Oravský hrad, dominanta regiónu Orava.
Prírodné Podmienky a História Osídlenia
Na severozápade Dlhú nad Oravou ohraničujú Ostrý vrch, na severovýchode vrch Holáň, na východe vrch Banský a na juhozápade vyvýšenina Žiar - Hradisko, ktorá je v súčasnosti chotárnou hranicou so susednou obcou Sedliackou Dubovou. Vyvýšeninu charakterizuje praveké halštatské osídlenie a viditeľné zrúcaniny kostola svätých Kozmu a Damiána s cintorínom.Prvýkrát sa spomína ako „villa Dluha Luka“ v listine palatína Mikuláša z Góry z roku 1420. Táto listina vyjadruje stav majetkovej držby v čase, keď sa majiteľom Oravského hradu stal na prechodný čas Stibor zo Stiboríc, uhorský šľachtic poľského pôvodu. Dlhá nad Oravou sa však približne až do 16. storočia uvádza spoločne so Sedliackou Dubovou a až v roku 1593 sa prvýkrát spomína samostatne.
Kostol sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou.
Rieka Orava a Prírodné Zaujímavosti
Katastrom obce preteká rieka Orava, ktorá bola v roku 1997 vyhlásená za chránený areál vďaka komplexu zachovalých riečnych ekosystémov s bohatým druhovým zastúpením fauny a flóry i biotopov mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov organizmov. V Dlžianskom chotári priberá rieka Orava z pravej strany Dlžiansky Cickov, ktorý pramení v Oravskej Magure na južnom svahu Prípora v nadmorskej výške približne 995 m n. m. a z ľavej strany potok Turín a Chlebnický potok, ktoré sú bystrinnými tokmi a svoj spád prekonávajú pomocou stupňovitých malých vodopádov, pekne zachované v doline Dlžianskeho Cickova. Hranicou katastra preteká taktiež potok Ráztoky, ktorý je pravostranným prítokom Chlebnického potoka. Na riečnej nive, neďaleko sútoku Chlebnického potoka do rieky Oravy, je najnižší bod dlžianskeho katastra (525m.n.m.).V lokalite Makovisko- Ivanovo, asi 2,5 km na sever od obce, sa nachádza minerálny prameň, ktorý vyviera na zlomovej línii, na styku vápencov s rohovcami bradlového pásma a ílovcov magurského príkrovu. Územie dlžianskeho chotára patrí do systému pohorí Západných Karpát a zasahuje do troch horopisných jednotiek: do Oravskej Magury na severe, do Oravskej vrchoviny (stredná a južná časť katastra) a Skorušinských vrchov v juhovýchodnej časti. Takmer celá plocha chotára má charakter vrchoviny. Masív Oravskej Magury je budovaný predovšetkým pieskovcami a ílmi. Povrch je pokrytý hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Najvyšším vrchom v dlžianskom katastri je Prípor (1105,8 m.n.m.), ďalej sem patrí Bučina (894 m.n.m.) a Poľany (881,8 m.n.m.) Vysoký Grúň (848,7 m.n.m.), Ostrý Vrch (808,5 m.n.m.), Banský (752m.n.m.),Osičiny (763,1 m.n.m.), Kálaný (852,7 m.n.m.) a Holáň (794 m.n.m.) patria do celku Oravská vrchoviny a z obdobia starších treťohôr je Turínok (1003,5 m.n.m.) a Lysec (943,6 m.n.m.), ktoré patria do Skorušinských vrchov.Zaujímavosťou je pseudokrasová jaskyňa Kozia diera, ktorá sa nachádza severne od obce. V ústnom podaní sa zachovala povesť o kačici, ktorá preplávala z podbielanského chotára cez jaskyňu až do dlžianskeho chotára. Zaujímavosťou je chránený strom lipa veľkolistá (Thilia platyphyllos), významný exemplár z historického, kultúrneho, vedeckého a krajinárskeho, ktorá sa nachádza v centre obce. Výška stromu je 27 m, priemer koruny 18 m a vek 120 rokov.Kostol sv. Ladislava Bratislava
