História farnosti Nižný Hrabovec

Nižný Hrabovec je obec s bohatou históriou a silnou rímskokatolíckou komunitou. Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v obci sú spojené s farnosťou Nižný Hrušov, ktorej bol Nižný Hrabovec fíliou. 1.7.2010 bola zriadená farnosť Nižný Hrabovec.

Počiatky gréckokatolíckej cirkvi na území obce Nižný Hrabovec siahajú do čias Veľkomoravskej ríše a sú zavŕšením christianizácie solúnskymi bratmi, sv. Cyrilom a Metodom. Zo štúdia archívnych dokumentov vyplýva, že gréckokatolíci, ktorých potomkovia tu žijú podnes oblasť Nižného Hrabovca kolonizovali koncom posledného desaťročia 17.storočia.

V obci sa nachádzajú dva kostoly: starý Kostol sv. Štefana kráľa a nový kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je dominantou obce. Na bohoslužby slúži nový kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je dominantou obce. Farská budova je spojená s kostolom.

V roku 1992 bola začatá výstavba kostola. Základný kameň požehnal pápež Ján Pavol II. v Košiciach 2. júla 1995. Konsekrovaný bol 1. septembra 1996, v tento deň sa prestal používať starý kostol.

RÍM. KAT. KOSTOL N.

Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie.

Základný kameň: Požehnal pápež Ján Pavol II. v Bratislave - Vajnoroch počas svojej prvej návštevy Slovenska.

Stavenisko: posvätil Mons. Konsekrovaný 1. septembra 1996 košickým arcibiskupom - metropolitom Mons.

Architekt: Ing. arch.

Toto patrocínium bolo vybraté preto, lebo bolo dátumovo najbližšie k predchádzajúcemu patrocíniu starého kostola „Sv.

Kostol sv. Štefana kráľa Pôvodný sakrálny objekt bol upravený pre potreby Domu smútku.

História a stavebný vývoj: Kostol postavený začiatkom druhej polovice 16. storočia ako protestantský. V 17. a 18. storočí ho viackrát upravili. V roku 1856 bol rozšírený prístavbou bočnej lode. Po poškodení v druhej svetovej vojne ho opravili až v roku 1958.

Podľa vizitácie z roku 1866 bola v Nižnom Hrabovci evanjelická fara. V roku 1735 prevzali kostol v obci katolíci a bol zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. V rokoch 1764 - 1769 prestavali - postavili nový Kostol sv. Petra a Pavla apoštolov. V 19. storočí bol kostol opravený a bola k nemu pristavená sakristia. Novým patrónom kostola sa stal sv. Štefan, kráľ.

Ide o jednoduchý, pôvodne jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Na severnej strane presbytéria je pristavaná sakristia a na južnej strane lode je väčšia kaplnka, ktorá je širokou arkádou pripojená k lodi, takže tvorí akúsi bočnú loď. Veža má hrotivé okná a vysokú ihlanovú strechu. Vnútorné zariadenie je novšie s čiastočným použitím starších častí pôvodného inventára - obraz sv. Štefana kráľa, malý oltár s obrazom Krista pod krížom.

Súčasný stav a využitie: Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Aktivity farnosti: Vo farskom kostole sa pravidelne konajú bohoslužby a rôzne náboženské aktivity.

Príklady aktivít:

• Celodenná poklona pred Oltárnou sviatosťou
• Mesačná zbierka na kostoly
• Upratovanie kostola

Zomrelý kňaz pochovaný v Nižnom Hrabovci: Alexander Kazimír, nar. 15.3.1893 v Kopčanoch a zomrel 20.6.1963 v Nižnom Hrabovci.

Životopis: Po skončení teologických štúdií bol 24. júna 1930 vysvätený za kňaza. V r. 1930 bol kaplánom v Zborove v bardejovskom okrese, v r. 1931 v Ruskove, Svinej v okrese Prešov, v Snine. V rokoch 1932-1937 dočasne spravoval farnosť Veľká Domaša, ktorá bola neskôr zatopená kvôli vodnému dielu. V rokoch 1937-1948 bol administrátorom v Sačurove vo vranovskom okrese, od r. 1948 žil na dôchodku v rodisku.

Prof. PhDr. ThDr. ThDr. Ján Mastiliak, CSsr nar. 5.11. 1911 a zomrel 18.9.

Kultúrne pamiatky: Plastika Kristus na kríži - ľudová práca z konca 19. stor., polychróm.

