Každá stavba musí byť pevne spojená so zemou, preto treba zohľadniť špecifické danosti prostredia, v ktorom bude stáť. K základom pristupujte s filozofiou, že držia celý dom a spolu s nosnými stenami sú len veľmi ťažko následne opraviteľné. Skôr ako sa pustíte do budovania základov, mali by ste si zistiť maximum informácií o pozemku.
Ak nie sú známe vlastnosti a zloženie podložia, nie je možné, aby statik správne navrhol základovú konštrukciu. Druh zeminy a jej únosnosť majú vplyv na veľkosť základov, hĺbka spodnej vody a jej agresívne pôsobenie na základy ovplyvnia spôsob zakladania. Klimatická oblasť je pri zakladaní dôležitá.
V závislosti od nej je nutné zakladať v hĺbke minimálne 80 až 160 cm pod terénom, a to z dôvodu premŕzania a objemových zmien zemín. Inžinierskogeologický prieskum je nevyhnutný, ak ste sa rozhodli stavať v rizikovom území - tam, kde sú zosuvy pôdy, močiarne usadeniny, umelé navážky, oblasti s výskytom záplav a poddolovania.
Ak sa obávate sumy za geologický prieskum veľkými vrtnými súpravami a mechanizmami, pre rodinné domy existuje finančne aj technicky menej náročná metóda pomocou ručných prenosných prístrojov a malej sondy, ktorá sa dá kladivom zahĺbiť 2 alebo 3 m.
Najjednoduchšie a najrýchlejšie je budovanie základových pásov. Musia byť pod každou nosnou stenou, nástupným stupňom schodiska, komínom a pod priečkami hrubými od 150 mm. Ich šírku navrhne statik na základe únosnosti podložia, zvyčajne vychádza z hrúbky muriva, ku ktorej sa pripočíta 100 až 150 mm na obe strany.
Donedávna bolo bežné betónovať základy z monolitického betónu, dnes sa budujú pomocou prefabrikovaných debniacich tvárnic. Ukladajú sa do 20 - 30 cm hrubého betónového podkladu, širokého podľa statického návrhu, aby sa zachovala roznášacia plocha. Podľa projektu sa tvárnice vystužia a zalejú betónom. Pri použití takýchto tvárnic, ktoré sa vyrábajú v rôznej hrúbke, odpadá montáž debnenia.
Ešte pred betonážou je vhodné urobiť štrkové lôžko v hrúbke 15 - 20 cm na odvedenie vody, ktorá sa dostane pod základy. Na ich betonáž sa zvykne používať betón triedy B 15, čo je pomerne nízka trieda. Od triedy betónu, teda jeho požadovanej kvality, závisí pomer jednotlivých zložiek betónu.
Pri svojpomocnej výstavbe sa betón pripravuje najčastejšie priamo na stavbe v miešačke. Ak si objednáte betón z betonárky, privezú vám ho v domiešavači, kvalitný a dobre premiešaný. Takýto postup vyjde drahšie, ale urýchli výstavbu.
Vo svahovitom teréne je nevyhnutné odvodniť svah a zabezpečiť ho proti zosuvu pôdy. Tam, kde je podložie menej únosné, podľa statických výpočtov vychádzajú veľmi široké základové pásy alebo je vyššia hladina spodnej vody, treba budovať základovú dosku zo železobetónu. Jej hrúbku navrhne statik výpočtom a môže byť od 600 až do 1 200 mm.
Doskové zakladanie zvolí projektant aj v prípade, že pod rôznymi časťami domu sú rozdielne zeminy. Zabráni sa tak nerovnomernému sadaniu stavby. Pri málo únosnej pôde, alebo ak je spodná voda v úrovni základov, sa uplatňujú hlbinné základy. Napríklad, dom pri jazere alebo v záplavovej oblasti je vhodné založiť na pilótach z betónu, ocele či železobetónu.
Základy pre rodinný dom - výkopy a monolitická časť (postup, ako na to)
Príprava základov pred zimou
Je bežné, že sa pri stavbe postupuje po jednotlivých etapách. A ukončenie každej etapy musí predchádzať prípadným škodám na stavbe. Otázka znie : mám tam toľko vody, jestli to je bezpečné , alebo nebezpečné ? To asi z placu nikdo neposoudí, tak pro bezpečné přežití konstrukce deska na základových pásech je potřeba zabezpečit, aby pod deskou nemrzlo, čili aby teplota pod deskou byla stejná, jako je v nezámrzné hloubce v základové spáře pod základy.
