Farnosť sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste: Historický prehľad

Farnosť Kysucké Nové Mesto je najstaršou dodnes existujúcou farnosťou na Kysuciach, pričom jej počiatky siahajú do prvých rokov 14. storočia. Leží v severozápadnom cípe Slovenska, v kraji, ktorý sa už od polovice 13. storočia spomína ako Kysuce. Kysucké Nové Mesto bolo už od svojho vzniku hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom dolných Kysúc. V 17. - 19. storočí bolo významným strediskom remesla a obchodu.

V prvých štyroch storočiach po založení bola farnosť Kysucké Nové Mesto rozlohou jednou z najväčších farností v diecéze. Pravdepodobne neexistuje písomný doklad, ktorý by potvrdzoval rok vzniku tejto farnosti. Zo zachovalých písomných prameňov vieme, že v rokoch 1332 - 1337 existovalo opevnenie a fara v Radoli. Niekoľko rokov predtým (v roku 1325) však získala mestské privilégiá osada Jesesin, ktorá sa stala hospodárskym a kultúrnym centrom vtedajších Kysúc.

Podľa niektorých schematizmov nitrianskej diecézy v Kysuckom Novom Meste jestvovala fara už v roku 1305, iné schematizmy a farská kronika posúvajú vznik farnosti do roku 1325, teda súčasne so vznikom mesta. Tento fakt nevylučuje ani zachovalý súpis farností nitrianskej diecézy z rokov 1332 - 1337, ktorý ešte nespomína farnosť Kysucké Nové Mesto a uvádza iba jedinú farnosť na Kysuciach - Radoľu. Iné jestvujúce farnosti ešte neboli dostatočne zaľudnené, alebo pre chudobu boli oslobodené od pápežských desiatkov.

Podľa niektorých autorov občania novozaloženého mesta patrili ešte niekoľko rokov do farnosti Radoľa a až keď sa prenieslo politické, hospodárke a kultúrne centrum z Kosceliska do Kysuckého Nového Mesta, vzniká v tomto meste aj farnosť (bola zasvätená svätému Jakubovi), ktorá preberá funkciu radoľskej farnosti. Do novej farnosti patrilo prakticky celé, aj keď vtedy riedko osídlené územie od Budatína až po Moravské hranice.

Už niekoľko rokov pred vznikom farnosti jestvoval v Kysuckom Novom Meste (v Jasasine) kostol. Svedčí o tom kysuckonovometský farár Andrej Najzer, ktorý tvrdí, že v terajšom farskom kostole bol za hlavným oltárom nad okrúhlym oblokom nápis „A. R. D. R. F.“ a letopočet 1284. Znamená to, že v roku 1248 už stál v Kysuckom Novom Meste kostol, ktorý sa od počiatku uvádza ako kostol zasvätený sv. Jakubovi.

Po zániku radoľského kostola zostal farský kostol sv. Jakuba dlhé obdobie jediným kostolom vo farnosti Kysucké Nové Mesto. V rokoch 1665 až 1673 bol v rukách luteránov. Požiar, ktorý zachvátil mesto v roku 1904, zničil veľkú časť mesta i kostol sv. Jakuba. O dva roky neskôr bol kostol opravený a upravený na neorománsky. Odvtedy sa viackrát zvnútra renovoval a dopĺňala sa výzdoba, až získal dnešnú podobu.

Farnosť sv. Jakuba zahŕňa hornú (severnú) časť mesta s Kostolom sv. Farnosť Panny Márie zahŕňa dolnú (južnú) časť mesta s Mariánskym kostolom a filiálkami Radoľa a Budatínska Lehota.

Vývoj a rekonštrukcie Kostola sv. Jakuba

Farský kostol sv. Jakuba Staršieho predstavuje pôvodne gotický objekt z konca 13. storočia, ktorý bol postavený z dreva. Počas svojej dlhej histórie niekoľkokrát vyhorel. Prvý, písomne doložený požiar zachvátil Kysucké Nové Mesto aj kostol v roku 1591.

Zničený kostol nahradili na pôvodnom mieste novým, kamenným objektom. Nový kostol mal kamennú vežu so 4 zvonmi. V roku 1643 sa spomínajú i vežové hodiny. Roku 1719 mal kostol nový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba. Obraz bolo možné príležitostne meniť na základe cirkevného kalendára. V roku 1720 sa začala renovácia a nadstavba veže kostola.

V roku 1740 bola pristavená ku kostolu Kaplnka sv. Kríža. Nachádza sa v nej misijný kríž (posvätený v roku 1739), vyrezávané lavice a krásny barokový oltár. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Félix a jeho sestra. Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1748. Zhorel pôvodný vstup, ktorý bol zhotovený z dreva. Po požiari bol vytvorený nový vstup (ten súčasný) a boli zväčšené okná. Chór bol prístupný z exteriéru výhradne pre mužov, učňov a tovarišov. Roku 1750 bola spevnená strecha veže.