V r. 1913 bol uliaty veľký zvon. Jeho priemer je 94 cm, výška 85 cm a hmotnosť 434 kg. Je na ňom reliéf kľačiacej postavy sv. Štefana, odovzdávajúceho kráľovské insígnie Panne Márii sediacej na oblaku s dieťatkom. Text v nápisovej páske znie: EGRY FERENCZ KISGEJÖCZÖN. SZT. FARKASFALVI MAUKS ÁRPÁD BUZGÓLKODÁSÁRA ÖNTETTÉK,ALSÓGYERTYÁN KATH. DR.

V r. 1924 bol uliaty malý zvon. Má priemer 81,5 cm a výšku 57 cm. Reliéf zobrazuje Pannu Máriu s ružencom v ruke, pravou nohou stojí na hadovi, okolo hlavy má veniec z dvanástich hviezd. Text v nápisovej páske znie: ÖNTÖTTE EGRY FERENCZ KISGEJÖCZÖN. 1924. MÁRIA KRAĽOVNA RUŽENSKA ORODUJ ZA NÁS.KATOLIKOV CHTORÉ ZME HO TEBE OBETOVALY. Zvon bol posvätený v r.

V r. 1856 bol uliaty aj umieračik, ktorý visel vo vežičke kaplnky Mena Panny Márie na cintoríne. Zvon má priemer 42,5 cm a výšku 29,5 cm a je na ňom reliéf kríža. V polovici 20. stor. bol tento zvon premiestnený do veže rím.kat. kostola sv. Štefana a tam bol aj zavesený, no nikdy sa nepoužíval. 27.8. 1996 boli všetky 3 zvony preložené do nového kostola Nanebovzatia Panny Márie a sú zelektrifikované.

Spolky:

• Spolok Sv. Vojtecha: Založený 4.4.1990. Počet členov zakladajúcich bol 102.
• Ružencové bratstvo: Podľa dostupnej legitimácie bolo už v roku 1922. Dnešný stav je: 6 ruží, z toho jedna neúplná, v každej ruži je 20 členov a v neúplnej je 8 členov.
• Spolok Sv. Bratstvo Božského Srdca: od 31.3.
• Spolok Sv. pre farnosť Nižný Hrušov, pôsobiaci aj v Nižnom Hrabovci a Kučíne. Msgr.

Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné. V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra. Farská budova sa spomína od roku 1888, ktorá stála až do roku 1980.

Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy - v Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870 a v Nižnom Hrušove, pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia, ktorý mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836 - v súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje. Najnovšie v roku 2014 boli napísané ikony - fresky vo svätyni chrámu, na mohutnej klenbe nad ikonostasom a nápis na priečelí chóru. Dielo navrhol a realizoval Don Camillo so spolupracovníkmi. Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa. V súčasnosti, podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011, má farnosť Poša 854 gréckokatolíkov vrátane filiálnej obce Nižný Hrušov (250).

Územie terajšieho Nižného Hrabovca sa prvý raz spomína na listine z 27. decembra 1254 vydanej Belom IV. Kráľ dal Gregorovi, synovi Natu, na výmenu za spustošený majetok hradu Thubul (kedysi sa nachádzal na území dnešných Kapušian pri Prešove) v Šarišskej stolici zeme Lesné (Lezna) a Pusté Čemerné (Chemerna) v Zemplínskej stolici, na ktorých kedysi bývali Mycuta a Naualyad, ale teraz boli prázdne a bez obyvateľstva. Pri opise hraníc sa spomína aj les Garboncha (starší autori čítajú Gozbontha alebo Gorboucha).

Drvhýkrát sa toto územie spomína r. 1357. Jagerská kapitula zapisuje hranice, vytýčené r. 1335, pri delení lesnianskočemernianskeho panstva medzi Natových potomkov. Na území južne od Strážskeho pri opise chotárov dedín Stankovce (dnes len dvor Stankovce južne od Vole), Voľa a zaniknutých osád Vagyakoch a Chukahaza sa spomína na území medzi Laborcom a Ondavou veľký les (magna silva) nazývaný Garboucha (či Garboncha alebo Garbarcha) a tiež aj potok Garaboucha (resp. Garaboncha), ktorý sa vlieva zľava do Ondavy. Tieto názvy prešli do maďarčiny ešte s hláskou g, teda ešte pred druhou polovicou 12. storočia, kým názov neskoršej dediny (Nižný Hrabovec), ktorá vznikla na západnom okraji tohto lesa niekedy po r. 1357, prešiel do maďarčiny s hláskou h ako Hrabóc.

