Tento článok sa zameriava na históriu a pôsobenie saleziánov v Považskej Bystrici a Žiline, dvoch významných mestách na Slovensku. Saleziáni, známi svojou prácou s mládežou a komunitným rozvojom, zanechali hlbokú stopu v živote miestnych obyvateľov.
Vznik farnosti v Považskej Bystrici
1. januára 2009 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis zriadil novú farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Pri svätej omši v Kostole sv. Heleny na sídlisku Rozkvet, biskup priblížil postoj Panny Márie Bohorodičky. Kancelár biskupskej kúrie Mons. Michal Baláž prečítal dekrét ustanovenia farnosti, ktorým diecézny biskup zveruje pastoračnú starostlivosť o novú farnosť Rehoľnej spoločnosti Misionárov Saletínov.
Rehoľa Saletínov vznikla v polovici XIX. storočia vo Francúzsku v dôsledku zjavenia sa Panny Márie 19. 09. 1846 v La Salette. V Považskej Bystrici pôsobia Misionári Saletíni od roku 1990. Ako poznamenal zástupca provinciála Piotr Cieplak jeho spolubratia pôsobia na Rozkvete už 18 rokov v službe pre spásu sveta.
Sväté omše vo Farskom kostole sv. Heleny:
- Utorok: 6:30, 17:30, 19:00 (mládežnícka sv. omša)
- Nedeľa: 6:00, 8:00, 9:30 (detská sv. omša), 11:00 (mládežnícka sv. omša)
Pravidelné spovedanie vo Farskom kostole sv. Heleny:
- Štvrtok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (pred 1. piatkom)
- Piatok: 6:30-7:00, 17:30-18:00 (1. piatok)
Pôsobenie Saleziánov v Žiline
Všetko to začalo v roku 1936, keď dôstojný pán prelát, žilinský farár Tomáš Ružička, povolal do Žiliny rehoľníkov - saleziánov, ktorých založil sv. Ján Bosco. Do Žiliny prišli dvaja Saleziáni - don Ľudovít Žilka a don Anton Sersen, ktorí mali rozbehnúť prípravné práce a dohliadať na stavbu žilinského saleziánskeho domu. Dočasne bývali v jednoposchodovom dome, ktorý stál v sirotárskej záhrade na Kuzmányho ulici č. 14.
Saleziánsky dom v Žiline začali stavať 13. júna 1937 s veľkou podporou veriacich a žilinského farára Tomáša Ružičku. Prípravy na stavbu saleziánskeho domu pokračovali rýchlo, takže už 13. júna 1937 mohol byť posvätený a položený základný kameň budovy. Rovnako rýchlo ako príprava stavby pokračovala i samotná výstavba za výdatnej finančnej pomoci p. preláta Tomáša Ružičku, ale i vtedajšieho nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťka. Citeľná bola i pomoc veriacich zo Žiliny i z okolitých dedín, hlavne zo Závodia, Bánovej a Bytčice.
V roku 1938 výstavbu saleziánskeho domu v Žiline dokončili. Bola to moderná dvojposchodová budova s kaplnkou a s priestranným divadlom. Dňa 20. novembra 1938 novopostavený Saleziánsky dom v Žiline slávnostne otvoril nitriansky sídelný biskup ThDr. Karol Kmeťko.
V roku 1945 bola v Žiline vytvorená saleziánska farnosť s úradným názvom „Rímskokatolícka fara sv. Jána Bosca v Žiline". Okrem priľahlých častí mesta patrilo do nej aj Závodie. Na jar 1949 sa začal sústredený nápor štátnej vrchnosti, ktorý bol namierený proti rehoľným spoločenstvám vychovávajúcim mládež v internátoch. Na konci školského roka 1948/1949 bol Saleziánsky ústav v Žiline poštátnený.
Koncom júna štátne orgány v spolupráci so štátnou bezpečnosťou zatvorili kostol a vyviezli zo žilinského saleziánskeho ústavu všetkých chovancov i duchovných. Administrovanie saleziánskej farnosti prevzal Rímskokatolícky farský úrad v Žiline. V roku 1949 štátna moc premenila saleziánsky dom na krajské sídlo ministerstva vnútra. Kaplnku prestavali na kancelárie, pristavali ľavé i stredné krídlo, ktoré slúžilo ako väzenie. Všetky tri krídla prepojili vzadu dvojpodlažnou budovou, v ktorej bola výmenníkova stanica a účelové miestnosti.
Po 17. novembri 1989 štát postupne vrátil cirkvi mnohé objekty, ktoré jej predtým patrili. V Žiline podľa osobitného zákona reštituovali budovu svojho ústavu saleziáni. Už 1. apríla 1990 začali v Žilinskej farnosti pracovať na úseku pastorácie mládeže dvaja saleziánski kňazi, don Kamil Kutarňa a don Štefan Urban. Budovu prevzali v auguste. Biskupský úrad v Nitre obnovil dňa 1. septembra 1990 v Žiline zrušenú farnosť, ktorú dostali do správy saleziáni. Do farnosti patria sídlisko Hliny V a Hliny VII, okolie saleziánskeho domu a mestská časť Bánová.
Dňa 25. novembra 1990 o 15.00 h sv. omšou, ktorú celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Ján Chryzostom Korec, a posvätením Kaplnky sv. Jána Bosca sa opäť začala písať nová história saleziánskej prítomnosti v Žiline.
Dnes majú saleziáni v Žiline Inštitút svätého Tomáša Akvinského, čiže filozofický študentát pre svoj dorast; od roku 1991 sa venujú mladým učňom a stredoškolákom na miestnej Strednej odbornej škole svätého Jozefa Robotníka; v akademickom roku 2006/2007 zriadili v spolupráci s Vysokou školou zdravotnííctva a sociálnej práce sv. Alžbety detašované pracovisko Saleziánum - Katedru sociálnej práce s deťmi a mládežou.
V rámci žilinskej saleziánskej farnosti funguje živé spoločenstvo saleziánov spolupracovníkov, spoločenstvo mladých rodín, detský orchester, mládežnícky zbor i Centrum pre rodinu. A samozrejme základná súčasť každého saleziánskeho domu - oratórium a mládežnícke stredisko.
Prehľad pôsobenia Saleziánov v Žiline
Pre lepšiu orientáciu v pôsobení saleziánov v Žiline, uvádzame prehľad dôležitých dátumov a udalostí:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1936 | Žilinský farár Tomáš Ružička povolal saleziánov do Žiliny. |
| 1937 | Posvätený základný kameň saleziánskeho domu. |
| 1938 | Dokončenie výstavby saleziánskeho domu. |
| 1945 | Vytvorenie saleziánskej farnosti v Žiline. |
| 1949 | Poštátnenie Saleziánskeho ústavu a zatvorenie kostola. |
| 1990 | Obnovenie farnosti a návrat saleziánov do Žiliny. |
