Kostol Najsvätejšej Trojice v Bystričanoch: História a Klenoty Obce

Rozhodli sme sa pre vás pripraviť novú rubriku: “Mestá a Obce Turca“. Nájdete v nej všetky obce a mestá v našom krásnom regióne. Krásne miesta, historické budovy, značené cyklotrasy a tipy na výlet.

Nasledujúce riadky sú venované najstaršej minulosti obce Bystričany (Bystriche). Uvedené informácie Vám priblížia priebeh historických faktov, ako obec vznikla a ktoré zaujímavé udalosti ju pritom sprevádzali.

História Obce Bystričany

Písomne doložené dejiny obce Bystričany a jej častí, Chalmová a Vieska, sa začínajú v polovici 14. storočia. V tomto období užívali a spravovali bývalé kráľovské majetky slobodní zemania, ktorí svojim rodom dávali prídomky - názvy, podľa užívaného majetku. Správcovia kráľovských majetkov ich dostali do užívania za verné služby a oddanosť kráľovi v čase protikráľovského odboja uhorských magnátov.

Obec Bystričany sa do súkromných rúk dostala až v poslednej štvrtine 14. storočia. Dovtedy bola zrejme kráľovským majetkom spravovaným a patriacim do hradného obvodu Sivý Kameň. Svedčí o tom prvá písomná zmienka o Bystričanoch. Je v listine Budínskej kapituly, vydanej 15. januára 1388. Táto kapitula potvrdzuje donáciu kráľa Žigmunda, ktorou dáva do užívania majetky patriace kráľovskému hradu Keseleukw - Sivý Kameň, správcovi hradu Ladislavovi Kakašovi. Medzi majetkami patriacimi hradu sa uvádzajú usadlosti v Bystričanoch, Podhradí, Lehote pod Vtáčnikom, Sebedraží, Novákoch, Čereňanoch a v Hornej Vsi.

V tomto období prestali byť Bystričany výlučne kráľovským majetkom a začali si na ne striedavo uplatňovať vlastnícke a užívateľské práva aj početné šľachtické rodiny zemepánov. Plný výpočet poskytuje monografia o Tekovskej župe, vydaná na počesť osláv uhorského štátu. Pokojné 14. storočie vystriedali začiatkom 15. storočia protikráľovské vzbury a vojny s husitmi.

Bystričany v 15. až 18. storočí

Roky 1431 - 1433 boli obdobím husitských výprav na Slovensko. Podnikali výpravy do širokého okolia aj na hornú Nitru. Vyberali tzv. holdovacie poplatky. Ale aj éra husitov pominula.

Po čase sa osud obce Bystričany spojil s panstvom patriacim hradu Hrušov, ktorý sa nachádzal neďaleko Topoľčianok. Ďalší vývoj v obci bol veľmi hektický a zaujímavý. Posúďte sami.

Posledné tri desaťročia 15. storočia neboli príliš pokojné. V roku 1470 tiahli Ponitrím oddiely poľského vojska, ktoré prišli podporiť nároky poľského princa na uhorský trón. O dva roky neskôr, na spiatočnej ceste z vojenského ťaženia, spôsobovali domácemu obyvateľstvu škody a za obeť im padlo niekoľko usadlostí, medzi nimi aj Bystričany. Ale spustošená obec sa aj tentokrát „postavila na nohy“.

Kraj, v ktorom Bystričany ležali, bol v tom čase chudobný. Aj preto sa niektorí roľníci rozhodli vlastným pričinením využiť vodu z potoka, v tom čase s názvom Bystrá, na mlyn. Prvý mlyn bol vybudovaný v roku 1536 a vlastnili ho Laurincovci. K mlynu patrila aj píla. Neskôr pribudol v dolnej časti obce druhý mlyn, ktorý vlastnili Gavliakovci. Tí ho neskôr prenajali mlynárovi Antonovi Švrčekovi.