V roku 1763 prebehla rekonštrukcia malej veže nad hlavným oltárom, z ktorej sa zvonom oznamovalo čítanie evanjelia. V roku 1789 bol kúpený nový organ za 500 zlatých.

Okolo kostola je vybudovaný múr, za ktorým nájdeme pôvodne katolícky cintorín. Jedná sa pravdepodobne o najstaršie miesto na pochovávanie v meste. Nachádza sa na ňom hrob, ktorý patrí farárovi a dekanovi Jánovi Lottnerovi. Pred kostolom bol v neskoršom období (1796) umiestnený barokový kríž z pieskovca. V súčasnosti sa reštauruje.

V roku 1904 Kysucké Nové Mesto aj kostol opäť postihol požiar. Prehorená drevená konštrukcia, ktorá niesla zvony sa rozpadla a padajúce, ťažké zvony spadli a roztavili sa. Zhoreli aj hodiny na veži a ďalšie vzácne predmety. Posledná výrazná rekonštrukcia sa uskutočnila práve po uvedenom požiari v rokoch 1904 - 1906. Architektom prestavby bol Juraj Cigler a rekonštrukciu v novorománskom slohu zrealizoval staviteľ Ján Fulda. Na drevenom tráme, ktorý nesie strechu hlavnej lode je vytesaný dátum ukončenia prestavby po požiari 1906 R. P.

V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. V tom istom roku sa začalo s výstavbou priestrannej kaplnky, ktorá bola neskôr (1801 - 1817) prestavaná na kostol.

Súčasnosť

Farský kostol sv. Jakuba Staršieho je z hľadiska architektúry trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (časť s hlavným oltárom). Dve bočné lode obsahujú oltáre z keramických dielov (pôvodné zhoreli). Oltáre sú postavené z keramických dielcov najmä z obavy pred vyhorením.

Na ľavej strane hlavnej lode sa nachádza vstup do sakristie, nad ktorým je osadená tabuľa s erbami Huňadyovcov a Čákiovcov a dátumom prestavby kostola v roku 1906. Zo sakristie vedú schody do priestoru s balkónom, ktorý slúžil v minulosti panstvu počas bohoslužieb. Vo veži sú umiestnené 3 veľké zvony, ktoré nesú mená svätých.

Krypta pod kostolom

Do krypty sa pôvodne vstupovalo z bočnej lode kostola (z interiéru). Tento vstup bol neskôr znemožnený položením novej dlažby a nový vytvorili v exteriéri kostola. Krypta pozostáva z predsiene, z ktorej sa vstupuje do 3 samostatných častí. Vstupy sú v súčasnosti zamurované. Na omietke je vidieť nápisy (nápis v znení: ANNO) a rok 1852 s ďalším textom. V krypte sú pochovaní kňazi, rodina Suňogovcov a majetnejší občania mesta. Pod lavicami kostola je pochovaná rodina Hrabovských.

Z krypty údajne vedie podzemná chodba až do pivníc bývalej fary, dnes hotel Kriváň, ktorý sa nachádza naproti sv. Jakuba. V súčasnosti má byť chodba zamurovaná približne v strede pešej zóny mesta, respektíve v podzemí medzi kostolom a starou farou.

Erb mesta Kysucké Nové Mesto

Súčasný erb mesta má v centre štítu heraldický motív s atribútmi svätca Sv. Jakuba mladšieho. V zelenom štíte striebroodetý svätý Jakub mladší, pravicou držiaci zlaté steblo ľanu a ľavicou valchový drúk.

Stará fara

Oproti kostolu sv. Jakuba sa nachádza budova starej fary. Hoci budova pôsobí na prvý pohľad moderným dojmom, jej pôvod siaha niekoľko storočí do minulosti. Ako ukazuje označenie objektu, v minulosti slúžil ako sídlo farnosti. Vznikol pravdepodobne už na začiatku 16. storočia, má teda ešte neskorostredoveký pôvod. Niekedy v prvej polovici 17. storočia prešiel objekt výraznou prestavbou, po ktorej získal typickú renesančnú dispozíciu s veľkou vstupnou sieňou situovanou v ose dispozície. Vľavo od nej, teda vo východnom trakte, bola umiestnená čierna kuchyňa. V období baroka bol objekt opäť výrazne prestavaný a predovšetkým zvýšený o ďalšie nadzemné podlažie.

