať liturgické predmety i opravy kostola.

V roku 1781 bol prestavaný pôvodný dom hájnika Jakuba Chládeka na farskú budovu ako bývanie pre duchovného správcu v Dubodieli. Spolu so zriadením novej farnosti v Dubodieli bola postavená aj cirkevná ľudová škola v roku 1781. Jej prvým učiteľom bol Ignác Jasnický, ktorý zahynul pri povodni v roku 1815.

Zasvätenie Kostola v Dubodieli

Farský kostol v Dubodieli bol a je zasvätený Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (Eucharistii). Prvá písomná správa o jestvovaní kostola v Dubodieli je v urbári Trenčianskeho hradného panstva z roku 1623.

Podľa tejto správy možno predpokladať, že starý kostol v Dubodieli bol postavený už niekedy začiatkom 17. storočia.

Stavba Nového Kostola

V marci 1922 staviteľ Juraj Bélik z Nitry navrhol plány nového kostola. Stavebné práce prebiehali celý rok 1922 a 1923. Začalo sa s asanáciou starého kostola. Na jeho mieste sa začal stavať nový kostol.

V septembri 1922 pri stavbe strechy sa zrútil krov nad svätyňou a zabil dvoch robotníkov (medzi nimi bol 24-ročný Ján Petrík z Dubodiela a istý 17-ročný Vojtech Abrahám zo Solčian).

Kostol bol dlhý 33 metrov a šíroký 10 metrov. Strecha kostola (loď a svätyňa) sa pokryla šindlom a strecha veže plechom. Náklady stavby kostola dosiahli úctyhodnú sumu na vtedajšie časy: 606 756 korún.

Ručné práce, furmanky a vozenie dreva si vykonali veriaci svojpomocne pod dohľadom staviteľa Juraja Bélika. Biskup Karol Kmeťko prispel sumou 55 000 korún, členovia urbariátu z Dubodiela 200 000 korún, farár Alexander Gabriel sumou 2601 korún, gróf Max Attems Gilleis drevom v hodnote 281 100 korún.

Farári Pôsobiaci vo Farnosti Dubodiel od roku 1782

Zoznam farárov pôsobiacich vo farnosti Dubodiel od roku 1782:

Súčasnosť Kostol svätého Vavrinca v Malej Hradnej

Už len dominantná poloha a asymetrická poloha veže dnes pripomínajú zrejme ešte románsky pôvod Kostola sv. Vavrinca v obci Malá Hradná. Kostol dodnes dominuje širokému okoliu vo vyvýšenej polohe na okraji obce.

Podľa všetkého tu pôvodný chrám postavili najneskôr niekedy v polovici 13. storočia, keďže tunajší archidiakonát sa spomína už v roku 1264 a kamenný kostol v roku 1329. Išlo zrejme o jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou a východnou svätyňou neznámeho tvaru.

V roku 1758 sa ukončila baroková prestavba, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do románskej podoby kostola. Loď bola rozšírená východným i južným smerom a rozobraná bola aj pôvodná svätyňa, ktorú nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium.

Z románskej stavby sa do dnešných dní podľa všetkého zachovala len hmota veže a časť obvodových múrov lode (západná a severná stena).

Farský kostol sv. Jednoloďové pozdĺžne kostoly, so svätyňou na východe a na západe často s emporou aj s vežou, spravidla situované na malom alebo väčšom návrší, boli charakteristickými dominantami našich stredovekých dedín. Vo väčšom množstve sa vyskytujú na západnom Slovensku, predovšetkým v širšej oblasti Nitrianska.

Mnohé z nich sa zachovali už iba v základoch pod zemou, no nájdu sa aj také, ktoré dodnes, po väčších, či menších úpravach, upútavajú svojím stredovekým výzorom. K takýmto patrí aj malohradniansky farský kostol sv.

Kostol svätého Vavrinca - diakona pochádza z 13. stročia. Rozšírený a zbarokizovaný bol v 18. storočí. Veža bola upravená v roku 1894. Ide o jednoloďovú stavbu s presbytériom a polygonálnym uzáverom, s pristavanou sakristiou.