Vznik obce možne vymedziť rokmi 1357 (1360) - 1376, hoci sa domnievame, že už existovala v uvedenom r. 1254, kedy sa spomína veľký les (magna silva). Garboucha, ktorý tvoril hranicu darovaného majetku, takže nebol dôvod uvádzať dedinu ležiacu mimo darovaného územia na západnej strane lesa. Našu domnienku potvrdzuje názor prof. PhDr. Ferdinanda Uličného, že lat. termín silva = les, v spojení s miestnym názvom dokazuje existenciu dediny, ku ktorej les patril. To znamená, že obec Nižný Hrabovec je približne taká stará, ako obce (Pusté Čemerné, Lesné, Naciná Ves) ležiace na východnej strane lesa.

Mnohí autori odvodzujú názov Hrabovec od stromu hrab. V literatúre sa mená lesa i potoka prekladajú do slovenčiny ako Hrabovec. Názvy obce v ďalšom období boli tieto: 1413 Haraboch, 1436 Harabovecz, 1447 Harabócz, 1448 Harabocz, 1598 Hrabócz, 1666 Hrabócz, 1733 Hraboc, 1746 Hrabocz, 1749 Hrabocz, 1773 Hrabocz, Hrabócz, Nisny Hrabowecz, 1850 Unter-Hrabócz, 1867 Alsó Hrabócz, Ňižni Hrabovec, 1869 Alsó-Hrabóc, 1873 Alsó Hrabócz, 5.11.1883 Alsó Hrabácz, 1892 Alsó-Hrabócz, 1900 Alsóhrabócz, 22.3.1905 Alsógyertyán, 1910 Alsógyertyán, 1921-30 Nižní Hrabovec, 1950 Nižný Hrabovec.

V listine z 9. apríla 1413, vydanej leleským konventom, sa obec spomína ako Haraboch spolu s dvoma jej obyvateľmi, istým Benediktom a Žigmundom. Majetky tu mal rod Tussai z Tušíc. Ten istý rod Tussai Bod tu bol aj r. 1428. Tussaiovci, Hosszumezeiovci a Harabocziovci mali spoločných predkov z rodu Bod (Bótfi, Bodfi, Both).

R. 1434 sa na spravovaní majetkov v Nižnom Hrabovci spomínajú Csontosovci z Nacinej Vsi a Zbugyaiovci. Pri potvrdzovaní majetkov Čontošovcov z Nacinej Vsi (Csontos de Nathafalva) sa ako zákonitý svedok podľa listiny z 24. augusta 1436, vydanej leleským prepoštom Mikulášom, v ktorej sa cituje listina kráľa Žigmunda zo 17. júla 1436 - uvádza Štefan, syn Botha z Nižného Hrabovca (Stephanus filius Both de Harabovecz), ktorý sa o niečo nižšie, v texte spísanom prepoštom a konventom, píše ako Stephanus Both de Harabocz. V susedstve mal majetky aj Osvald de Harabocz. Ten sa ako jeden z hodnoverných svedkov (Oswaldus de Harabocz) spomína pri úprave majetkových pomerov v Lesnom v listine vydanej v Budíne Jánom Huňadym 19. júna 1448.

Rodina Haraboczi vymrela. Išlo o rodinu, ktorá ako jediná mala pôvod a majetky v Nižnom Hrabovci, a užívala predikát de Harabócz. Jedným z posledných mužských potomkov bol Štefan, ktory zomrel bezdetný, pravdepodobne v prvých mesiacoch r. 1588. Okrem Nižného Hrabovca mal majetok v Kladzanoch. Na tieto dediny (mali spolu nie viac ako 32 obyvateľov) si robil nárok Štefan de Báthor. Majetky však nedostal, lebo sa o ne prihlásili zákonití dedičia: vdova Katarína, rodená Haraboczi, po Šimonovi Balpathakym, s defmi Andrejom, Jánom, Annou, Eufrozínou a Dorotou.

Z tohto obdobia poznáme aj mená ďalších vlastníkov obce: Žigmund a Ján Kórtvelyesiovci, Albert a Mikuláš Tussaiovci, Štefan Possai z Plechotíc, Štefan Deczy a Katarína, manželka Juraja Possaia, s dcérami Zuzanou a Sofiou. V r. 1598 majetky v obci vlastnili Žigmund Szent-Ivani, Juraj Possai, Andrej Soos, Štefan Possai, Michal Szent-Laszlai, Ján Balpataki, Štefan Bireszi a Gašpar Hraboczi.