To sa dá zabezpečiť volným položením EPS na desku se zabezpečím proti větru a potom proti zlodějům, že ? Další možné řešení je na zásyp použít materiál, který neudrží ve své struktuře vodu betonová drť ( recyklát ), drcené kamenivo a pod. A nejbezpečnější je první fázi stavby ukončit pouhým položením kanalizačních trubek, všech možných chrániček, zabetonováním základů a zásypem vnitřních ploch a zhutněním, čili přípravu na betonáž desky, kterou uděláme brzo na jaře.
A druhá fáze stavby opět musí navazovat - čili za druhý rok musíte postavit celou hrubou stavbu - tím mám na mysli aspoň obvodové stěny se střechou a okny a dvěřmi, která bude odolná proti totálnímu promrznutí s možností mírného temperování a zabezpečena proti zlodějům.
Možné problémy a riešenia
Ak je pod platňou vlhkosť, platňa trochu popraská. Na jar by sa to malo vrátiť do normálu. My máme po zime na základovej doske jamky a škáry hlboké miestami 5-7 mm. Chceme natavovať izoláciu a neviem či je to potrebné vyrovnať nejakou maltou.
Vaše situace je diametrálně odlišná od betonové desky vylité na nějaký zásyp. Vy ty nerovnosti terénu překlenete pomocí předpjatých panelů a tudíž zemina se nebude panelů dotýkat. Čili je úplně jedno, jaké bude v podloží množství vody, která zmrzne a přemění se v led. Nebude se to dotýkat panelů, takže žádné tlaky nebudou působit na panelový " strop " a tudíž nebude žádný důvod k prasknutí těchto panelů.
Panely budou ležet na základových pásech, které budou v nezámrzné hloubce a tudíž se nebudou hýbat. Z toho vyplývá, že taková konstrukce je jednak ihned zatížitelná a v zimě není ohrožena tlakem ledu z podloží. Zde je ovšem nutné betonáž ukončit před nástupem mrazů, nebo v nejistém teplotním rozsahu počasí použít urychlovač a podobné chemické přísady.
V betonárce přesně ví, co a kolik toho dát. Zde bych ještě připomenul, abyste si pro ulehčení práce nenechali naředit beton, protože ho jednak kvalitativně poškodíte a celý proces vysychání bude prodloužen. Ale to se opravdu týká pouze betonáže, kdy hrozí nástup mrazů. Nadměrné množství záměsové vody je škodlivé. Lepší je opět chemie - nějaký plastifikátor, který zvýší tekutost.
Normálny betón vystavený povetrnosti vydrží bez zmien veľa rokov. Stalo sa niekomu, že nechal prezimovať základy a vplyvom mrazov boli na jar poškodené ? Riešim dilemu, či je potrebné pred zimou prihrnúť (a ideálne teda rovno aj zatepliť) základy - DT. Základové pásy sú hlboké cca 70cm + na tom sú 3 rady DT.
Stavba bude do zimy uzatvorená, teda komplet strecha + okna. Neviem posúdiť, či môžem nechať prezimovať stavbu v tomto stave alebo by bolo vhodnejšie DT zateliť a prihrnúť hlinou....ale chcem to nechat na rok.. Vedľa na valale bolo minimalne 30 domov odkrytych minulu zimu, minimalka u nas bola -26°C a všetky stoja aj tohto roka :D Ja by som neriešil... alebo môžeš ešte urobiť takú blbosť, že to teraz zahrnieš hlinou a na jar zavolaš ciganov, čo ti to pridu znova odkopavať...
Je lepsie vyliat teraz pred zimou iba zakladove pasy + DT-cka, zhutnit zeminu a nechat to takto stat do jari alebo je lepsie spravit aj zakladovu dosku ? Nemáš dôvod čakať až do jari, zima je ďaleko. Islo mi o to ci spravit iba zakladove pasy a nechat to tak do jari, alebo vyliat aj zakladovu dosku.
Partia 4 až 6 skúsených profesionálov dokáže postaviť celý rodinný dom aj za 6 až 9 mesiacov (montovaný aj za 3 mesiace - niektoré firmy inzerujú dokonca 60 dní) od vytvrdnutia základovej dosky. Základovú platňu je možné pri priaznivých podmienkach vytvoriť aj za 5 až 6 dní. A aký čas je potrebný na jej vyzretie? Medzi skúsenými stavbármi sa traduje, že betón zreje 28 dní. A tak to tvrdí aj norma STN EN 206-1.
Ako zabezpečiť základy a platňu na prezimovanie?