Veža sa pri rozširovaní lode dostala mimo os stavby, preto je dnes k štítovému priečeliu pristavená asymetricky. V presbytériu je pruská klenby, v lodi rovný strop. Loď má bočné empory a v západnej časti je murovaný organový chór.

Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia so stĺpovou jednoetážovou oltárnou architektúrou na krivkovom pôdoryse.

Medzi nadstavcom a dvojicami kanelových stĺpov s vázami a plastikami anjelov je oltárny obraz sv. Vavrinca - diakona, mučeníka.

Bočný oltár sv. Jána Nepomúckeho je rokokový, z druhej polovice 18. storočia s jednoetážovou pilastrovou architektúrou s reliefom svätca vo výklenku. Na boku sú dve plastiky svätcov, v nadstavci dvaja anjeli.

Druhý bočný oltár - Piety - je rokokový s neskoršou úpravou a doplnkami, jednoetážová pilastrová architektúra, pendent k predošlému oltáru, uprostred s dostatočne prerobenou nikou, v ktorom je plastika Šaštínskej Panny Márie.

Kazateľnica je rokoková, taktiež z druhej polovice 18. storočia. Na obvode parapetu sú reliéfy a vo vrchole baldachýn s Michalom Archanjelom. Krstiteľnica je kamenná, klasicistická, z konca 18. storočia.

Drevenný vrchnák je z 19. storočia. Voľný obraz Piety je renesančný zo 17. storočia. V jeho dolnej časti je zobrazený kláštor. Zvon pochádza z roku 1700 od zvonolejára K. Korníka z Trnavy.

Ostatné tri zvony sú mladšieho pôvodu od zvonolejára Krištofa Bienstoha.

Prameň: Cabalová, K.: 900 rokov prvej písomnej zmienky o obci Malá Hradná. PhDr.