Pred rokom 1554 zachvátil obyvateľov zhubný mor, po ktorom výrazne klesol počet pôvodných obyvateľov. V 16. a 17. storočí ovplyvnili život obyvateľov turecké výboje a ich lúpežná činnosť. Tá zasahovala až do údolia hornej Nitry. Mnoho dedín a miest bolo vyrabovaných a vypálených. Najhorší bol vpád v roku 1599, kedy aj Bystričany zažívali zlé časy. Uchránený bol iba Horný Kamenec, nakoľko jeho obyvatelia odvádzali uzurpátorovi dane.

Po celé 17. storočie vlastnili sivokamenské panstvo Majténiovci. Okrem nich mali v obci Bystričany majetkové podiely aj Huňadyovci a Kostolániovci.

V 18. storočí boli Bystričany jedným z hlavných stredísk remesla v severozápadnej oblasti Tekova. Obyvatelia obce sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, okrem bežných remesiel sa vyskytovali najmä sitári, šindliari, garbiari a výrobcovia drevených putní.

Na prelome 60. a 70. rokov 18. storočia sa v celom Uhorsku uskutočnila reforma pomerov vládnucich na feudálnom vidieku, známa aj ako urbárska regulácia Márie Terézie. V tomto čase sa o 39 poddaných delila rodina Majténiovcov, barón Ján Huňady, rodina Gáforovcov a iní.

V roku 1787 bola v obci zriadená lokálna kapelánia. Bol to malý kostol alebo kaplnka, kde pôsobil kňaz Alojz Krausz z Oslian. Fara sa nachádzala na hornom konci obce, tzv. stará fara na Sabatke. Z tohto obdobia sa zachoval odtlačok pečatidla pôvodne z roku 1721, na ktorom sa nachádzal sv. Juraj. Tento pravdepodobný patrón obce bol vyobrazený v rytierskom brnení, sedel na koni a s kópijou v ruke zabíjal draka. Odtlačok takéhoto pečatidla sa našiel na dokumentoch z rokov 1776 - 1785, bol tiež nájdený na dokumente z roku 1938.

Kostol Najsvätejšej Trojice

Rok 1805 sa v obci datuje ako rok riadenia samostatnej farnosti. O tri roky neskôr, v roku 1808, bol v obci vysvätený nový kostol Kostol Najsvätejšej Trojice.

Pôvodne klasicistická kaplnka z roku 1808, bola v druhej polovici 19. storočia prestavaná a rozšírená na klasicistický kostol v jeho súčasnej podobe. Juhovýchodne orientovaný Kostol sv. Trojice je jednoloďová stavba , zakončená zúženým oválnym presbytériom, ktorého vonkajší plášť má polygonálny tvar piatich strán nepravidelného osemstena.

Hlavný drevený oltár, s pôvodným ústredným obrazom Najsvätejšej Trojice z roku 1808, má prvky sochárstva a umeleckého remesla tvorené v jednotnom štýle s architektonickou úpravou. Na dvojitom vyvýšenom stupni je bohato vyrezávané skriňové sepulcrum (miesto na relikvie), s čelnou stenou rozčlenenou na tri samostatné reliéfne plochy. V strednej ploche je zobrazenie starokresťanského symbolu Krista ako pelikána kŕmiaceho krvou z vlastnej hrude tri mláďatá na znak kresťanskej lásky.

Schránka na úschovu hostie - edikula, je prirodzeným pokračovaním oltára, napriek odlišnej ornamentike na dvojstranných dvierkach s gréckymi písmenami alfa a omega medzi klasmi a viničom. Nadstavec nad edikulou nesie vyobrazenie Ježiša Krista s horiacim srdcom. Bohatú ornamentiku dopĺňa zlatenie.

Na drevených konzolách umiestnených po stranách oltára, sú vyrezávané polychrómované plastiky, ktoré vyobrazujú: Ježiša Krista s horiacim srdcom, Pannu Máriu s ľaliou ako symbol čistoty, sv. Jozefa držiaceho tiež ľaliu a malého Ježiška s loptou predstavujúcou vychádzajúce slnko, sv. Antona z Padovy vo františkánskom rúchu, takisto s malým Ježiškom držiacim ľaliu, ktorého má posadeného na knihe, poukazujúc na jeho povolanie učiteľa a kazateľa.

