História farnosti v Opatovciach nad Nitrou je úzko spätá s dejinami Bojníc a celého regiónu hornej Nitry. V tomto článku sa pozrieme na vývoj farnosti, jej prepojenie s Bojnicami a významné udalosti, ktoré formovali jej históriu.
Obec Opatovce patrí medzi najstaršie písomne doložené obce na Slovensku. Prvá písomná zmienka o obci sa zachovala v známej Zoborskej listine, pochádzajúcej z roku 1113, v ktorej sú popísané majetky benediktínskeho opátstva na Zobore nad Nitrou. Tento dokument je jeden z najcennejších písomných dokladov o histórii Slovenska. Opatovce sú tu zapísané pod názvom Villa trensciniensis sancti Ypoliti. Najstarší názov obce teda znel „sv. Hypolit“.
V ďalších storočiach vystupujú Opatovce pod názvami APATY (1378), APATI (1411), APATHY (1412), OPATOWCE (1773). Je teda zrejmé, že od 14. storočia sa obec už volala Opatovce. Ponechala si názov aj vtedy, keď už opátstvu nepatrila, ale prešla do majetku nitrianskeho biskupstva, čo sa udialo v 15. storočí. Opatovce vystriedali viacerých vlastníkov, rodinu Velčovských, neskôr rád jezuitov, a po zrušení rádu sa stali Opatovce majetkom Fondu štúdijnej základiny.
Až do konca 14. storočia patrili k bojnickej fare aj okolité dediny Dubnica, Kanianka, Lazany, Poruba, Malinová, Chvojnica, Nitrianske Pravno, Nedožery, Brezany, Tužina a Kľačno. Hoci sa niektoré z týchto lokalít v stredoveku stali samostatnými farnosťami, bojnický farár si stále na nich uplatňoval právo na odvedenie jednej šestnástiny cirkevného desiatku. Ak tieto farnosti nechceli túto časť desiatku odvádzať, museli zaň zaplatiť finančnú náhradu, čo viedlo k mnohým sporom ešte aj v 15. storočí.
Čo sa týka územného rozsahu Bojnickej farnosti, môžeme podotknúť toto: k farnosti (mater) prislúchali i viaceré filiálky, ktoré sa rozdeľovali podľa toho, či mali alebo nemali vlastný kostol. Medzi filiálky, ktoré boli bez vlastného kostola, sa zaraďovali Opatovce n/Nitrou, Kocurany, Horné a Dolné Šútovce, Dubnica a Kanianka. K filiálkam s vlastným kostolom patrili Lazany (Kostol sv. Barbory) a Poruba (Kostol sv. Mikuláša). Tento stav trval do konca 18. storočia, pretože v roku 1788 vznikla nová farnosť Lazany, ku ktorej boli pričlenené ako filiálky Poruba i Kanianka.
Materská fara Bojnice, v súlade s predchádzajúcim historickým vývojom, si zachovala pôsobnosť na filiálky Opatovce, Dubnicu, Kocurany, Horné a Dolné Šútovce, avšak počítali sa k jej územiu i Kúty - tam bol situovaný panský majer a mlyn, ďalej kúpele s kaplnkou a tamojší mlyn a lokalita Ukrniská, na ktorej bol postavený nový panský majer.
V porovnaní s údajmi v kanonickej vizitácii z 18. storočia musíme konštatovať, že len v poslednom období, teda na rozhraní 20. a 21. storočia, pribudli do farnosti nové kostoly, čím jedinou dedinkou farnosti vo vtedajšom územnom poňatí, ktorá kostol nemala, sa stali Kocurany. V rokoch 1993 - 1998 pribudol Kostol sv. Michala archanjela v Opatovciach nad Nitrou, v rokoch 1998 - 2000 bol postavený Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Dubnici a rok 2005 bol rokom realizácie stavby Kostola Dobrého pastiera v Šútovciach.