• 1329 Existencia kamenného kostola (ecclesia lapidea) v Malej Hradnej vo vlastníctve magistra Štefana zvaného Pohan.
• 1332 Prvý písomne doložený rímskokatolícky farár v Malej Hradnej bol istý kňaz menom Martin.
• 1540 Farský kostol v Malej Hradnej i celá farnosť bola reformovaná evanjelickým kazateľom Valentínom Otýpkom a jeho nástupcom Mikulášom Kellerom.
• 1661 Posledný evanjelický kazateľ Daniel Malatides zásluhou grófky Márie Forgáčovej bol odtiaľto vypudený. Kostol sa viac ako po 120 rokoch vrátil katolíckej denominácii.
• 1673 Vizitácia hradnianskeho archidiakona Martina Demku.
• 1706 Neúspešný pokus evanjelického kazatela Baltazára Crepusculiho nanovo evanjelizovať farský kostol i celú farnosť Malá Hradná.
• 1709 Do zvonice farského kostola v Malej Hradnej sa zadovážil dvojcentový zvon od Krištofa Bienstoka v Trnave. Uskutocnila sa návšteva (vizitácia) hradnianskeho archidiakona a nitrianskeho kanonika Ladislava Söréniho.
• 1715 Zadovážil sa nový oltár zo zbierok veriacich.
• 1727 Počas pôsobenia farára Jakuba Tadeáša Altmana sa zaobstaral nový organ s piatimi registrami.
• 1729 Uskutočnila sa kanonická vizitácia kanonika Adama Györyho.
• 1739 Zadovážil sa 50-librový zvon s nápisom Sit nomen Domini benedictum (Nech je požehnané meno Pána).
• 1750 Postavila sa nová krypta pod farským kostolom, ktorá slúžila do roku 1793.
• 1754 Do kostola sa zadovážila socha Zmrtvychvstalého Krista za štyri zlaté.
• 1758 Vdaka patrónovi grófovi Jozefovi Ilešházimu bol farský kostol rozšírený a zbarokizovaný. Okrem hlavného oltára boli postavené bočné oltáre svätého Imricha a Bolestnej Panny Márie.
• 1763 Postavenie bočného oltára zasväteného Blahoslavenej Panne Márii.
• 1767 Vizitácia farnosti Malá Hradná nitrianskym diecéznym biskupom Jánom Gustínim.
• 1773 Zadovážila sa baroková kazateľnica a priestor pred hlavným oltárom sa prehradil oltárnou mriežkou. Postavil sa bočný oltár svätého Jána Nepomuckého.
• 1775 Oprava veže farského kostola.
• 1776 Zadovážil sa 6-centový zvon od zvonolejára Jána Ernesta Christelliho v Bratislave. Na korpuse bol znázornený svätý Vavrinec a bol požehnaný v Močenku.
• 1779 Oltár svätého Jána Nepomuckého sa dal nanovo vymaľovať a za farára Samuela Hankona sa postavil nový hlavný oltár svätého Vavrinca.
• 1782 Uskutočnila sa dismembrácia (rozdelenie) farnosti Malá Hradná. Vznikla nová farnosť Dubodiel z pôvodných filiálnych obcí: Veľká Hradná, Cimenná a Dubodiel.
• 1789 Gróf Ján Ilešházi daroval farskému kostolu 12-registrový organ. Do hlavného oltára sa vkladali ostatky svätého Vavrinca a Perfekty.
• 1793 Zadovážila sa nová baroková krstiteľnica.
• 1794 Patrón gróf Ján Ilešházi dal zreparovať popráskaný klenutý strop nad loďou kostola.
• 1798 Kanonická vizitácia nitrianskeho biskupa
• 1802 Pápež Pius VII. udelil pre farský kostol plnomocné odpustky.
• 1810 Farár Ján Sucháň odovzdal královskému eráru strieborné ciborium s vrchnákom (37,5 unce).
• 1835 Patronát nad farským kostolom prebral bankársky rod gréckeho pôvodu Sina po Štefanovi Ilešházim.
• 1885 Farár Alojz Honza dal opraviť a vyčistiť organ. Vymenilo sa 20 organových píšťal.
• 1891 Do farského kostola sa zadovážila socha Lurdskej Panny Márie.
• 1894 Farský kostol bol vážne poškozený bleskom. Uskutočnila sa generálna oprava farského kostola pod kuratelou grófky Ifigenie d´ Harcourt
• 1906 Zadovážil sa nový organ za 2300 zlatých. Bol požehnaný na veľkonočný pondelok toho istého roka kanonikom Františkom Nemčekom.
• 1912 Kostol bol slávnostne posvätený 7. júla generálnym vikárom Alojzom Jesenským.
• 1916 Dňa 10. októbra boli rekvírované dva zvony: jeden z roku 1776 (112 kg) a z 1739 (50 kg).

Prezreli sme si našu literatúru a uvádza sa tam, že kostol v Malej Hradnej ma románske jadro z cca polovice 13. storočia.

Je trocha škoda, ze neskoršie prestavby potlačili dosť výrazne stredoveký ráz stavby, vrátane jeho detailov. Nebude tak, takmer s určitosťou, patriť medzi naše najstaršie kostolíky, keďže tie máme z cca 9./ 10. storočia - Kopčany, Nitrianska Blatnica, Kostoľany pod Tríbečom, možno aj Párovce.

Stredná a Horná Nitra je pre nás veľmi zaujímavý región, keďže sa tam zachovalo viacero románskych pamiatok. Zatiaľ sme tam boli len raz a stihli sme len Kšinnú, Otrhánky a sčasti Hradište.

Ak už bolo spomenuté na inej podstránke, asi nebude náhoda, že otec brata Michala Vavrinec nosil krstné meno po patrónovi farnosti svätom Vavrincovi. V živote br. Michala je tento kostol veľmi významný. Prijal v ňom svoje prvé sviatosti, sviatosti krstu, eucharistie (1. sv. prijímanie), birmovku a pravidelne sviatosť pokánia.

Kostol sv. Dnes sú Ruskovce s kostolom Ducha Svätého, ktorý bol postavený po roku 1990 a vysvätený v roku 1993 filiálkou farnosti.

tags: #farnost #mala #hradna