Súčasťou kostola je i dvojmanuálovy organ, ktorý bol postavený podľa dispozície E. Zavarského z Bratislavy. Pred hlavným priečelím kostola stojí drevený misijný kríž a v areáli socha Jána Nepomuckého, o ktorej pôvode svedčí nápis na podstavci z roku 1845, keď ju kostolu daroval Jozef Majténi zo Sivého Kameňa. Sv. Ján Nepomucký je uctievaný ako mučeník, ochranca spovedného tajomstva, pri prírodných pohromách a povodniach, patrón mlynárov, pltníkov, lodníkov a spovedníkov. Organ bol postavený podľa dispozície E. Zavarského z Bratislavy. Ako zaujímavosť možno uviesť, že prospekt predstavuje pohľad na registre hlavného stroja (v poradí od najmenšieho po najväčší). Registre II.

Ďalšie udalosti v histórii obce

K nadobúdaniu vzdelania obyvateľov bola v období rokov 1810 - 1847 zriadená farská škola. Každoročne mala v priemere do 20 žiakov. Vyučovali sa v nej iba základy čítania, písania a rátania.

V roku 1828 bolo v obci 98 domov 686 obyvateľov, v roku 1842 vzrástol počet obyvateľov na 704.

Rok 1865 v obci bol obdobím začiatku písania farskej kroniky „Historia Domus“. Od roku 1876 sa začal viesť aj súpis duší. Tieto písomnosti obsahovali údaje o domoch, menách hláv rodín a počte rodinných príslušníkov a vierovyznaniach.

Ako ojedinelá obec sme mali obvodný notársky úrad, ktorý vznikol v roku 1874. Jeho územná pôsobnosť sa vzťahovala na samotné Bystričany s osadami Chalmová a Vieska aj na okolité obce.

Prvá dobrovoľnícka organizácia vznikla v obci v roku 1885. Bol to dobrovoľný hasičský zbor, jeho poslaním bola hlavne pomoc pri požiaroch, vzhľadom na značnú zalesnenosť katastra.

V roku 1896 začal veľkostatkár Edmund Vépy Vogronič budovať lesnú úzkorozchodnú železnicu - štriečku. Viedla zo železničnej stanice Chalmová do lesov Vtáčnika. V roku 1905 bola vybudovaná ďalšia časť tejto úzkokoľajky s odbočkami Prieloh, Sitárka, Sokolec a Uhlište. Zabezpečovala odvoz kameňa a dreva z doliny Ráztoky.

V minulosti stál v čele obcí richtár a notár. Podľa dostupných dokumentov bol prvým notárom v našej obci Rudolf Vitko (od r. 1900) a richtárom Jozef Kollár (od r. 1901).

Zo zápiskov bývalého všestranného občana Bystričian Jána Plachého je zrejmé, že naši ľudia videli ísť prvé auto cez Bystričany v roku 1905. Na studni v blízkosti dnešnej pošty naberalo vodu do chladiča.

V roku 1910 sa v obci začala stavať prvá fabrika na výrobu stoličiek známej značky Thonet. Išlo o pobočku fabriky vo Veľkých Uherciach. Ukázalo sa, že miesto pre fabriku bolo staticky nevyhovujúce, takže fabrika nebola spustená do prevádzky.

V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna. Nebola len vojnou medzi armádami, ale do bojov povolali aj našich otcov, bratov, súrodencov. Ženy a deti prevzali na seba povinnosti na gazdovstvách. Muži na frontových bojiskách bránili záujmy cisára. Po štyroch rokoch ťažkých bojov boli aj v Bystričanoch veľké straty, hlavne na životoch občanov a tiež na majetku ľudí.