20. storočie bolo pre farnosť významné aj tým, že sa Bojnice stali sídlom dekanátu, ktorý sa odčlenil v roku 1999 z dekanátu Prievidza a pod ktorý spadá týchto 7 farností so svojimi filiálkami: Bojnice, Koš, Kanianka, Lazany, Nedožery-Brezany, Nitrianske Pravno, Tužina. Prvým dekanom sa stal miestny farár Mgr. František Havlík. Dekanát Bojnice je jedným zo 16 dekanátov, ktoré spolu patria do Banskobystrickej diecézy. Samotná farnosť Bojnice však bola umenšená o dve filiálky - Opatovce nad Nitrou a Kocurany, z ktorých Opatovce nad Nitrou sa stali v roku 2003 samostatnou farnosťou a Kocurany ich vlastnou filiálkou.
Život obce vždy bol a je spätý s riekou Váh, ktorá mnoho krát pripravila Opatovčanom horúce chvíle. Mnohé z povodní na tejto rieke narobili v obci veľké škody. Obec kvôli povodniam údajne štyrikrát zmenila svoje miesto. Vybudovaním hrádze na tejto rieke odbudli vrásky z čela mnohým obyvateľom obce.
V histórii obce zanechala stopy I. svetová vojna. Cez II. svetovú vojnu pomáhali obyvatelia obce partizánskym jednotkám pri prevoze na loďkách cez rieku Váh. Ján Bulko bol za túto činnosť väznený v koncentračnom tábore Mauthausen. V noci z 8. na 9. apríla 1945 bola obec oslobodená jednotkami Sovietskej armády. Pri prestrelke za obcou zahynul sovietsky vojak, ktorého pochovali na miestnom cintoríne. Po skončení vojny ho exhumovali a previezli na bratislavský cintorín.
Od roku 2003 sa podarilo v obci zrealizovať vybudovanie parku, športového ihriska, nájomnej bytovky, pripravili sa možnosti pre individuálnu bytovú výstavbu - vytvorili sa stavebné pozemky a vybudovali sa inžinierske siete, prebehla rekonštrukcia budovy obecného úradu, kultúrneho domu, hasičskej zbrojnice, obecnej knižnice, autobusovej zastávky, miestneho rozhlas a verejného osvetlenia. Po dlhých rokoch sme sa konečne dočkali situácie, že naša obec má vybudované všetky siete: elektriku, verejný vodovod, plynovod, telefón, splaškovú kanalizáciu. Po vybudovaní kanalizácie bola vykonaná kompletná rekonštrukcia miestnej komunikácie Záhumnie. Schválený dokument Zmeny a doplnky č. 1 Územného plánu Opatovce rieši ďalší rozvoj individuálnej bytovej výstavby v našej obci.
Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou O-9/2006. Sviatok: 24. september
V stredovekých záznamoch a prameňoch dejepisci Bystríka uvádzajú v latinskom znení tiež ako Beztertus Nitriensis, Bestredius, Bestridus, Bestricus, Bistridus, Bistritus. Slovenský historik J. Kompánek (1836-1917) ho po dôkladných štúdiách ako prvý nazýva Bystrík. Presné miesto a čas narodenia svätého Bystríka nepoznáme, ako však tvrdia historické záznamy, pochádzal z vyššieho rodu z okolia Nitry, kde bolo silné kresťanské slovienské etnikum, ktoré si uchovalo svoju vieru od čias pôsobenia vierozvestov sv. Cyrila a Metoda a aj po zániku Veľkomoravskej ríše v roku 907.
Môžeme predpokladať, že sv. Bystrík absolvoval učilište sv. Hypolita na Zobore, založené ešte za čias Veľkej Moravy. O rehoľníkoch a žiakoch zo zoborského kláštora, ako pokračovateľoch štafety sv. Cyrila, sv. Metoda a sv. Gorazda, vieme, že sa snažili o šírenie slovienskej liturgie. Po zániku Veľkej Moravy sa o christianizáciu dnešného Maďarska starali okrem nemeckých kňazov aj kňazi zo spomínaného učilišťa sv. Hypolita na Zobore.