Kostol sv. Ladislava
V centrálnej časti obce je situovaný rímskokatolícky barokovoklasicistický kostol sv. Ladislava, postavený v roku 1811 ako kaplnka. V roku 1914 bol rozšírený na kostol a po roku 1940 bol opravený. Dňa 23. apríla 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je zasvätený uhorskému kráľovi Ladislavovi I. Svätému (*27. Jún 1040 - † 29. júl 1095), ktorý bol v rokoch 1063 až 1077 kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a v rokoch 1077 až 1095 uhorským kráľom.Interiér Kostola
Obraz sv. Ladislava pri prameni je dominantou hlavného oltára v kostole. Nad ním je umiestnený obraz Svätej Rodiny a po bokoch hlavného oltára sú sochy sv. Petra a Pavla. Bočný oltár Ružencovej Panny Márie znázorňuje na tróne sediacu Pannu Máriu s malým Ježišom v náručí. Pri jej nohách kľačia dve postavy - zakladateľ rehole sv. Dominik Guzman a vedľa neho sv. Katarína Sienská. Bočný oltár Ružencovej Panny Márie v kostole sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou je svedectvom toho, že predkovia v dedine v minulosti založili ružencové bratstvo.Na spodnej časti oltárov sú prostredníctvom drevených reliéfov znázornené okamihy života dvoch umierajúcich ľudí, ktorí rôzne prežívajú posledné minúty života. Stvárnenie ostatných osôb na oboch reliéfoch dostatočne vystihuje ich pocity a tento malý prvok na bočnom oltári je veľkým priestorom pre zamyslenie každého človeka, aby si vybral v živote tú správnu cestu. Po stranách oltára sú sochy sv. Jána Nepomuckého a Božského Srdca Ježišovho. Hlavnou témou druhého bočného oltára je zobrazenie bolestnej Panny Márie s Kristovým telom po zložení z kríža a po stranách sú umiestnené sochy sv. Jána a sv. Márie Magdalény.Svätý Ján je znázornený ako symbol čistej odovzdanosti - vernosti, tichej blízkosti voči osobe Ježiša Krista. Zotrval až do konca, pod krížom na Golgote. Neskôr kráčal po vzkriesení Pána, cestou učeníka, ako verný žiak v stopách svojho učiteľa. Socha Márie Magdalény symbolizuje kajúcnosť. Zároveň nesie v sebe odkaz: Nikdy nie je neskoro pre zmenu v našich životoch. Táto socha drží v rukách nádobu s vonným olejom, keď po smrti Pána Ježiša išla pomazať telo olejom. Prežila ohromujúce prekvapenie, keď namiesto mŕtveho Ježišovho tela stretla ako prvá Vzkrieseného Pána.Maľby na Klenbe Kostola
Na klenbe kostola sú situované tri maľované viacfigurálne výjavy, pochádzajúce pravdepodobne z roku 1921. Východné klenbové pole lode pri víťaznom oblúku vypĺňa scéna prezentujúca Posledný súd, ktorý nastane po druhom Kristovom príchode. Zobrazenie Posledného súdu predstavuje pomerne rozsiahly námet, ktorý je zložený z niekoľkých častí. Ústrednou postavou je Ježiš Kristus, sudca, po stranách je usporiadaný zástup apoštolov, svätcov a anjelov. Panna Mária kľačí po Kristovej pravici a prihovára sa za tých, ktorí majú byť súdení. Nad postavou Krista sudcu je skupina anjelov, trúbiacich na poľniciach, aby zobudili mŕtvych. Vo vertikálnej osi pod Kristom je archanjel Michal vážiaci duše. V spodnej časti výjavu sa zo zeme vynárajú mŕtvi v rôznych etapách premeny v zmysle Ezechielovej vízie planiny vyschnutých ľudských kostí, pokryté svalmi a oživené, ktorá bola považovaná za predobraz všeobecného vzkriesenia z mŕtvych.Po stranách