Pustoúľanská rímsko-katolícka farnosť patrí medzi staré farnosti (Antiqua Parochia) uvádzané v starobylej literatúre vrátane Schematizmov. Patronícium miestneho neskorobarokového kostola, ktorý pochádza z roku 1714 je venované Sv. Ladislavovi. V súčasnosti je farnosť samostatnou cirkevnou jednotkou spravovanou z miestnej rk. fary.
Adresa farského úradu:
Poroská 593/51925 28 Pusté Úľany
Farský administrátor (správca farnosti): Mgr. Daniel Vachan, školský dekan
Sväté omše:
- počas letného obdobia:
- cez pracovný deň o 18.00 hod.
- v sobotu: spravidla o 8.00 hod.
- v nedeľu: o 8.00 hod. a o 10.00 hod.
- počas zimného obdobia:
- cez pracovný deň o 17.00 hod.
- v sobotu: spravidla o 8.00 hod.
- v nedeľu: o 8.00 hod. a o 10.00 hod.
Kostolník: Vladimír Horník
Farská rada: projekt rekonštrukcie kostola sv. Ladislava
Stavebno-technický stav farského kostola bol poznačený havarijným stavom veže, ktorá si vyžadovala komplexnú výmenu krytiny a celkovo nevyhovujúcim stavom fasád, ktoré trpia najmä navĺhaním muriva a mechanickými a poveternostnými poškodeniami. Kostol si vyžadoval rekonštrukciu vonkajších fasád, vnútorných omietok a malieb, ale i vnútorného technického vybavenia, najmä elektroinštalácie a mobiliáru (lavice, oltár).
Otázka samotného vzniku farnosti je veľmi zložitá. Vieme, že sa tak stalo v roku 1715. Pusté Úľany boli pôvodne filiálkou Voderád, no v 1. polovici 17. storočia patrili pod farnosť vo Veľkom Grobe (doklad pochádza z roku 1634) a ešte predtým zrejme pod farnosť Čataj. Najpôvodnejšia cirkevno-správna príslušnosť obce, siahajúca hlboko do stredoveku (9.-13. storočie) však radila obyvateľstvo Pustých Úľan ku kostolu sv. Michala vo Veľkých Úľanoch.
Zložitý vývoj tunajšej oblasti bol dôsledok nielen rozpadu tohto rozsiahleho sídelného areálu na menšie sídliskové jednotky - obce, ale aj nástupu reformácie v 16. storočí. Tá v prostredí, kde žilo vedľa seba etnicky zmiešané obyvateľstvo slovensko-maďarské prinášalo viacero komplikácii aj v náboženskej oblasti. Prevažujúcim javom totiž bolo, že kým slovenské obyvateľstvo zostávalo alebo katolícke, alebo prijalo Lutherovu reformáciu, maďarské obyvateľstvo sa klonilo ku Kalvínovej reformovanej cirkvi.
Príslušnosť ku katolíckej cirkvi sa totiž pre ďalšie spoločenské presadenie stávalo čoraz väčšou nevyhnutnosťou. To bol aj životný príbeh šľachtica Štefana Dobšu, spoločensky asi najvýznamnejšieho miestneho zemana, ktorý na prelome 17. a 18. storočia zastával dôležitý a prestížny úrad bratislavského podžupana (vicišpána). Zdá sa, že práve jeho osoba významnou mierou prispela k postupujúcej konverzii tunajšieho obyvateľstva na katolícku vieru. Zriadenie farnosti sa teda ukazovalo ako jeden z najdôležitejších nástrojov pre dosiahnutie tohto cieľa. Štefan Dobša k tomu prispel viacerými aktivitami, najmä sa postaral o stavbu tunajšieho kostola sv. Ladislava a tiež sa postaral aj o jeho finančné zabezpečenie fundáciou (základinou) vo výške dvetisíc zlatých (čo sa však napokon pre odpor príbuzných výrazne zredukovalo).
Kostol svätého Ladislava v Pustých Úľanoch
Aj pustoúľanská matrika z roku 1715 je svedectvom o takýchto aktivitách. Zdá sa, že ešte pred založením matriky existovala akási benefičná kniha - kniha záznamov o príjmoch duchovného správcu kostola, ktorý už v roku 1708 bol postavený a funkčný. Do dnešných dní zachovaná matrika je teda najstaršia evidencia, o čom svedčí aj spôsob vedenia záznamov a jej celkový charakter.
Prvé zápisy sa týkali evidencie pokrstených detí. 16. júla to bol Jakub, syn Jána a Barbory Mijavech, krstnými rodičmi boli Ondrej a Mária Turóczy, všetci boli katolíci. Ďalší záznam dokladá zložitú náboženskú situáciu v dedine. Dňa 28. júla bola totiž v katolíckom kostole pokrstená Eva, dcéra Pavla a Márie Morvajovcov, no krstnými rodičmi boli Štefana a Eva Gönczölovci, ktorí boli luteráni. Možno povedať, že táto časť matriky je najrozsiahlejšia a zaberá takmer dve tretiny celého obsahu.
