Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca diakona, národná kultúrna pamiatka, patrí medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Revúcej. Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančne upravenou loďou.
Kostol sv. Vavrinca v Revúcej.
História a stavebný vývoj
Neskorogotický kostol bol postavený v druhej polovici 15. storočia. Základ kostola tvorí staršia stavba zo začiatku 14. storočia, ktorá bola nahradená v druhej polovici 15. storočia súčasnou. Loď bola renesančne upravená v 17. storočí. Sakrálny objekt upravili v roku 1892.
V roku 1565 - 1711 bol Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona striedavo v rukách evanjelikov a katolíkov. V júli 1556 Nájazdom do Muránskej doliny vtrhli Turci aj do Revúcej. Záznamy o ich pustošení sa nezachovali. Traduje sa, že ju vyrabovali a vypálili tak, že na Malorevúckej, dnešnej Tomášikovej ulici, založili na troch miestach oheň. Horiacim vencom vytvoreným zo smoly zapálili Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona. Väčšia časť mesta ľahla popolom a zhorel aj mestský archív.
Po 14.5. do 6.8.1892 Zbúrali nižšiu vežu, zvonicu - strážnu vežu (campanellu) Rímskokatolískeho kostola sv. Vavrinca diakona, jednu zo vzácnych dominánt mesta. Z histórie vieme, že revúcke meštianstvo oboch konfesií sa nad tým pohoršovalo. Pamätníci z radov Revúčanov potom tvrdili, že práce s rozoberaním zvonice stáli viac, ako by bolo potrebné zaplatiť za opravu jej strechy.
Zaujímavosťou je fakt, že v roku 1556 bola pri kostole pravdepodobne zriadená farnosť. Dokladom toho by mohol byť odtlačok pečatidla, doteraz najstaršej známej zmienky o revúckej cirkvi. V jeho kruhopise je text: "Sigill. Eccl. N. Rötz. ad. s. Laur. Mart.
Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca - Revúca
Architektonické prvky
Architektonické detaily Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou hviezdicovou klenbou s vyžľabenou klinovou profiláciou. Loď má velené klenby s lunetami. Južná predsieň je krytá krížovou hrebienkovou klenbou.
V presbytériu je neskorogotické vežovité pastofórium s kovanou mrežou z 15. storočia, ktorú tvoria krížom na seba preložené železné prúty zdobené štvorlístkami a lomený gotický portál s diamantovým podstavcom. Fasády sú hladké, členené oknami a na presbytétiu aj gotickým opornými piliermi. Na jednom z gotických oporných pilierov kostola sú vytesané slnečné hodiny, ktoré patria do vzácnej skupiny renesančných pamiatok technického charakteru.
Veža s klasicistickou úpravou je zastrešená ihlancom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Predstavaná veža kostola mala barokovú strechu cibuľovitého tvaru, v roku 1879 ju klasicisticky upravili a dostala tvar do ihlanu. V nej sa dodnes nachádza zvon Jozef z roku 1820, najstarší zvon v Revúcej.
Interiér
Hlavný oltár je pseudogotický od rezbára Júliusa Fuhrmanna. Uprostred sa nachádzajú pôvodné neskorogotické tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce scény zo života sv. Quirina (vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie). Vedľa novšej sochy sv. Vavrinca sú po oboch stranách tabuľové maľby dvoch rádových svätcov a biskupa, z čias okolo roku 1500.
Spolu so slávnym oltárom Majstra Pavla v Chyžnom tvoria jediné gotické oltárne maľby zachované na Gemeri. Baroková krstiteľnica mušľovitého tvaru z červeného mramoru je z 18. storočia. Pravdepodobne niekedy v druhej polovici 15. storočia kostol obohnali kamenným múrom s troma vstupnými oblúkovými bránami. Pri severnej bráne sa nachádza baroková nika so sochou sv. Jána Nepomuckého. Okolo kostola bol pôvodne aj prvý revúcky cintorín.
V roku 1985 pri obnove exteriéru kostola boli v západnej časti južnej steny lode objavené drobné zvyšky stredovekých nástenných malieb so scénou Kalvárie a kľačiacou postavou biskupa, pravdepodobne z konca 15. storočia. Maľbu vytvorili technikou pravej fresky a je dokladom niekdajšej výzdoby kostola.
Interiér Kostola sv. Vavrinca.
Významné udalosti v histórii kostola
Nasledujúca tabuľka zhŕňa významné udalosti v histórii kostola:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 14. storočie | Základ kostola |
| 2. polovica 15. storočia | Výstavba súčasného kostola |
| 17. storočie | Renesančná úprava lode |
| 1892 | Úprava sakrálneho objektu |