Krista sú postavy anjelov, z ktorých anjel po Kristovej pravici odovzdáva kľúč od nebeského raja skupine ženských a mužských postáv a druhý anjel vynáša jednu z postáv do neba. Anjel po Kristovej ľavici s plamenným mečom zaháňa zatratencov do pekla s obludami, kde sú znášaní okrídlenými démonmi (Mt 25,31-46). Na západnej strane lode je v medailóne situované scéna Misia sv. Cyrila a Metoda. Dvojicu vierozvestcov dopĺňa skupina ľudí, situovaná oproti nim a načúvajúca ich učeniu. Úcta k týmto svätcom je v Dlhej nad Oravou hlboko zakorenená. Svedčí o tom aj kamenné súsošie Kalvárie a sôch sv.Cyrila a Metoda na vstupnej bráne do kostola a taktiež pomenovanie dvoch zo šiestich zvonov menami týchto svätcov, ktoré sú umiestnené vo veži kostola. Ďalšie zvony sú pomenované po sv. Petrovi, sv. Pavlovi, sv. Jozefovi a sv. Jurajovi.Na treťom obraze, umiestnenenom v západnej časti lode je namaľovaný výjav, ktorý zobrazuje popravu ranokresťanského mučeníka v období rímskeho cisára Diokleciána, ktorý vládol v rokoch 284 až 305. Na sklonku jeho vlády došlo k prenasledovaniu kresťanov a cisár vydal postupne štyri edikty, ktoré zbavovali kresťanov osobnej slobody. Rímskemu vojakovi Alexandrovi, veliteľovi centúrie Thébskej légie, sa podarilo utiecť pred masakrou vojakov tejto légie, ktorí odmietli týrať miestnych kresťanov. Rímski vojaci nakoniec zajali Alexandra a v reťaziach ho priviezli do talianskeho mesta Bergamo. Alexander mal na výber: buď obetovať pohanským modlám, alebo podstúpiť smrť sťatím. Alexander si umyl ruky vodou, začal sa vrúcne modliť k Bohu a nastavil svoj krk katovi, ktorý ho 26. augusta 303 sťal. A práve mučenícka smrť svätého Alexandra je témou výjavu na nástennej maľbe v našom kostole.Neznámy autor maľby v dlžianskom kostole bol v prvej polovici minulého storočia určite motivovaný obrazom s názvom „ Mučeníctvo svätého Alexandra“, ktorý je umiestnený v obrazovej galérii Vatikánskych múzeí. Mons. František Tondra, spišský biskup dňa 24. júla 2011 konsekroval obnovený kostol sv. Ladislava a nový obetný oltár. Na obetnom oltári je znázornený symbol Abrahámovej viery a obety a v čelnej strane obetného oltára sa nachádzajú pozostatny štyroch svätých, sv. Františka Saleského, sv. Viktora, sv. Gaudencia a sv. Gemmy a sú uložené v relikviári v tvare kríža.V rokoch 1914 až 1916 bol v kostole zabudovaný organ vyrobený vo firme Otta Riegera z Budapešti pod opusovým číslom 2004. V rokoch 1960 bol prestavaný do dnešnej podoby a v roku 2010 bola vykonaná jeho generálna oprava. Na veži a streche kostola sú umiestnené tri kríže, ktoré esteticky a umelecky dopĺňajú prekrásne proporčne vyrovnanú siluetu chrámu. Veľký cyrilo-metodský dvojkríž na veži kostola bol zhotovený roku 1863, v roku tisíceho výročia príchodu svätých vierozvestcov na naše územie. Je to výrobok miestneho oravského kováča a jeho pomocníka a je veľmi pravdepodobné, že kríž obsahuje aj zvyškové železo z lesného, poľnohospodárskeho a domáceho náradia, ktoré prešlo rukami mnohých miestnych ľudí. Medená kopula pod krížom je ďalší skvost slovenských medikováčov a s medenou nohou prezentujú dokonalú ručnú prácu zručného medikováča. Pri reštaurovaní v roku 2012 bola v kupole nájdená vzácna listina predkov z 2. júla 1863.
Interiér kostola sv. Ladislava.