Kostol sv. Michala archanjela v Opatovciach nad Nitrou
Okrem sv. Bystríka k nim patrili Astrik, sv. Benedikt, sv. Maurus, Prokop, Radla a sv. Práve sv. Bystrík a sv. Maurus zanechali trvalé kresťanské stopy na celom území Pilíšu v dnešnom Maďarsku. Nečudo, že ak prichodiaci cisterciáni v 12. a 13. storočí hľadali miesto, kde by postavili honosný kláštor, rozhodli sa pre Mlynky (Pilisszentkereszt). Vybudovaním kláštora a kostola sa Mlynky stali sídlom kultúry a umenia širokého okolia od pravého brehu Dunaja až po Budín. Stopy, ktoré v tamojšom obyvateľstve zanechali svätci, odchovanci nitrianskeho benediktínskeho kláštora sv. Bystrík a sv.
Politická, hospodárska, kultúrna a náboženská situácia v uhorskom kráľovstve v prvej polovici 11. storočia bola veľmi zložitá. Nástupcom sv. Štefana, ktorý zomrel bez potomka v roku 1038 (jeho jediný syn Imrich zomrel v roku 1031), sa na kráľovskom tróne stal jeho synovec Peter Orseolo z Benátok. Proti nemu však povstal príbuzný Samuel Aba, ktorý vyhnal Petra z Uhorska. Po viacerých vojnových stretnutiach nemecký cisár Henrich III. v roku 1044 opäť dosadil Petra na uhorský trón, ktorý spravoval ešte tri roky. V Uhorsku považovali Petra za votrelca a v roku 1046 vypuklo proti nemu povstanie. Nespokojenci pozvali na trón synov Vazula, nešťastného bratranca kráľa Štefana, ktorého oslepili na Nitrianskom hrade, pretože pripravoval vzburu. Za Vazulom vtedy stála pohanská časť národa. Nastalo obdobie poznačené vnútornými náboženskými nepokojmi, ktoré vyústilo do krvavých zrážok. S prestávkami trvalo skoro tridsať rokov, Vazulovi synovia Ondrej, Belo a Levente boli ešte za čias kraľovania Štefana poslaní do vyhnanstva na Kyjevskú Rus.
Ondrej sa dal v Kyjeve pokrstiť a stal sa zaťom Jaroslava Múdreho, práve on sa mal stať budúcim uhorským panovníkom. Všetko skomplikovali pohanskí vzbúrenci pod vedením vodcu Vathu, ktorí medzitým začali ohrozovať kresťanstvo v podunajských oblastiach, kde ničili kostoly, kláštory a iné kresťanské pamiatky. Vathovci udreli najprudšie na Nitru v lete 1046. Biskup Bystrík so županom Salamierom a so Slovienmi z Ponitrianska a Považia, zahnali pohanov za Dunaj. Kresťanské obyvateľstvo slovenského územia sa postavilo na obranu svojej viery. Chcelo zastaviť nápor nepriateľských síl a prispieť takto na pomoc svojím kresťanským bratom v Zadunajsku.
Svätého Bystríka uctievali od jeho smrti najmä v Nitre, od roku 1880 sa ale silný maďarizačný prúd usiloval jeho pamiatku zatemniť. V súčasnosti sa meno Bystrík vyskytuje len v slovenskom občianskom kalendári, kde sa dostalo zo Svätovojtešského kalendára v polovici 20. storočia. Spomienka svätého Bystríka pripadala v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku na 24. septembra. Po 2. vatikánskom koncile bola snaha „prečistiť“ liturgický kalendár od málo uctievaných svätcov. A tak jeho spomienka z liturgického kalendára „vypadla“.
Bystríkov život a odkaz sú dôležitou súčasťou slovenskej histórie a kultúry, a jeho príbeh by mal byť pripomínaný a šírený aj v súčasnosti.
