Vianoce sú jedným z najkrajších sviatkov v roku, kedy sa rodiny stretávajú pri štedrovečernom stole a spoločne prežívajú pokojné chvíle. Na Slovensku sú Vianoce spojené s množstvom tradícií a zvykov, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a rodiny. Počas Vianoc si každá rodina a každý región udržiavajú zvyky, ktoré im rokmi prirástli k srdcu a nevedia si bez nich predstaviť tieto dni.
História a dátum Vianoc
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času.
Mnohé pravoslávne cirkvi slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára. Hoci v Biblii o tom nie je zmienka, dátum 24. december, keď oslavujeme narodenie Ježiša Krista, sa odvíja od 25. decembra. Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov („Depositio Martyrum“) z roku 336.
Prvenstvo medzi vianočnými piesňami patrí, a to nielen u nás, Tichej noci. Jej text pochádza z rakúskeho Lungau, kde ho v roku 1816 zložil duchovný Mariánskej fary Joseph Mohr. O dva roky neskôr pôsobil Mohr v novozaloženej fare svätého Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu. Na Vianoce 24. decembra 1818 požiadal miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k jeho básni skomponoval priliehavú melódiu.
Autor "Tichej noci" nepoznal otca
Vianočný stromček
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek.
Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života.
V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.
Tradičný vianočný stromček.
Štedrý večer a zvyky
Na Slovensku máme počas štedrej večere odjakživa mnoho tradícií, ktoré dotvárajú atmosféru vianočných sviatkov a robia ich výnimočnými. Ľudových tradícií máme veľa a ani vianočné sviatky nie sú výnimkou. Ľudia sa snažili správať k sebe pekne a robiť dobré skutky, pretože verili, že to ovplyvní ich dianie po celý ďalší rok.
Väčšina rodín začína večeru jedením oblátok, spôsob je však dosť odlišný. Niektorí si ich vychutnajú s medom, niektorí s cesnakom a iní bez neho. Hlavným chodom je zväčša ryba - kapor, pstruh alebo filé - s majonézovým šalátom, inde to môžu byť vyprážané rezne so šalátom a po novom sa často pripravuje aj losos.
Šupiny z kapra alebo niekde priamo peniaze sa tradične vkladajú pod obrus počas štedrej večere, aby bol v domácnosti vždy dostatok peňazí a počas roka aby aj nejaké pribudli. Niektorí si zvyknú šupinu odložiť do peňaženky pre šťastie, aby sa peniaze rozmnožili. Krájanie jablka je veľmi častým rituálom pri večeraní. Vezme sa náhodné jablko a prekrojí sa priečne na polovicu. Pokiaľ sa uprostred nachádzala hviezda, pre rodinu to predstavovalo šťastie a zdravie.
Medzi tradície patrí zviazanie stola reťazou, aby bola rodina stále pohromade. Pred hlavnou večerou prichádza prípitok s pohárikom alkoholu. Peknou tradíciou bol zákaz vyhadzovania zvyškov jedál, ktorú by sme vlastne mohli dodržiavať celý rok.
Regionálne rozdiely v jedlách a zvykoch
Každý kút Slovenska si však predsa len zachováva isté rovnaké zvyky, ktoré neodmysliteľne patria k 24. decembru. Na Kysuciach sa neje nič mäsové, zvykom je hrachová polievka a potom ryba a šalát. V oblasti Levíc sa po oblátkach podáva halászlé. Hlavné jedlo tvorí pstruh s majonézovým šalátom. Na Orave je obľúbená kapustnica a hríbová mliečna polievka.
Ďalším zaujímavým zvykom na strednom Slovensku je sfúknutie sviečky - ak dym stúpa nahor, bude daný človek zdravý. Stále sa zachováva aj tradícia nechať jeden tanier na stole navyše pre náhodného hosťa.
Na východe dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého sa vzdávajú akejkoľvek zábavy, nepodávajú sa ťažké jedlá a venuje sa čas modlitbe. Samotná večera sa začína malým príhovorom, modlitbou a poďakovaním. Ako prvé sa je oblátka s medom, potom chlieb a soľ. Pred hlavným chodom sa podáva kapustnica s klobásou a hríbmi. Potom pirohy s bryndzou, hrachová polievka, ryba a šalát a následne lokše s makom. Cesnakom namočeným do medu hlavná gazdiná spravila krížik na čelo každému pri stole.
Štedrovečerný stôl s tradičnými jedlami.
Pravoslávne Vianoce na Východe Slovenska
V pravoslávnych rodinách, ktoré žijú prevažne na východe Slovenska, sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Aj tu je zvykom jesť cesnak s oblátkou a medom, pirohy s kapustou aj kapustnicu s hubami. Rusíni si zachovali zvyk oslavovať Vianoce podľa starého Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní.
Pre Rusínov je typické, že nevaria kapustnicu, ale kapustu. Tá sa jedáva bez mäsa a smotany. Nasleduje mačanka, čo je zhustená hríbová polievka so šťavou z kapusty. Ďalším chodom je polievka uvarená z hrachu a fazuľová polievka, ktorá sa podáva so sušenými slivkami. Tradičným rusínskym vianočným jedlom sú pirohy známe aj ako ,,tatarčane“ z polohrubej a pohánkovej múky. Tie sú plnené buď tvarohom, zemiakmi, alebo bryndzou. Posledným chodom sú opekance (bobaľky) s makom.