Veľkosť Nižného Hrabovca v tom čase možno určiť aj podľa zdanenia sedliakov kráľovi od port. Porta ako daňová jednotka predstavovala celú sedliacku usadlosť, na ktorej v 14.- 15. stor. hospodárila jedna, avšak v 16. stor. jedna až štyri sedliacke domácnosti. Za osadu, resp. malú dedinu sa považovali sídliská, v ktorých bolo do 10 domov, pričom stredne veľké dediny mali 11-30 domov a veľké vyše 30 domov.

Portálne súpisy z r. 1567, 1576, 1578, 1582, 1590, 1609 zaznamenávajú 2 1/2, 2 1/2, l, 1 1/2, 1/2 a 1 portu. Počty domov v r. 1601 a 1602 boli 8 a 9. Tieto súpisy najlepšie ilustrujú hospodársku situáciu Nižného Hrabovca.

V r. 1630 obec vlastní rodina Čontošova, r. 1663 obyvateľov zdecimoval mor. Po krátkom čase sa opäť zaľudnila. Z ďalších majiteľov obce sa spomínajú: Perényi, Bessenyey, Vass, Ujfalussy, Malonyay, Mauks, Horváth, Kossuth, Szirmay, Nikléczy, Benitzky a Kriváczy. Manželskými zväzkami a ďalšími venami prechádzali majetky z rúk do rúk spomínaných šľachtických rodov. Najväčšie majetkové podiely v Nižnom Hrabovci mali Malonyayovci a ich dedičia až do uskutočnenia pozemkovej reformy. Po nich nasledovali Mauksovci, ktorí jediní zostali v obci až do vymretia rodu.

Krátko po príchode gréckokatolíckych veriacich okolo roku 1700 sa postavil drevený chrám Nanebovzatia Panny Márie, pri ktorom bol cintorín a fara. Po zriadení farnosti v Poši sa v roku 1814 stáva Nižný Hrabovec jej filiálnou obcou. V roku 1820 sa začalo s výstavbou nového chrámu Zoslania Svätého Ducha, ktorá bola ukončená v roku 1825.

Gréckokatolícku cirkev ,,zrušili“ 28. apríla 1950 na tzv. Prešovskom sobore. Katolíckych kňazov východného obradu tak vystriedali pravoslávni. V gréckokatolíckom chráme Zoslania Svätého Ducha v tom čase odstránili ikonostas, z ktorého sa zachovali iba tri ikony. Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola obnovená v roku 1968.

Najpočetnejšia vrstva obyvateľstva v obci je rímskokatolíckeho náboženstva.

Zmeny a úpravy na fare a v kostole

• výmena okien (drevené zdvojené) za okna z europrofilov v časti fary a v kostole pri svätostánku
• vytvorenie detskej miestnosti predelením vnútorného priestoru plastovou zasklenou stenou so samostatným vstupom
• vytvorenie kancelárie z bývalej detskej miestnosti
• prístavba garáže - dvojpodlažná - na poschodí s pastoračnou miestnosťou
• vnútorné omietky a maľby celého kostola
• oplotenie kostola, posuvná brána
• parkovacia plocha pri kostole

Veľký zvon s reliéfom sv. Cyrila a Metoda: má priemer 93 cm a výšku 62,5 cm. NA UCTU SV.

Malý zvon s reliéfom madony s dieťaťom stojacej v oblakoch, s uhorskou kráľovskou korunou na hlave: má priemer 60,5 cm a výšku 44 cm. ÖNTÖTTE EGRY FERENCZ KISGEJÖCZÖN. A BOLD. SZÜZ. AZ ALSÓKÖCSÉNYI RÓM. KATH. BAK ANDRÁS ÉS ONDRIK JÁNOS BUZGÓLKODÁSA FOLYTÁN. DR. ÉS MATUSCSÁK JÁNOS ALSÓKÖRTVÉLYESI PLEBÁNOS IDEJÉBEN. 1913.

Drevorezba sochy B. S. POŠAR.P. Na drieku zvona je reliéf - pieta - P. ULILA RODINA DYTRYCHOVAPOŠA R.P. Obidva zvony pochádzajú zo zvonolejárskej dielne umeleckej zvonárky Leticie Dytrychovej z Brodku u Přerova (Česká republika) a sú zelektrifikované.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Nižnom Hrabovci

tags: #farnost #nizny #hrabovec