Povojnové obdobie bolo charakteristické nedostatkom základných potravín a zúfalou nezamestnanosťou. Ale po roku 1918 v obci Bystričany prudko vzrástol počet obyvateľov nad 1236.

Dnešná Chalmová a Vieska boli do roku 1924 samostatnými obcami s vlastným pečatidlom, obecnou správou a vyspelou kancelárskou činnosťou. K obci Bystričany boli pričlenené až v roku 1924.

Od začiatku februára do polovice marca 1929 obyvatelia obce zažili mimoriadne tuhú zima, tzv. storočnú. Teplota poklesla na mínus 34 stupňov Celzia. Pamätníci - žiaci spomínali, že zamŕzal aj školský atrament.

Časom sa v Bystričanoch prejavil rozmach družstevníctva, čo vyústilo v roku 1929 do založenia Úverného družstva a pozitívom pre rozvoj obce bolo tiež zavedenie elektriny v roku 1933.

Do života obyvateľov citeľne zasiahol obrovský požiar 6. novembra 1934. Fúkal silný vietor. Zhorelo 28 obytných domov, 76 rôznych hospodárskych objektov, krytých prevažne slamou. Vznikol v čase obeda a zapríčinili ho z neopatrnosti deti.

V archívnych materiáloch obce je z roku 1936 záznam aj o existencii knižnice, kedy mala 301 zväzkov. 28. septembra 1936 prechádzal cez Bystričany smerom do Prievidze prezident ČSR Eduard Beneš. Hasiči a žiaci vytvorili po oboch stranách cesty špalier od začiatku až po koniec obce, a tak vítali prezidenta.

Počiatky spotrebného družstevníctva sa spájajú so vznikom potravného družstva, ktoré vzniklo v obci v roku 1938 a viedol ho Štefan Zeleník. Riešilo najmä zásobovanie obyvateľov potravinami.

Medzi najrozšírenejšie patril trachóm - zrnitý zápal spojiviek. Bystričanci si túto chorobu doniesli po návrate zo sezónnych prác. V Oslanoch vznikla ústredná trachómová stanica, ktorá vysielala do okolitých obcí trachómové sestry. Jedna z nich mala za úlohu podávať hlásenia aj o stave chorých obyvateľov Bystričian.

Obecná Heraldika

Pri zostavovaní súčasného erbu obce Bystričany boli použité znaky najstaršieho pečatidla, a to pečatidla bývalej samostatnej obce Vieska. Podľa doteraz známych dokladov s pečatidlami kedysi samostatných obcí, je najstarší odtlačok na písomnostiach z Viesky z rokov 1776 až 1858. V strede pečatného poľa je vyrytý renesančný štít, ktorý vznik pečatidla kladie už do 16. storočia. V štíte sú medzi malým lemešom a čerieslom tri mohutné klasy. Tie sú symbolom poľnohospodárstva, ktoré v minulosti tvorilo základ obživy obyvateľstva.

Erb obce Bystričany v súčasnosti tvoria tri veľké zlaté klasy umiestnené v zelenom štíte. Po bokoch ich lemujú strieborné radlice - lemeš a čerieslo.

Vlajka obce Bystričany je tvorená siedmimi vodorovnými pruhmi. Striedajú sa v nej tri farby v poradí: zelená, žltá, biela, žltá, biela, žltá, zelená. Vlajka je ukončená tromi cípmi. Farebnosť vlajky zodpovedá všetkým farbám použitým v obecnom erbe.

Tieto obecné symboly Bystričian - erb, vlajku a pečať - obec používa od roku 1995.