Precízne vypracovaný je malý dvojkríž na streche kostola, vyrobený miestnym kováčom Andrášom Kaučarikom v roku 1874. Kríž bol upravovaný rozsekávaním a tvarovaním železného profilu a spoje boli vykonávané nitovaním a objímkovaním. Pravdepodobne z obdobia prístavby svätyne pochádza tretí kríž, ktorý je osadený na streche kostola. Kostol sv. Ladislava je významnou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva v našej obci, ktorý veriacim slúži denne na bohoslužby už takmer 100 rokov ako farský chrám.Legenda o sv. Ladislavovi
Za čias jeho vlády sa stalo, že do Uhorska vtrhli Rusi, spustošili niekoľko dedín a miest a vrátili sa domov s veľkou korisťou. Kráľ Rusom vypovedal vojnu a tiahol do boja s veľkým vojskom. Jedna z legiend hovorí, že keď tiahli popri Jasove, vojakov trápil príšerný smäd, ktorý bol taký veľký, že v utrpení začali nariekať. Ich krik začul aj vodca Tatárov a veľmi posmešne sa opýtal kráľa Ladislava: „Hej, nože počuj, kráľu, prečože tak revú tvoji vojaci?“„Pretože sa chcú stretnúť s tebou v boji“ - odpovedal kráľ. Ale kým mohlo dôjsť k boju, kráľ sa obrátil k Bohu a prosil, aby mohol občerstviť zoslabnutých vojakov. Boh vyslyšal jeho modlitbu a zo skaly vytryskol prameň vody, s ktorou si vojaci utíšili svoj smäd a tak si zachránili svoje životy.Tradičná Ľudová Kultúra
Spomedzi javov tradičnej ľudovej kultúry má osobitné postavenie folklór, ktorý zahŕňa ľudové tradície, zvyky, obyčaje a obrady ako i ľudové umenie, čiže spev, tanec, hudbu, divadlo, ľudový odev, umelecké a remeselné diela. Všetko to sa jedno cez druhé prelína a spoločne tvorí neodmysliteľnú súčasť ľudského života. Nezastupiteľné miesto má odev, ktorý púta laických pozorovateľov, ako i umelcov a odborníkov. Oblečenie oravského ľudu bolo veľmi pestré a aj na dlžianskom kroji vidieť estetické cítenie ľudí, ktoré sa odzrkadľuje na jeho bohatom zdobení. Aj keď je jeho používanie v každodennom živote v súčasnosti je obmedzené len na niekoľko starších obyvateliek, jeho podobu v rôznych formách naďalej prezentuje dlžianska folklórna skupina, ktorá aj v súčasnosti vo svojich programových pásmach zachytáva krásy zvykov a tradícií z Dlhej nad Oravou.Pýchou Dlhej nad Oravou v rámci tradičnej ľudovej kultúry je zachovaná časť pôvodnej architektúry, ktorá nebola zničená veľkým požiarom v auguste 1962. Patria medzi ne aj zrubové sýpky, drevené domčeky nazývané "sypárne", ktoré ľudia využívali na uskladňovanie dopestovaných roľníckych produktov. Početnejšie zhluky sýpok boli vybudované na okraji dediny a pozdĺž potoka. Práve sýpky, postavené v okrajových častiach obce nezničil spomenutý požiar a dodnes sú svedkami dávnejšej architektúry v Dlhej nad Oravou, z ktorých bolo roku 1963 časť vyhlásených za národné kultúrne pamiatky.Cirkevné Pamiatky a Pamätihodnosti
V obci sa vyskytujú výnimočné stavby, ktoré spájajú súčasnosť s históriou. Najstaršou cirkevnou pamiatkou je barokový kamenný prísestný stĺp so sochou sv. Jána Nepomuckého. Postava je zobrazená frontálne, s jemne naklonenou hlavou. V oboch rukách drží svoj atribút - kríž s korpusom Krista. Stĺp bol donedávna utopený v teréne približne do jednej tretiny výšky drieku a na jeho čelnej strane je vyrytý nápis s datovaním 1781, čo je šesťdesiať rokov od blahorečenia Jána Nepomuckého pápežom Inocentom XIII. Svätý Ján Nepomucký bol v skutočnom živote obhajcom cirkvi proti českému kráľovi Václavovi IV, za čo ho umučili a utopili v rieke tak, že ho zhodili zašitého vo vreci z Karlovho mosta do Vltavy. Tento spôsob jeho martýria sa odráža na umiestňovaní jeho sôch a kaplniek pri riekach, potokoch, mostoch, brodoch. Aj v Dlhej nad Oravou je umiestnený pri dedinskom potoku v blízkosti