Téma 1: Zabráňme ďalšiemu ožobračovaniu ľudí! Téma 2: Cesta ministérky kultúry
Pre úplnosť na záver uvedieme ešte zoznam správcov farnosti Bojnice, ktorého chronologické údaje sme získali z dostupných písomných prameňov:
- zač. 15. stor. Peter, farár
- 1437 - Ladislav, farár
- 1464 - 1487 Michal Keberhard, farár
- 1488 - Peter Poleczy, farár (od roku 1485 rektor Bojnického oltárnictva)
- 1569 - Peter Szuchini, farár
- pol. 16. stor. Ján zo Satmáru, evanjelický farár a prepošt
- pol. 16. stor. Gašpar Kapislanus, evanjelický farár a prepošt
- 2. pol. 16. stor. Jur Zapkovius, evanjelický farár a prepošt
- 2. pol. 16. stor. Ján Nosko, evanjelický farár a prepošt
- 2. pol. 16. stor. Pavel Vzanda, evanjelický farár a prepošt
- 1580 Adam Fábry, evanjelický farár a prepošt
- 1580 - 1590 Melicher Šupka, evanjelický farár a prepošt
- 1580 - 1598 Pavel Vranka, evanjelický farár a prepošt
- 1607 - 1621 Izák Abrahamides Hrochotský, evanjelický farár a prepošt
- 1623 - 1625 Mikuláš Fidicinis, evanjelický farár a prepošt
- 1625 - 1630 Bazil Fábry, evanjelický farár a prepošt
- 1630 - 1640 Tobiáš Benedikty, evanjelický farár a prepošt
- 1640 - Tomáš Belanius, farár
- pol. 17. stor. Ján Cherlay, farár
- pol. 17. stor. Ján Gersitz, farár
- pol. 17. stor. Mikuláš Hunfalvy, farár
- 1662 - Ján Alexej Turkovič, farár
- 1692 - František Žilka, farár
- 1721 - Ján Imrich Chilko, farár
- pol. 18. stor. Ladislav Majténi, farár
- 1779 - Ladislav Várady, farár
- 1794 - 1806 Ignác Veisz, farár
- 1806 - 1825 Ján Nepomuk Vegyveres, farár
- 1825 - 1831 Michal Fekete, farár
- 1833 - 1874 Jozef Majténi, farár
- 1877 - 1880 František Holécy, farár
- 1880 - 1882 Štefan Bursák, farár
- 1883 - 1901 Jozef Tomáškovič, farár
- 1901 - 1920 Alojz Rudnay, farár
- 1920 - 1937 Karol Anton Medvecký, farár
- 1938 - 1961 Lukáš Petráš, farár
- 1961 - 1980 Ladislav Šrot, farár
- 1980 - 1990 Pavol Kollár, farár
- 1990 - 1992 Jozef Šmál, farár
- 1992 - 1994 Jozef Repko, farár
- 1994 - 1995 Juraj Dubec, farár
- 1995 - 1997 Ján Obžera, farár
- 1996 - 1997 Štefan Barilla, administrátor
- 1997 - 2008 František Havlík, farár, dekan
- 2008 - Anton Eliaš, farár, dekan
Popri farároch pôsobiacich vo farnosti boli pomocníkmi v duchovnom vedení farnosti aj ich kapláni, z ktorých uvádzame tých, ktorí tu pôsobili v poslednom období:
- 1997 - 1998 Peter Maťko, kaplán
- 1997 - 1999 Ľuboš Volko, kaplán
- 1999 - 2001 Andrzej Pierwola, kaplán
- 2001 - 2002 Ondrej Spišiak, kaplán
- 2002 - 2003 Marek Martinkovič, kaplán
- 2003 - 2005 Jozef Meško, kaplán
- 2004 - 2014 Gerhard Glazer - Opitz, kaplán
- 2005 - 2008 Štefan Fábry, kaplán
- 2014 - 2017 Peter Ondrík, kaplán
- 2017 - František Veverka, kaplán
Súčasný kostol v Opatovciach nad Nitrou