V roku 1992 boli v objekte zachované viaceré staré a hodnotné prvky, napr. barokovoklasicistické dvere, dlažby, barokové štuky na klenbách, drevené schodisko s kovovým zábradlím, okná s lištovými šambránami, spomínané vstavané skrine z 19. storočia, a dokonca aj čierna kuchyňa. Pri pohľade na dnešnú stavbu, ktorá bola medzitým adaptovaná na hotel, je zrejmé, že nie všetky požiadavky autoriek inventarizácie boli zohľadnené.

V roku 1728 mala farnosť Kysucké Nové Mesto okolo 10 tisíc farníkov a Kostol sv. Jakuba už nestačil plniť potreby rozsiahlej farnosti. Kaplnka Márie Magdalény na cintoríne (terajší park) mala zlé základy a zrútila sa, rozhodlo sa o výstavbe novej kaplnky. Výstavba priestrannej Kaplnky Nepoškvrneného počatia Panny Márie začala v roku 1738 a skončila v roku 1746. V roku 1801 začalo rozširovanie kaplnky na kostol. Prestavba bola prerušená v dôsledku zlej politickej a hospodárskej situácie. Kostol bol dostavaný až v roku 1817. V roku 1898 dal dekan a farár Ján Cvinček vymaľovať a dostatočne vybaviť kostol oltármi a kostolným zariadením. V roku 1937 kostol obnovili a o dva roky pristavali pravú sakristiu. Posviacka obnoveného kostola sa konala v roku 1940. 1995 - vymaľovaný vo vnútri, renovované pôvodné nástenné maľby, nové spovedelnice. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10722/0. [8]Súčasný stav a využitieStav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.PrístupStojí v strednej časti mesta.

Klasicistický kostol postavený začiatkom 19. storočia. Upravený bol v priebehu 19. storočia. Je to jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Hlavná fasáda je členená pilastrami. Ostatné fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža vstavaná do štítového priečelia je zastrešená zvonovitou prilbou s cibuľou a laternou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.

Hlavný oltár je klasicistický zo začiatku 19. storočia. V strede drevenej stĺpovej architektúry je novšia socha Panny Márie Lurdskej a po bokoch stoja dve polychrómované drevené plastiky. Ide o postavu Krista a Boha Otca. Klasicistická kazateľnica s luiséznym ornamentom pochádza z čias výstavby kostola. Na baldachýne má sochu Dobrého pastiera. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Na skrini má rokaje a klasicistické ozdoby. Chórový parapet je barokový z prvej polovice 18. storočia, bohato dekorovaný akantovými a mušľovými ornamentmi a hlavičkami anjelikov. Obrazy sv. Ondreja apoštola a sv. Alžbety vdovy sú z roku 1836. Autorom olejomalieb na plátne je D. Appler.

Významné udalosti vo farnosti Čadca

Náboženské dejiny Čadce začínajú osídlením tohto kraja. V roku 1417 sa prvý raz v dejinách stretávame s názvom Čadca. Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526.

O duchovnú správu danej oblasti sa v 16. storočí starala rímskokatolícka cirkev. Avšak, vplyvom reformácie sa situácia zmenila. Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v Kysuckom Novom Meste (KNM) evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča.

Vyplýva to z listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601, v ktorej sa upravovali povinnosti jednotlivých dedín voči kysuckonovomestskému farárovi. M. Suňog ňou potvrdil príjem evanjelických kňazov, ktorý im určil vo svojej listine v roku 1586 jeho otec Ján na základe ešte staršieho regestu z roku 1574. Podľa tejto listiny všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie. Kostol sa ešte nespomína, no nie je vylúčené, že tu už mohol byť postavený. Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bola povinná odvádzať jeden zlatý ročne.

Dušpastierska činnosť takéhoto rozsiahleho územia bola mimoriadne náročná, z tohto dôvodu sa veľká farnosť začala postupne deliť. Ako prvá sa z veľkej farnosti odčlenila práve Čadca. Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kostol. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.

Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. Dokladom je vizitácia z roku 1713, ktorá sa pri štolárnych poplatkoch odvoláva na dátumy ešte z čias zriadenia farnosti. Podľa nariadenia zemepána (v tom čase evanjelika Mojžiša Suňoga) z 10. septembra 1620 a 16. novembra 1621 bola určená ľubovoľná štóla.

V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Vizitáciu vykonal v tom čase dubnický farár a trenčiansky archidiakon Juraj Novosedlík, ktorý sa však neodvážil prísť do Čadce osobne kvôli potulujúcim sa zbojníkom. Čadčianskeho farára si zavolal do KNM a ten mu podal požadované informácie. Farnosť viedol Gabriel Ferdinand Kviedčinský, ktorý duchovne spravoval 9 obcí: Čadcu, Rakovú, Staškov, Podvysokú, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnicu a Horelicu. Zákopčie sa uvádza ako sporné územie, ktoré ale patrilo k fare v KNM. Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi.