kostola sv. Ladislava.Najničivejšia povodeň zasiahla Dlhú nad Oravou začiatkom 19. storočia a dedina vzhľadom na svoju polohu mala úplne zničené brehy a okolie rieky. Je pravdepodobné, že zasypanie tretiny stĺpa nastalo práve počas tejto povodne. Stĺp svojou primárnou farebnosťou predstavuje významnú pamiatkovú hodnotu, ktorá sa na iných obdobných plastikách takmer vôbec nezachovala. Neďaleko sochy sv. Jána Nepomuckého sa nachádza ďalšia kultúrna pamiatka - kamenný stĺp so súsoším Korunovania Panny Márie. Na pilieri je reliéfne zobrazený sv. Ján Nepomucký. Tento pilier so súsoším je mladší, z roku 1894 a prezentuje významnú sochársku dielňu Belopotockých z Oravského Bieleho Potoka. Oravská kamenná plastika - sochy na pilieroch, ktoré boli vytvárané v 18. a v 19. storočí, sú syntézou prvkov neskorého baroka, klasicizmu a rustikalizmu dokazujú zbožnú úctu ľudí, ktorý ich dávali stavať. Ľudový charakter zobrazenia podčiarkuje úprimný úmysel zadávateľov a tvorcov. Umeleckú hodnotu majú aj kamenné náhrobníky na dlžianskom cintoríne, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia, vytvorené v dielňach rôznych oravských kamenárov.Na vŕšku nad dedinou je postavená Fatimská kaplnka z roku roku 1946 z vďaky za ochranu dediny počas oslobodzovacích bojov počas druhej svetovej vojny. Pri kaplnke je každoročne slúžená svätá omša na sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Medzi ďalšie cirkevné pamätihodnosti patrí kaplnka Ružencovej Panny Márie, kaplnka Umučeného Ježiša Krista, Kaplnka sv. Anny a taktiež aj kríž za Skalicou, pôvodne z pieskovca z roku 1858, ktorý stojí uprostred prírody vedľa cesty do Magury.Prehľad Farárov Pôsobiacich vo Farnosti
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad farárov, ktorí pôsobili vo farnosti, spolu s krátkymi informáciami o ich živote a pôsobení.| Meno a Priezvisko | Obdobie Pôsobenia | Poznámky |
|---|---|---|
| Štefan Veterányi | 1787 - 1816 | Z rehole piaristov, zaviedol modlitbu ruženca a bojoval proti alkoholizmu. |
| Neznámy farár | Počas I. sv. vojny | K fare bola pristavená kuchyňa a v kostole položená keramická dlažba. Venoval sa rybárčeniu. |
| Neznámy farár | Neznáme | Rodák z Hladovky, veriaci z Ameriky poslali peniaze na nové dva zvony a nový organ. Bol preložený do košickej diecézy kvôli sporu s veriacimi. |
| Jozef Kubina | Neznáme | Narodený 05.12.1900 v Hrabušiciach, študoval v Spišskej Kapitule. |
| Neznámy farár | Neznáme | Narodený 20. augusta 1904 v Liptovskej Štiavnici, justičná obeť vykonštruovaných politických procesov. |
| Neznámy farár | Neznáme | Narodil sa 09. novembra 1911 v Odoríne, zomrel vo veľmi mladom veku 25. februára 1962. |
| Neznámy farár | Neznáme | Previedol rozsiahle opravy kostola a fary po skončení ničivej vojny. |
| Štefan Živčák | 1962 | Rodák z Kačeho, mal primície 08. júla 1962. |
| Andrej Imrich | 1978 | Narodil sa v roku 1946 v Hrboltovej, 01. januára 1978 sa stal správcom farnosti. |
| Neznámy farár | 1979 - 1986 | Vymenili sa dvere a okná v kostole a farskej budove, rekonštruovali sa oltáre a vymaľoval interiér kostola. |
| Neznámy farár | 1986 | Ako kaplan prišiel do Mníška 01. októbra 1986 zo Spišskej Novej Vsi. |
| Neznámy farár | 1989 - 1998 | Zapísal sa ako pracovitý, duchovne zrelý kňaz, maliar a staviteľ novej farskej budovy. |
| Neznámy farár | 1998 - 2001 | Bol nadaný hudobník, hral na gitaru a na klavír, čo učil aj deti. Zaviedol pravidelné čítania lektoriek v nedeľu a sviatky. |
| Neznámy farár | 2001 - 2014 | V roku 2003 maľovali strechu kostola Vladimír a Jozef Činčila, Michal Petriľák a Daniel Sok. V roku 2007 bol nainštalovaný elektrický pohon zvonov firmou Elmont - Albín Ivák. |