Kostol sv. Anny v Chalmovej

Románsky kostol sv. Anny v Chalmovej bol postavený v 12. storočí na vŕšku za dedinou uprostred cintorína. Sila cirkvi a náboženského cítenia sa odrazila v tejto veľkolepej sakrálnej architektúre. Pôvodný románsky kostol, orientovaný na východ, mal polkruhovú apsidu (výklenok pričlenený k hlavnému priestoru, v tomto prípade polkruhového, môže byť aj polygonálneho či podkovového tvaru, v ktorom je v chrámoch umiestnená oltárna časť ), zaklenutú konchou ( poľgulový klenbový útvar polkruhového pôdorysu, uzatvárajúci apsidu alebo iný polkuhový výklenok ) a krátku pozdĺžnu loď s rovným stropom. Pri úpravách v 16. storočí sa loď preklenula valenou klenbou s hrebienkovými lunetami a apsida bola z vonkajšej strany podopretá dvomi mohutnými šikmými opornými piliermi.

Celá dispozícia kostola sa zmenila v roku 1730, keď sa prelomila južná strana pôvodnej lode a objekt bol rozšírený novou, väčšou, priečne postavenou loďou a predstavanou vežou. Predošlá loď kostola bola prerobená na presbytérium (mierne zvýšené priestransto pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov) a z apsidy, ktorú oddelili od lode plným múrom, sa stala sakristia. Polkruhový pôdorys sakristie, zreteľne viditeľný i z vonkajšieho pohľadu, dáva tušiť vzhľad originálneho románskeho kostola.

Priestoru dominuje hlavný oltár zasvätený sv. Anne, s ústrednou sochou svätice a malej Panny Márie a s klaciačimi anjelmi v bočných nikách oltára. Svätá Anna bola podľa raného apokryfného, teda nepravého evanjelia sv. Jakuba, matkou Panny Márie a manželkou sv. Joachima. Pochádzala z Betlehema zo starozákonného kňazského rodu Lévi. Ako 24-ročná sa zasnúbila so sv. Joachimom, s ktorým dlhé roky žili v manželstve. Dlho nemali dieťa. Keď na slávnosti zasľúbenia zbadal veľkňaž Izachar Joachima prinášať obetu spolu s ostatnými, nechcel mu dovoliť ukázať sa a obetovať s tými, ktorí majú deti. Joachim sa štyridsať dní postil a modlil v púšti, zatiaľ čo Anna sa modlila pod vavrínovým krom. Obom sa zjavil anjel a sľúbil im, že budú mať dieťa. Anna v 44 rokoch porodila dcéru Máriu, ktorú ako trojročnú rodičia zasvätili Pánovi v chráme. Úcta k sv. Anne sa rozšírila na kresťanskom východe a už vo 4.-5. storočí vznikol v Jeruzaleme kostol zasvätený sv. Anne a sv. Joachimovi. Na kresťanskom západe sa začalo uctievanie sv. Anny v 8. storočí, ale do cirkevnej liturgie preniklo až v neskorom stredoveku v 10.-12. storočí, takže Kostol sv.

Park a kaštieľ v Chalmovej

Kaštieľ v Chalmovej patril rodine Ditrichovcov, od ktorých ho rodina Stumerovcov získala pravdepodobne niekedy v 19. storočí. Barón Stumer bol posledným majiteľom renesančno-klasicistického kaštieľa s areálom. Kaštieľ s dvoma okrúhlymi nárožnými vežami na čelnom krídle bol postavený v prvej polovici 17. storočia, neskôr prestavaný a v druhej tretine 19. storočia bol rozšírený a klasicisticky upravený. Do priečelia pristavali poschodový vstupný portikus (predsunutá vstupná časť budovy so stĺpmi) s priechodom a krytým balkónom.

Kované zábradlie balkóna má centrálne vsadený starý kutý erb, v ktorého štítovom poli aj v klenote nad prilbou s korunkou je pelikán kŕmiaci mláďatá, akého mal v erbe rod Ditrichovcov. Samostatne stojaca trojkrídlová budova je stavaná do pôdorysu tvaru nepravidelného U, s priečelím obráteným na juh. Pri prestavbe bol pri kaštieli založený park so vzácnymi drevinami na spôsob anglických parkov so vstupnou alejou a s jazierkom uprostred. Pri prestavbách po roku 1966, keď bol v kaštieli umiestnený domov mládeže, sa pristavila k východnému krídlu dvojpodlažná školská budova a v interiéri došlo k modernizácii, ktorá nepriaznivo zasiahla do pamiatky.

