Mesto Svidník sa rozkladá pri sútoku riek Ladomírky a Ondavy, ktorý podmienil vznik dvoch dedín - Nižného a Vyšného Svidníka. V regióne je zaužívané pomenovanie Nižný Svidník.
Prvá písomná úradná správa týkajúca sa Svidníka je z roku 1355. Už v roku 1334 sa v registri pápežského desiatku spomína svidnícky farár, ktorý si splnil svoju daňovú povinnosť. Svidník roku 1370 pripadol Cudarovcom, ktorí ho neskôr pripojili k panstvu Makovica so sídlom v Zborove. Obyvatelia boli väčšinou rusínskej národnosti a východného cirkevného obradu. Ďalšia písomná zmienka o svidníckej fare je z roku 1478.
V 15. storočí trpelo okolie Svidníka vpádmi bratríkov a poľských vojsk. Spočiatku sa priaznivejšie vyvíjal Nižný Svidník, v ktorom začiatkom 17. storočia jestvoval chrám a fara. Neskoršie sa Vyšný Svidník stáva majetkom grófa Regéczyho. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia Makovické panstvo patrilo kniežaťu Františkovi II. Rákocimu, ktorý bol nútený predať Nižný Svidník plukovníkovi svojej telesnej stráže Albertovi Kerczlovi. V roku 1769 sa majiteľom Svidníka stáva zemepán Jozef Szirmay, za jeho panovania sa panstvo rozvíjalo. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka, uhliarstvom a príležitostnou drevorubačskou a furmanskou prácou. Objavili sa aj náznaky budovania priemyslu.
Taktiež škola vo Svidníku existovala už v roku 1611. Pri sčítaní v roku 1869 mal Nižný Svidník 309 obyvateľov, z toho 267 gréckokatolíkov. Po rozsiahlych epidémiách cholery a týfusu v rokoch 1831 a 1866 - 1868 sa stal Nižný Svidník veľmi mladou obcou. Priemerný vek mužov bol 25 rokov a žien 23 rokov. Nad 60 rokov mali len necelé 4% populácie.
V roku 1901 bol richtárom Nižného Svidníka Georgij Juhaščik. V roku 1904 postihol Svidník rozsiahly požiar. V poslednej tretine 19. storočia sa uskutočnil hromadný odchod obyvateľov do zámoria, najmä do USA, kvôli nepriaznivým hospodárskym pomerom. Po prvej svetovej vojne patrili Svidník a okolité obce medzi najbiednejšie v republike. V čase 2.svetovej vojny utrpel Svidník ďalšie škody.
Dňa 2. júna 1993 nám bol Okresným úradom vo Svidníku odovzdaný Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Nižný Svidník), ktorý dovtedy užívala Pravoslávna cirkev. Veriaci ho s veľkou radosťou obnovili a 19. septembra toho istého roku bol posvätený.
Drevené chrámy okresu Svidník - 1.časť
Drevené kostolíky v okolí Svidníka
V regióne Šariš a na celom severovýchodnom Slovensku sa nachádzajú skvosty slovenského ľudového dedičstva, drevené sakrálne stavby, ktoré boli postavené bez použitia jediného klinca. Medzi ne patrí aj niekoľko kostolíkov v okolí Svidníka:
Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomirovej
Vzácnou pamiatkou tohto druhu je aj drevený kostolík sv. Michala Archanjela, ktorý sa nachádza v obklopení malebnej prírody Nízkych Beskýd, na území obce Ladomirová. Gréckokatolícky chrám bol vybudovaný v roku 1742. V čase bojov počas druhej svetovej vojny boli viaceré vzácne stavby v tomto regióne výrazne poškodené, pričom rekonštrukcia prebehla v roku 1946. Ďalšou zásadnou obnovou prešiel kostol v roku 1957, kedy došlo k poškodeniu pádom stromu počas búrky. Chrám je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a bol zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Samotná drevená stavba je trojpriestorová so štvorcovým pôdorysom a jej charakter odráža tradície podkarpatsko-ruských Lemkov. Ústredná rozšírená loď a predsieň boli pri rekonštrukcii v roku 1946 prepojené vypílením steny. Loď i presbytérium sú ukončené drevenými kupolami s odstupňovanými šindľovými cibuľami. Celej stavbe dominuje hlavná veža, ktorá sa vypína nad babincom - predsieňou. Veža i kupoly sú ukončené kovovými krížmi. Exteriér chrámu je obložený vertikálnymi doskami s lištami. V interiéri môžete obdivovať umelecky hodnotný ikonostas a oltár, pochádzajúci z 18. storočia. Súčasťou areálu chrámu je aj drevená zvonica. V prednej časti sa zachovala aj časť drevenej trámovej ohrady so šindľovou strieškou a vstupná bránička. Priamo vedľa kostolíka je situovaný menší cintorín s kamennými, drevenými i kovovými krížmi.
