Obec Suchá nad Parnou sa nachádza v Trnavskej pahorkatine, v údolí potokov Podháj a Parná. Jej katastrálne územie má rozlohu 1438 ha a nachádza sa v nadmorskej výške 161 - 231 m, pričom stred obce leží v nadmorskej výške 174 m. Susedí s obcami Šelpice, Zvončín, Ružindol, Dlhá, Košolná, Boleráz a Klčovany, a je vzdialená len 7 km od Trnavy.
Panoramatický pohľad na obec Suchá nad Parnou.
Počiatky a stredoveká história
Podľa archeologických nálezov sa predpokladá, že územie bolo osídlené už v neolite. Boli tu nájdené predmety volutovej kultúry, paleontologické nálezy a potvrdené rímsko-barbarské sídlisko. Presný vznik obce nie je známy.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1251. Táto listina hovorí o predaji pozemkov, ktoré predtým vlastnila vdova Alžbeta:
„Alžbeta, vdova po Beenovi, synovi Iunda, podľa svedectva prepošta Filipa a kapituly ostrihomského kostola predáva svoje pozemky v Suchej nad Parnou, ktoré dostala ako veno od Jakova, syna Štefanovho, tomuže Jakovovi za 8 mariek striebra (no nielen za marky striebra). Prepošt Filip a kapitula ostrihomského kostola prajú všetkým, ktorí nazrú do tejto listiny, blaho v Pánovi. Obsahom tejto listiny rozhodli sme sa dať všetkým na známosť, že pani Alžbeta, dcéra komesa Šebastiána, vdova po Beenovi, Iundovom synovi, dostavila sa pred nás a vyznala, že pozemky, ktoré dostala ako veno od Jakova, Štefanovho syna, predala tomuže Jakovovi do večnej držby za osem mariek striebra. Do tejto finančnej sumy je zahrnutá jedna slúžka, zvaná Neste a jej syn Michal, jeden kôň, ďalší dobytok a striebro. Na žiadosť vyššie uvedenej panej ako svedectvo tohto predaja vydali sme citovanému Jakovovi túto listinu, potvrdenú silou našej pečate."
Už v 13. storočí patrila obec panstvu Červeného Kameňa, menšie časti vlastnili rôzne zemianske rodiny. V roku 1463 bol kuriálny majetok Ulricha Norchana predaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zlatých florénov. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. V roku 1517 bola zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera predaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zlatých florénov. V katastri obce mali pôdu aj rodiny Morickovcov, v 17. storočí Čefalay, Spacai, Levay, Dersffi, Balogovci a Pállfyovci.
Vinohrady a ich význam
Už v 14. storočí boli známe vinohrady trnavských mešťanov. V roku 1365 panovník Ľudovít I. prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby nerobili prekážky pri obrábaní vinohradov a zbere úrody. Listina ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže z 13. apríla 1413 potvrdzuje vinohrady Trnavčanov v Ružovej hore (in Monte Rosarium). Trnavčania si dokonca ustanovili dozorcu (unum magistrum mentanorum), ktorého volali "pereg". Okolo roku 1507 mal v trnavských vinohradoch v Suchej kamenný dom gróf Ján Pállfy a Martin Cobor z Ostrého Kameňa.
Kostol sv. Martina
V blízkosti bývalého kaštieľa, v centre obce, sa nachádza farský kostol sv. Martina. Presný rok založenia farnosti nie je známy, ale predpokladá sa, že vznikla už v 13. storočí, pretože po roku 1280 je známe meno farára. Do farnosti patria aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova pochádza z roku 1871. Národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829) pôsobil na fare.
Pôvodný kostol bol gotický s cintorínom okolo neho. Na jeho mieste bol postavený nový kostol - svätyňa bola postavená v rokoch 1699-1700, baroková kostolná loď bola dokončená v roku 1708. Z pôvodného kostola sa zachovala masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v roku 1735 nadstavená osembokým trupom a zastrešená v barokovom štýle. Hlavný oltár je barokový z 18. storočia. Medzi cenné pamiatky patrí bohato zdobená klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv. Jána Nepomuckého.
Kostol sv. Martina v Suchej nad Parnou.
Z urbárnych zápisov z roku 1543 sa zachoval názov obce „Dűrenbach“. V zápisoch z tejto doby sa vyskytujú priezviská ako Kreptzo, Matussowitz, Szimowitz, Surowich, Benowitz, Bartlowitz, Partl, Lukatzowitz, Kochel, Zemega a ďalšie. Obec mala v tomto období pravdepodobne okolo 300 obyvateľov. Po roku 1526 bolo v dôsledku tureckých nájazdov podľa zápisov 26 domov prázdnych. Centrom obce bol do päťdesiatych rokov 20. storočia kaštieľ, ktorý bol dedičným majetkom Pállfyovcov. Dnes na jeho mieste stojí základná škola.
Významné osobnosti
Medzi najznámejšie osobnosti, ktoré pochádzajú zo Suchej nad Parnou, patria:
- Blahoslav Hečko (1915 - 2002): spisovateľ a prekladateľ
- František Hečko (1905 - 1960): spisovateľ
- Viliam Turčány (nar. 24. februára 1928): básnik a prekladateľ
- Stanislav Jarábek: futbalista a tréner
- Jozef Ilavský: akademický maliar
V obci bola zriadená pamätná izba venovaná rodákom, ktorá bola slávnostne otvorená 24. augusta 2003.
Súčasnosť
K súčasným dejinám patrí bohatý kultúrny život. Najsilnejšie zastúpenie v ňom má Miešaný spevácky zbor, ktorý založil Zefirín Hečko.
O histórii obce niečo prezradí aj toto unikátne video, ktoré zobrazuje oslavu troch "zlatých svadieb" manželov Kristových, Zigových a Roglových v kostole v obci Suchá nad Parnou v roku 1947. Je možné, pri vychádzaní oslávencov z kostola (00:34), zazrieť v pozadí strechy pôvodného pivovaru, ktorý stál na terajšom parkovisku pred supermarketom a taktiež je unikátny pohľad na centrálnu časť a hlavnú ulicu obce (00:40).
V časopise sa pravidelne zverejňujú príspevky o diani vo farnosti ako aj o histórii.