Uprostred nádvoria s pásmi zelene stojí obnovená, i keď nefunkčná, no vzhľadovo príťažlivá murovaná kamenná studňa s kovanou, kopulovito ukončenou železnou mrežou. Dorobením chodníkov, dvora a športovísk v areáli po roku 1972 došlo k narušeniu autentickej kompozície historického parku i k poškodeniu odvetrávacieho a odvlhčovacieho systému budovy. Napriek nepriaznivým zásahom v predchádzajúcich obdobiach je v súčasnosti pre zachovanie pamiatky prospešné, že je obývaná, vykurovaná a udržiavaná, čo pozitívne vplýva na jej existenciu.

Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny

V obci sa nachádza pamätník obetiam I. a II. sv. vojny. Tvorí ho pilier zakončený krížom s ukrižovaným Ježišom. Do plochy drieku má vsadený vápencový reliéf spodobujúci umierajúceho vojaka, ktorému požehnáva postava muža v rúchu, v pozadí so slovenským znakom - trojvŕším a krížom. Na mramorovej doske sú mená obetí oboch vojen. V roku 2018 bol pamätník zrekonštruovaný. Dva skupinové hroby padlých obetí z II. sv. vojny sú aj v časti Vieska.

Zvonica na Vieske

Cintorín v časti Vieska je sídlom významnej obecnej pamiatky - zvonice. Jej konštrukcia je drevená a zvon mosadzný. Zvonicu štvorcového pôdorysu tvoria len nosné drevené štvorhranné stĺpy bez stien, prepojené krokvami a systémom konštrukčných trámov, nesúcich zdvojenú strechu, zloženú zo stanovej strechy bez vrcholu, na ktorú nadväzujú pretínajúce sa, krížovo prepojené sedlové strechy s otvoreným štítom. V ich priesečníku je umiestnený kríž. Pôvodný zvon bol v minulosti ukradnutý, preto sme ho nahradili novým. Zdobia ho listové a perlovcové ornamenty.

Súčasnosť obce Bystričany

Obec Bystričany sa skladá z troch častí: Bystričany, Chalmová a Vieska. Vieska sa spomína od roku 1324 a k obci Bystričany bola pričlenená v roku 1924. V súčasnosti má Vieska 182 obyvateľov. Prvá zmienka o Chalmovej sa spomína v roku 1321 a k obci Bystričany bola pričlenená taktiež v roku 1924. V súčasnosti Chalmovú obýva 133 obyvateľov.

K spoločenskému životu obce patrí každoročné usporiadanie kultúrnych podujatí ako napríklad: výstup na vrchol pohoria Vtáčnik, pálenie vatry zvrchovanosti, hudobný festival: Dychovky pod Vtáčnikom, prijatie jubilantov s kultúrnym programom, Vianoce v centre obce, detský karneval, deň matiek s vystúpením detí ZŠ s MŠ Bystričany, vítanie jari na bicykli, sadenie mája a iné kultúrne podujatia.

Zo športových podujatí každoročne poriadame: futbalový uličný turnaj o pohár starostu obce, futbalový turnaj memoriál Ladislava Obžeru, stolnotenisový turnaj o pohár starostu obce. Tento rok si obec slávnostne pripomína 130. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Bystričanoch.

V súčasnosti sa obec neustále rozvíja a zveľaďuje. Za pomoci európskych fondov sa zrealizovala rekonštrukcia základnej školy s materskou školou a revitalizácia centrálnej zóny obce. Z vlastných zdrojov bola vykonaná rozsiahla oprava stavby domu smútku a taktiež kultúrneho domu. Obec v tomto roku uviedla do prevádzky mini fitnes centrum a posilňovňu prostredníctvom poskytnutia grantu od Nadácie Pontis.

Tabuľka: Vývoj cirkevnej správy v regióne

tags: #kostol #svatej #trojice #bystricany