Kviedčinsky v Čadci pravdepodobne nepôsobil dlho, pretože 16. apríla 1676 tu bol uvedený Ján Ribarsky, pôvodom Poliak. Ani ten tu nepôsobil dlho, lebo v nasledujúcom roku sa do Čadce dostal za farára Tomáš Kubica pôvodom zo Žabovřeskov pri Brne. Ako farár pôsobil v Novom Jičíne, potom v Rosine a z Rosiny prišiel do Čadce, kde, podľa dostupných údajov bol 8 rokov. Jeho pôsobenie vo farnosti však bolo narušené nepokojnými časmi v období protihabsburského povstania Imricha Tököliho. Z istého vyšetrovania hraničného uhorsko-sliezskeho sporu sa dozvedáme, že čadčiansky vojvoda Ján Belanský bol obvinený z toho, že v roku 1680 z fary vyhnal katolíckeho farára Kubicu a namiesto neho sa odvážil dosadiť akéhosi utečenca, ktorý ušiel pred represáliami zo Sliezska kvôli svojmu vierovyznaniu. Týmto evanjelickým utečencom bol Ondrej Bazilides.

Vypudenie Kubicu bolo asi len dočasné, pretože v Čadci pôsobil 8 rokov a k nepríjemnostiam s čadčianskym vojvodom došlo niekedy v roku 1680. Kubicu vo funkcii farára nahradil v roku 1685 Ján Križan, počas jeho pôsobenia bol v roku 1692 postavený v Skalitom prvý drevený, filiálny kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Za jeho správy sa v Čadci začali viesť cirkevné matriky.

V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Vďaka tomu možno v tejto oblasti reálne predpokladať jezuitské misie, ktoré za účelom rýchlejšej rekatolizácie pohraničných oblastí celkom iste podporoval aj strečniansky zemepán Esterházi.

Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy. V roku 1723 bol vybudovaný nový filiálny kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom a čadčiansky farár Adam Beško ho na sviatok Všetkých svätých toho istého roku aj požehnal. Pri stavbe toho kostolíka výdatne pomáhal tešínsky jezuita páter Leopold Tempes, ktorého farár Beško ustanovil za správcu vo veci stavby kostola v Skalitom. Skalité sa z pôvodnej farnosti odčlenilo ako prvé, pretože farnosť Čadca bola veľmi rozsiahla a náročná na pastoráciu.

V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu. V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov). Vznikom nových farností vznikol predpoklad na nové administratívne členenie v diecéze.

V rámci organizácie Nitrianskej diecézy patrila farnosť Čadca do Trenčianskeho archidiakonátu, ktorého existencia je doložená už v roku 1235. K deleniu tohto veľkého územia (zaberal celú Trenčiansku stolicu) došlo až za biskupa Jozefa Vuruma v roku 1821, kedy vznikol Žilinský archidiakonát. Ešte koncom 18. storočia bol vytvorený kysuckonovomestský dekanát, ktorý sa potom stal súčasťou Žilinského archidiakonátu.

Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov. Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.

Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský. V modernej dobe tu dlhší čas pôsobil kanonik, cirkevný historik a opát Ladislav Belás. Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, ktorý pôsobil ako ceremonár a biskupský notár v Nitre, Jána Nepomuka Derčíka, národovca, profesora biblických vied, ostrihomského kanonika a kráľovského cenzora, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha.

Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku, pôsobil v pútnickom chráme vo Frýdku, bol farárom v Bruzoviciach, kde sa tešil veľkej obľube a úcte.

V súčasnosti z ...

Prehľad Farárov Kysuckého Nového Mesta

V nasledujúcej tabuľke je uvedený chronologický prehľad farárov, ktorí pôsobili v Kysuckom Novom Meste:

Symboly mesta Kysucké Nové Mesto

Mestskými symbolmi sú: erb mesta, pečať mesta, mestská vlajka, mestské insígnie.

Pečať mesta: mesto malo pečať už v roku 1416. V pečatnom obraze je sv. Jakub, veľký patrón súkenníkov. Ukončená je lastovičím zástrihom, ktorý siaha do 1/3 vlajky.

Mestské insígnie: Insígnia je identifikačný znak hodnosti alebo moci svetských a cirkevných osôb, ich prepožičaného alebo zdedeného mocenského postavenia, úradu a dôstojnosti. Insígnia pri pozícii primátora je reťaz.

Použitá literatúra:

• TURÓCI, Martin: Z Makova do Budatína. Kysucké múzeum v Čadci, 2020.
• VELIČKA, Drahomír: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie TerraKisucensis, 2017.
• STRAŇAN, Milan: Kysucké Nové Mesto. Žilina: RUN,2001.

Farský kostol sv. Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste

Erb mesta Kysucké Nové Mesto

Stará fara v Kysuckom Novom Meste

tags: #farnost #sv #jakuba #v #knm