Obec Nová Ves nad Váhom leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny pri západnom úpätí Považského Inovca. Nadmorská výška v strede obce je 180 m n. m., v chotári 174-530 m n. m.
Prvá písomná zmienka je z roku 1419. Obec sa spomína od roku 1419 ako Wyfalw, doložená je z roku 1522 ako Nova Villa, z roku 1773 ako Nowa Wes, z roku 1919 ako Váhnovejsa, z roku 1929 ako Nová Ves nad Váhom. Obec patrila panstvu Beckov.
V čase prvej písomnej zbierky vlastnil panstvo rod Ctibor zo Ctiboríc, ktorý ho získal od kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1398. Rod Ctiborovcov vlastnil Beckovské panstvo do roku 1434. Od roku 1437 sa vlastníkom stal už druhýkrát rod Bánffyovcov. V roku 1590 došlo k rozdeleniu Beckovského panstva na hornú časť patriacu Nádasdyovcom a dolnú časť patriacu Báffyovcom.
Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom. Predovšetkým to bolo pasenie dobytka a pestovanie obilia. Pestovali veľa ovsa, raže, na zimu sušili ovocie, hríby a lesné plody. Venovali sa divokej zveri , včelám a lovu rýb.
Časť ľudí pracovala v lesoch na chystaní dreva, ktoré používali ako palivové drevo a drevo súce na opravu a údržbu majetku. Priaznivé prírodné i klimatické podmienky vyhovovali pre pestovanie viniča. Najvýhodnejšie boli miesta na východnom svahu Skalky, čo i dnes sa nazývajú Vinohrady. Ďalšia oblasť Sady bola preplnená ovocnými stromami. Pestovanie ovocných stromov bolo zamerané najmä na niektoré druhy, ktoré sa dobre skladovali.
Názvy našich častí chotára majú svoju históriu. Cesta Žálna má názov od toho, že viedla k cintorínu, kde pochovávali svojich blízkych, po našom povedané cesta žialu. Radovky - je to časť chotára, kde bývali oslavy - radovanie, či už po víťaznom boji alebo obrady náboženské.
Tvorba obecného erbu vychádzala z historickej pečate obce, na ktorej je sv. Martin s berlou v ľavej ruke a pri pravom boku je hus.
Je v póze žehnajúceho biskupa, pretože pravou rukou žehná, alebo ju má na žehnanie pripravenú a v ľavej drží berlu. Podľa legendy sa sv. Martin, keď ho mali vysvätiť za biskupa ukryl medzi husami. Jedna z nich ho však svojím gagotom prezradila a z toho dôvodu je jeden z atribútov sv.
Vlajka obce je ďalším dôležitým symbolom, ktorá vychádza z farieb erbu obce. pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, červenej, bielej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pri overovaní dôležitých dokumentov sa naša obec prezentuje tretím obecným symbolom - pečaťou obce.
Rímsko-katolícky kostol sv. Martina biskupa
Rímsko-katolícky kostol sv. Martina biskupa je pôvodne ranogotický, jednoloďový priestor s renesančnou vežou. Pochádza z konca 13.storočia. Prestavovaný bol v roku 1538 a v 18.storočí. V roku 1943 staviteľ F.Szokolóczi k severnej stene lode pristavil nový veľký kostol podľa projektu architekta Š. Paulíka. Starý kostol vymaľoval v roku 1921 M. Fara rímsko-katolícka postavená ešte drevená so šindlovou strechou v roku 1791 a v roku 1821 vyhorela . V 19.storočí boli postavené kamenné kríže, ktoré stoja dodnes. Jeden je za dedinou , pri ceste na ihrisko, druhý je naproti objektom PD.
Kostol sv. Martina biskupa v Novej Vsi nad Váhom
Západnú odlesnenú časť chotára tvoria riečne uloženiny, medzi ktorými preteká rieka Váh a východnú zalesnenú dubovo-hrabovými porastmi druhohorné horniny. Jej katastrálne územie sa rozkladá na ploche 1211 ha, z čoho poľnohospodárska pôda zaberá 47 % a lesná pôda 39%.
Počet obyvateľov obce je v súčasnosti 537 a nachádzajú prácu predovšetkým v okolitých mestách a v novovybudovaných firmách na výrobu nápojov, automobilového priemyslu, distribúcia a doprava tovaru v blízkom okolí. Poslednými desaťročiami prešla obec významnými rozvojovými zmenami, ku ktorým patrí vybudovanie vodovodu, plynofikácie a odkanalizovanie obce.
Taktiež budovanie diaľnice obcou využilo ťažbu štrkov v riečnych uloženinách okolia Váhu a po revitalizácii vyťažených kaziet sa vytvorili podmienky pre vznik rybárstva a vodného vtáctva.
Významné udalosti vo farnosti
Dvadsiaty šiesty november nebol pre našu malú farnosť Nová Ves nad Váhom obyčajný deň. Slávili sme totiž sviatok Zjavenia sa Nepoškvrnenej Panny Márie Zázračnej medaily svätej Kataríne Labouré a privítali sme u nás sestru vincentku Máriu z Nitry, koordinátorku ZZM na Slovensku. Spoločne s naším duchovným otcom vdp. Dušanom Nemcom sme sa pomodlili radostný ruženec, slávili sme sv. omšu zo sviatku Panny Márie. Na záver sa nám veľmi pútavo prihovorila sestra Mária.
Porozprávala nám o Zjavení sa Panny Márie svätej Kataríne, o dare Zázračnej medaily pre nás, o milostiach, ktoré nám naša nebeská Matka sprostredkúva. Vysvetlila nám tajomstvo škapuliarov zeleného a červeného, naučila nás modliť sa ruženec k Božej prozreteľnosti. Jej rozprávanie bolo také pútavé, že mnohým z nás sa nechcelo ísť ani domov. Ďakujeme nášmu nebeskému Otcovi za tento požehnaný čas, za milosti, ktoré sme v tento deň prijali. Ďakujeme za sestru Máriu, za jej čas, za jej lásku, obetavosť, horlivosť a materský prístup pri odovzdávaní nových poznatkov.