Drevený kostolík v Hunkovciach
Drevený kostolík v Hunkovciach
Drevený kostolík sa nachádza v obci Hunkovce. Obdobie vzniku tohto nie veľmi veľkého chrámu sa datuje do 18. storočia, kedy vyhovoval požiadavkám miestnych veriacich. Tento špecifický drevený chrám je radený k ojedinelým sakrálnym stavbám východného kresťanstva. Pôvodne sa v ňom stretávali ľudia s gréckokatolíckym vyznaním. Počas prehliadky kostola si môžete všimnúť atribúty tej doby, v ktorej ho stavali. Pozornému oku návštevníka neunikne rozdelenie kostola do 3 častí. Prvú časť tvorí predsieň, ktorá bola ľudovo označovaná aj babinec. Z tejto časti sa plynulo dostanete do lode. K najpodstatnejším častiam stavby patrí svätyňa, ktorá má zo symbolického hľadiska pripomínať nebeské kráľovstvo. Zaujímavosťou je jej natočenie na sever v dôsledku rešpektovania nerovností terénu. Svätyňa býva od lode bežne oddelená vysokou obrazovou stenou nazývanou ikonostas. V tomto chráme však ikonostas chýba. Chrám bol už opravovaný viackrát, najviac poškodený bol v čase 2. sv. vojny. Do oka Vám môžu padnúť aj 3 veže. Na vrchu veže si môžete všimnúť dvojramenný barovkový ozdobný kríž s lunetkou. Popri kostolíku sa môžete poprechádzať a užívať si miestnu scenériu. Zaujať Vás môžu aj hrobové miesta, ktoré sú umiestnené hneď vedľa kostolíka. Uchvátiť Vás ale môže aj drevená brána so šindľovou strieškou.
Drevený kostolík v Korejovciach
Drevený kostolík v Korejovciach
Jeden taký nájdete aj v malebnej obci Korejovce. Od roku 1968 je jedinečnou kultúrnou pamiatkou obce chrám Ochrany Bohorodičky. Táto drevená zrubová gréckokatolícka cerkev bola postavená už v roku 1764. Leží v miernom svahu na plytkom kamennom základe. Vo vnútri je priestorovo členená na tri samostatné priestory. Hneď pri vstupe sa nachádza malá vstupná predsieň, ktorá je v podstate podvežím. Samotná veža vystupuje zo sakrálneho objektu a je tak ako celá stavba pokrytá dreveným šindľom. Na vrchole veže a ďalších dvoch striech sa nachádzajú drevené cibuľky ukončené kovanými trojramennými krížmi. Najväčším priestorom chrámu je loď s lavicami pre veriacich. Za ňou sa nachádza priestor svätyne s ikonostasom. Ten už bohužiaľ nie je kompletný. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Ikonostas má pomerne netradičnú štvorradovú konštrukciu. Ikony na ňom sú poskladané na štyroch poschodiach. Najzachovalejšou ikonou je obraz sv. Bohorodičky. Cárske vráta sú bohato zdobené vyrezávanými ornamentmi v tvare rastlín a nájdete na nich aj maľby zobrazujúce mudrcov. Z vonkajšej strany je objekt chrámu chránený pred poveternostnými podmienkami zvislými smrekovými doskami s lištami. Denné svetlo preniká do interiéru len skromnými malými okienkami členenými priečkami v tvare kríža. Pred objektom cerkvi sa nachádza zvonica vežovitého tvaru. Sú v nej umiestnené 3 zvony. Najstarší zvon pochádza z roku 1769.
Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
V obci Krajné Čierno stojí skvostný Chrám sv. Bazila Veľkého. Ide o drevený kostolík, ktorý postavili gréckokatolícki veriaci koncom 18. storočia. Cerkva patrí medzi byzantské sakrálne stavby, v ktorých sa do dnešných čias vykonáva východný obrad a cirkevná liturgia Jána Zlatoústeho. V jeho vnútri nájdete vzácnu národnú kultúrnu pamiatku - barokový ikonostas. Chrám bol postavený v roku 1730 ako trojdielna, trojpriestorová a trojvežová sakrálna stavba s troma krížmi. V kostolnej veži sa nachádza zvon, ktorý bol osadený v roku 1876. Pôdorys pozostáva z troch štvorcov usporiadaných v jednej línii, pričom na východnej strane začína presbytériom, pokračuje loďou a končí babincom na západe. Zaujímavosťou je, že strešná krytina je vyhotovená zo šindľa z ručne štiepaných klátikov ihličnanov. Drevený chrám ukrýva vo svojom vnútri prekrásny atypický ikonostas, ktorý je výnimočný svojou štvorradovou architektúrou na štyroch poschodiach. V prvom rade sa nachádza päť drevených ikon s vyobrazením Nanebovstúpenia Pána, sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista učiteľa a sv. Bazila Veľkého. Netypické sú i dvoje dverí v hlavnom rade - diakonské a cárske. Druhý rad je rad sviatkov, pričom v strede sa nachádza obraz Poslednej večere. Tretí - apoštolský rad obsahuje šesť vyobrazení s dvojicami svätcov. Posledný rad prorokov je zoskupením šiestich osobitných medailónov s dvojicami postáv. Ikonostas je zhora ukončený Ukrižovaním Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom. Najvzácnejším dreveným obrazom je ikona Snímanie kríža zo 17. storočia. Donedávna patril tento kostol medzi sto najohrozenejších pamiatok sveta. V rokoch 2000 - 2004 sa však podarilo získať finančné prostriedky na jeho opravu a tak v súčasnosti dôstojne slúži svojmu účelu. Cerkva je ohradená drevenou zrubovou ohradou so šindľovou strieškou.
Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
Gréckokatolícka svätyňa, pochádzajúca z roku 1752, je situovaná priamo nad obcou Šemetkovce a dodnes slúži svojmu účelu. Z pohľadu architektúry sa považuje tento kostol za jeden z najhodnotnejších chrámov na Slovensku. Chrám postavený v polovici 18. storočia bol výrazne poškodený počas vojenských bojov o Dukliansky priesmyk v roku 1944. O jeho obnovenie sa zaslúžili obyvatelia obce v roku 1945. Kostolík je trojpriestorový a dominujú mu tri veže. Hlavná veža je zakončená makovičkou s tamburom a kovovým krížom. Ďalšie dve vežičky nad svätyňou a loďou majú kužeľovitý tvar, sú pokryté šindľom a zakončené kovanými krížmi. Celá drevená stavba je zvonku obložená doskami s lištami vo vertikálnom smere. Ich obnova sa realizovala v roku 2001. Interiér zdobia pozostatky nástenných malieb. Baroková drevená stena s ikonami pochádza z druhej polovice 18. storočia. Niektoré ikony, ktoré sú jej súčasťou, majú svoje korene v ešte starších obdobiach. Súčasťou oltára sú antické stĺpiky a ikona Panny Márie. Pod najvyššou vežou nájdete špeciálnu predsieň, v minulosti nazývanú aj babinec.
Školstvo
Škola vo Svidníku existovala už v roku 1611. Na škole vyučovali: p. Kellyová, p. (bol zároveň kantorom), p. Bonko, p. Vanca, p. ktorý bol zakladateľom chrámového zboru. a ľudia si spievali sami bez kantora.
Gréckokatolícka cirkev
V roku 1924 došlo k rozdeleniu náboženskej obce z toho dôvodu, že vtedajší gréckokatolícky duchovný Ján Haľko, ktorý pôsobil v obci odmietol vykonať pohrebný obrad chudobnej občianky, nakoľko príbuzní nemali čím zaplatiť za pohrebný akt. Vtedy občania obce sa dozvedeli, že v obci Ladomirová v pravoslávnom kláštore sú mnísi a duchovní (popi), ktorí takúto službu urobia zdarma. Vtedy dvaja občania obce, Jozef Korynda, Ján Stavrovský išli do Ladomirovej a odtiaľ doviezli dvoch duchovných otcov, ktorí bezplatne vykonali pohrebný obrad. Bohoslužby a iné cirkevné obrady sa vykonávali po rodinných domoch. Vykonávali ich ruskí emigranti, väčšinou monachi z Ladomirovej: Andrej Laloha, jeromonach Iov, Serafin (Ivanov), Anatolij Janščikov, Juraj Pamachaj. No na ich podporu museli im veriaci voziť potravín, z toho, čo dopestovali doma: muku, zemiaky, kapustu, fazuľu a ostatné. To zapríčinilo, že časť veriacich sa postupne vrátila ku gréckokatolíkom. Bohoslužby a cirkevné obrady pre gréckokatolíckych veriacich sa konali v chráme. Druhá časť veriacich, ktorá ostala ako pravoslávna, si v roku 1934 začala stavať svoj chrám, ktorý bol dokončený a posvätený v roku 1935. Ikonostas bol dovezený zo starého dreveného chrámu z obce Dubova, už vtedy mal viac ako 300 rokov. Hlavným organizátorom výstavby bol občan Jozef Korynda, ktorý túto stavbu aj finančne podporil vo výške okolo 28 000 korún a značnou finančnou čiastkou prispeli rodáci žijúci v Amerike. Hlavným staviteľom podľa výpovedi starších občanov bol pán Hurtoň zo Zborova.