Babička z typickej rusínskej dedinky Vydraň nám povedala, že predtým, ako si všetci sadnú za stôl, musia dodržať tradičné zvyky. ,,Keď som bola ešte mladé dievča, skôr, ako sme išli večerať, tak sme museli nakŕmiť domáce zvieratá a poďakovať im. Do kuchyne sme nanosili slamu na znak toho, že sa narodilo jezuliatko. Dnes už síce nedodržiavame všetky tradície, ale stôl stále obtiahneme reťazou na znak súdržnosti. V kuchyni máme nástroj na mútenie masla. Skôr, ako si všetci sadneme, ja poviem: Koli choču, ta skoloču. Po slovensky to znamená, že kedy chcem, tak maslo namútim.
Tradičné rusínske Vianoce na Slovensku.
Pravoslávni veriaci na Slovensku slávia sviatok narodenia Krista podľa gregoriánskeho aj podľa juliánskeho kalendára. Rozdiel je 13 dní, no tradície sú rovnaké. Asi dve tretiny pravoslávnych si na svoj Štedrý deň ešte počká do 6. januára. Starým kalendárom sa riadia aj v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť a boli umiestnené do reedukačného centra. Menšiu časť tvoria pravoslávni veriaci na Spiši, v obciach Vernár, Telgárt, Šumjac, Gelnica, Kojšov a Slovinky, tiež v Humennom, kde Narodenie Krista slávili už podľa nového gregoriánskeho kalendára 24. decembra. K nim patrí aj väčšia časť michalovskej eparchie, kde je 30 farností. Pravoslávna cirkev má aj jeden živý monastyr v Komárne, kde žije biskup Tichon. Aj ten bude sláviť sviatky Kristovho narodenia podľa starého kalendára.
Pravoslávni veriaci ešte stále prísne dodržiavajú pôst. Či už budú sláviť sviatok narodenia Jezuliatka v decembri alebo v januári, na štedrovečernú večeru nebudú servírovať žiadne mäso, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy. Medzi tradičné pôstne jedlá patrí med s cesnakom, nesmú chýbať opekance s makom, pirohy s kapustou, hubová mačanka, slivčanka, fazuľa, šošovica, ryba so zemiakovým šalátom a iné pôstne jedlá. Každá rodina má aj svoje zvyky. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť. V žiadnej z nich nemajú vianočné oblátky.
Juliánsky kalendár bol zavedený Júliusom Cézarom v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, kedy jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na Gregoriánsky kalendár. Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes.
Kedy sa slávia pravoslávne Vianoce?
Väčšina pravoslávnych kresťanov, ktorí nasledujú juliánsky kalendár, slávi Vianoce 7. januára. Tento rozdiel vznikol reformou kalendára v 16. storočí, keď západná cirkev prešla na gregoriánsky kalendár, zatiaľ čo pravoslávna cirkev zostala pri pôvodnom juliánskom kalendári.
Príprava na Vianoce: Pôst a duchovné očistenie
Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.
Štedrý večer: Pokora a rodinné tradície
6. januára, na Štedrý večer, začína hlavná oslava narodenia Krista. Tento deň je pre veriacich významným momentom:
- Pôstne jedlá: Tradične sa podáva 12 pôstnych jedál, ktoré symbolizujú dvanásť apoštolov. Medzi typické pokrmy patria varená pšenica (kutiya), med, orechy, ovocie, kapustové listy a fazuľové jedlá.
- Modlitba a sviečky: Rodiny sa spoločne modlia, zapaľujú sviečky a čítajú pasáže z Biblie.
- Seno na stole: Na stôl sa často kladie seno, ktoré pripomína narodenie Krista v maštali.
- Prvá hviezda: Oslavy oficiálne začínajú, keď sa na oblohe objaví prvá hviezda, symbolizujúca Betlehemskú hviezdu.
Božská liturgia: Vrchol osláv
Na Pravoslávne Vianoce (7. januára) je hlavným bodom dňa slávnostná bohoslužba, známa ako Božská liturgia. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde sa modlia, spievajú hymny a radujú sa z Kristovho narodenia. Atmosféru dotvára kadidlo, svetlo sviečok a nádherné pravoslávne ikony.
Pravoslávni veriaci počas vianočnej liturgie k sviatku narodenia Ježiša Krista. Zdroj: regiony.sk
Regionálne zvyky v pravoslávnych krajinách
- Rusko:
- Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
Ruský pravoslávny patriarcha Kirill počas vianočnej bohoslužby v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve. Zdroj: euronews.com
- Srbsko:
- Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
Ľudia pália sušené dubové vetvičky, symbol julského polena na pravoslávny Štedrý deň, pred kostolom svätého Sávu v Belehrade v Srbsku. Zdroj: euronews.com
- Grécko:
- Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
Christopsomo (Kristov chlieb). Zdroj: akispetretzikis.com
- Ukrajina:
- Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.
Varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zdroj: chefspencil.com
Pravoslávne Vianoce vs. západné Vianoce
Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.
tags: #vianoce #podla #julianskeho #kalendara