Až od strany 136 nasleduje matrika sobášených. Prvý záznam nás informuje o sobáši Jakuba Hrabinského a pannou Máriou Polákovou, obaja boli pôvodom Pustoúľančania. Sobáš sa uskutočnil 14. júla 1715 a predchádzali mu tri verejné ohlášky. Od strany 157 nasleduje zoznam konvertitov na katolícku vieru za roky 1750 až 1758. Najstarší záznam z 25. apríla hovorí o tom, že na katolícku vieru prestúpila iba trinásťročná Mária, dcéra Michala Horvátha, no krátko potom zomrela. Napokon od strany 159 nasleduje zoznam pochovaných za roky 1750 až 1763.
Patrí k nemu aj iný zoznam, ktorý sa nachádza až o niekoľko strán - ide o zoznamy zomrelých a pochovaných v rokoch 1715 až 1732. Charakter týchto zápisov svedčí o tom, že boli odpísané z nejakej inej evidenčnej knihy, pravdepodobne sa tak stalo v roku 1763. Táto pôvodná kniha bola zrejme značne poškodená a autor odpisu sa usiloval o „zachránenie“ aspoň menného zoznamu, pretože ostatné údaje tu chýbajú. Zrejme boli ťažkočitateľné, prípadne nezvratne poškodené.
Z roku 1763 máme pomerne vzácnu možnosť porovnať aj stav narodených (pokrstených) a zomrelých (pochovaných) obyvateľov Pustých Úľan. Tak sa dozvedáme, že pokrstených bolo 35 detí a pochovaných 26 osôb. Pozoruhodný je záznam, podľa ktorého dal pustoúľansky kňaz svojmu predstavenému voderadskému farárovi za odslúženie omše v dedine 12 denárov s poznámkou, aby si za to kúpil pintu vína (cca 1,8 litra), a to namiesto raňajok, „na ktoré ho nikto nevolal“.
Záverečná strana matriky potom ešte obsahuje stručné údaje k vizitácii kostola, ktorá sa uskutočnila za farára Martina Tallyána, teda asi v rokoch 1718/1719.
Rímskokatolícky kostol svätého Ladislava stojí neďaleko centra obce, pri ceste do Pavlíc. Bol postavený v roku 1714 a dnešnú podobu získal po prestavbe v roku 1742. Barokový kostol tvorí loď s polygonálne ukončenou svätyňou a predstavanou vežou. Po oboch bokoch kostola sú k hlavnej lodi pristavené ďalšie priestory (sakristia a prístavba), ktoré dodávajú stavbe pôdorys kríža. Interiér kostola je prevažne z druhej polovice 18. storočia. Hlavný oltár zdobí obraz zasvätený svätému Ladislavovi. Na stenách lode sú umiestnené sochy svätých a zastavenia Krížovej cesty. Na empore sa nachádza jednomanuálový osemregistrový organ s pedálom s neoslohovou skriňou, pochádzajúci z roku 1898. Interiér kostola dopĺňa aj neoslohová spovednica z konca 19. storočia.
Baroková kaplnka Navštívenia Panny Márie z roku 1742 stojí na cintoríne a bola postavená na obdĺžnikovom pôdoryse. V minulosti boli pred vstupom do kaplnky dodatočne osadené tepané kovové mrežové dvere (pravdepodobne pochádzajú z kaštieľa). Dnes sa nachádzajú vo Vlastivednom múzeu v Galante. Zaklenutý interiér zdobí baroková maľba, otvoreného neba s motívom dvoch vznášajúcich sa anjelov, barokový oltár. Zo sochárskej výzdoby oltára sa zachovali dve sediace postavičky anjelov, ktoré sú osadené na krajoch korunnej rímsy oltára. V dolnej časti oltára sa pred menzou nachádza antependium, lemované dreveným, bohato vyrezávaným rámom s motívom pásky a akantu. V strede antependia je namaľovaný Kristov monogram “IHS”.
Kaplnka svätého Jozefa sa nachádza na dolnom konci obce. Malá tehlová stavba je ukončená sedlovou strieškou s jednoduchým kovovým krížom. Strieška je vysunutá dopredu a po bokoch ju podopierajú stĺpy ukončené okrídlenými anjelskými hlavičkami. V dolnej časti má kaplnka dva kamenné stupne. V jej tele je presklená nika ukončená hrotovým oblúkom. V nike je vložená polychrómovaná socha sv. Jozefa. Neogotickú kaplnku sv. Jozefa dal postaviť neznámy donátor v roku 1866.
Na hornom konci obce, sa nachádza štvorhranný stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice. Stĺp so súsoším dala v roku 1903 postaviť pravdepodobne rodina Marcellovcov o čom svedčí nápis a erb na hornej časti podstavca.