V tomto období na základe Prešovského soboru, ktorý sa konal v Čiernom Orlí (28.aprila 1950) bolo zakázané gréckokatolícke vierovyznanie a všetci veriaci boli nútení sa stať pravoslávnymi a duchovní, ktorí nepodpísali a neuznali toto nariadenie, boli väznení- kde často aj zomreli. Medzi tými, ktorí boli dlho väznení bol aj duchovný otec JUDr. V rokoch 1968-1995 ako ďalší pravoslávny duchovný v obci pôsobil Andrej Bieloruský. V roku 1968 bolo znovu povolené gréckokatolícke vierovyznanie. Natrvalo došiel Vasiľ Douhuň (1968-1970), ktorý bol presťahovaný z obci Trhovište za pomoci kurátorov Michala Poperníka, Andreja Chvastu a Jána Kríška. Po odchode gréckokatolíckeho duchovného prichádza ako správca farností JUDr. Marián Potaš (1970-1994), ktorý bol ubytovaný v jednej miestností vo farskej budove. Po jeho príchode sa začalo s generálnou opravou vonkajšej častí chrámu, vonkajšej omietky, oprava strechy, v roku 1970 bola postavená tretia turňa (veža), ktorá nahradila zničenú turňu v 2. svetovej vojne. Posviacka rekonštruovaného gréckokatolíckeho chrámu bola 19. septembra 1971 za účastí gréckokatolíckeho biskupa PhDr. Vasiľa Hopku (zo zápisu z 3.oktobra 1648 je známe, že v našej obci žili traja bratia Hopkovci: Peter, Fedor a Ivan, z čoho je možné predpokladať, že pôvod biskupa PhDr. Vasiľa Hopka môže byť aj z našej obce). Dňa 15.10.1972 bola posviacka opraveného zvonu Sv.
Prvým duchovným nasťahovaným do farskej budovy bol Mgr. Marian Feďa, ktorý prišiel do obce v roku 1995. V roku 2008 sa realizovala generálna oprava tejto farskej budovy. V roku 1994 ako gréckokatolícky duchovný prišiel Mgr. Marek Pulščak (1994-1999). Od roku 2000 správcom farností je Mgr. Martín Horňak. K tejto farnosti patria aj fialky: Jurkova Voľa-chram zasvätený narodeniu Presvätej Bohorodičky, Nižný Orlík - chrám zasvätený Bl. hieromučeníka Vasiľa Hopka.
V polovici 20. storočia bolo gréckokatolícke vierovyznanie zakázané a až do roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev odsúdená na zánik. Veľkého zadosťučinenia sa jej dostalo 17. februára 2008, keď v Prešove v mestskej hale Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri z Vatikánu slávnostne intronizoval prvého gréckokatolíckeho arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka, dovtedy sídelného prešovského biskupa. O jeho vymenovaní za arcibiskupa metropolita rozhodol 30. januára 2008Svätý otec Benedikt XVI., keď zaviedol nové územné usporiadanie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho súčasťou je zriadenie nového bratislavského biskupstva. Jeho prvým biskupom sa dňa 16.2.2008 stal Peter Rusnák. Arcibiskup Ján Babjak pritom povedal: "Sme účastníkmi skutočného zázraku. Z toho nemožného, z čohosi odsúdeného na smrť sa stalo čosi živé, životaschopné. V tomto období v našej obci svorne žijú gréckokatolícki a pravoslávni veriaci.
Výročie prvej písomnej zmienky o Svidníku
Tak ako si ľudia pripomínajú svoje životné výročia, tak si obyvatelia miest a obcí pripomínajú výročia založenia, resp. Tento rok je rokom, keď si pripomíname 660 rokov od prvej písomnej zmienky o Svidníku z 28. júna 1355, keď bol uvedený v listine Jágerskej kapituly ako „Scyuidnyk“. Obec patrila k panstvu Makovica so sídlom na Zborovskom hrade. Výročie prvej písomnej zmienky o Svidníku je, samozrejme, príležitosťou k tomu, aby sme aspoň letmo „prešli“ jeho históriou a zastavili sa pri jej najdôležitejších medzníkoch. Obec vznikla roku 1944 zlúčením dvoch obcí - Nižný Svidník a Vyšný Svidník. Názov mesta je odvodený od slova „svida“, v dnešnom znení svíb, svíbový porast. Roku 1964 dostal Svidník štatút mesta. 27. februára 1987 mesto prijalo terajší erb.
Významné udalosti
- 2. júna 1993: Okresný úrad vo Svidníku odovzdal Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Nižný Svidník) Gréckokatolíckej cirkvi.
- 19. septembra 1971: Posviacka rekonštruovaného gréckokatolíckeho chrámu za účastí biskupa Vasiľa Hopku.