Mám spravené základy a platňu, ďalej sa toho roku nepohnem, a teda ako zabezpečiť základy a platňu na prezimovanie? Je potrebné to pravdepodobne priktyť. Jedná sa mi o to aby na tom nenamŕzala voda, či roztopený sneh... Ak to dám pod nejakú fóliu, tak zrážaním sa bude voda tvoriť zvnútra a kvapkať na platňu, ale je to asi lepšie než to nechať odkryté... Ako ste to robili Vy, lebo verím že aj niekto iný nechal na zimu iba základy, príp. ako ja aj zaliatu platňu. Ďakujem za odpovede.
Nechcem sa púšťať do týchto rád,ale jedno môžem určite. Nič nerobiť !!! Určite ak sú spravené základy a podkladný betón, tak nič netreba. Opačne, ak je zlá kvalita betónu, tak sa po zime prejaví. Keď niečim prekyť, tak len snehom.
Odkryta deka behom zimy: moja B30-ka prezila v poriadku ale nekvalitnejsie spraveny beton nemusi byt tak odolny. Mne deka vymrzla. Hneď po betónovaní bolo v noci asi -5 stupňov. Bolo to v prvej polovici októbra pred dvoma rokmi, predpoveď nevyšla. Inak nič tragické. Vymrznuté boli mapy do hĺbky cca 3 cm. Inak vtedy počasie prekvapilo viac ľudí, z okolia viem, že takto vymrzli čerstvo zabetónované chodníky a základy na plotoch. Mal to byť posledný pekný víkend a betónovalo sa o 106. Môj názor je: ak hrozí, že bude mrznúť, zakryť, myslím ale, že stačí prvé tri dni.
Je lepsie vyliat teraz pred zimou iba zakladove pasy + DT-cka, zhutnit zeminu a nechat to takto stat do jari alebo je lepsie spravit aj zakladovu dosku ?
Zateplenie základov pasívneho domu
Tu je asi odpoveď na otázku, či sa základy „obyčajného“ domu líšia od základov pasívneho. Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.
Pri vyhotovení výkopu v ílovitých a nepriepustných horninách je preto výhodnejšie vyhĺbiť výkop strojovo o čosi hlbšie a povrch urovnať vrstvou štrkopiesku (lôžko pod betonáž), ako po odchode bagra dorovnávať zeminu do požadovanej hĺbky ručne. Zhotovenie štrkového lôžka pod celým objektom má opodstatnenie aj na lepšiu ochranu zabudovaných materiálov pred vzlínajúcou vodou.
Ak je to potrebné, urobí sa kamenné lôžko a až potom sa pokračuje v stavebných prácach.
Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku. Dom bude z Ytongu.
Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.
Pod základové pásy sa dáva asi 20 cm štrku. Odborníci radia, že štrk sa udupáva až keď zaleješ základy a nanosis štrk pod deku. Ten v tých zakl,pasoch sme neudupali a pod nim je ilovita poda. My sme betonovali zakladove pasy pred 2 tyzdnami, teraz vyrovanvame teren so salovackami. V projekte sme mali zaklady hlboke 1m, ale vykopali sme 1,2m (ilova poda). Na spodok strk cca 5-8m cm, ten sme neudupali ten ma len drenaznu funkciu.
Na betón je najlepší plavený štrk. Na lôžko je najlepší drvený kameň lebo plavený štrk pod žabou "pláva", drvený kameň sa dusaním do seba zakliesňuje. Pouzivaju sa frakcie s co najvacsim priestorom medzi zrnami a sucasne s co najvacsou sudrznostou (lomovy kamen). Pouziva sa separacna folia aby sa vam do medzier strku nevylialo cementove mlieko.
| Materiál | Vhodnosť použitia |
|---|---|
| Plavený štrk | Na betón |
| Drvený kameň | Na lôžko |
Drvene kamenivo je vhodne kvoli drenaznej funkcii, tu netreba sachovat s nejakymi pevnostami, zhutnit sa da aj hlina tak,ze do nej nepichnes kolik, ale ta nesplna drenaznu funkciu, aby voda nevzlinala k podkladovemu betonu. Podlkadovy beton je to, co vy volate zakladova doska.
Pod zakladové pásy nemusíš dávať ten lomový kameň??? (len v prípade že sa tam objavý povrchová voda??? ak nie možeš položiť základové pásy priamo na hlinu???). Potom sa dáva kamenivo len pod základovú dosku??? Mozes dat pasy rovno na hlinu, je to bezna vec.
Pri ukladaní kanalizácie sa odporúča najprv spraviť kamenné lôžko a do neho kopať kanalizáciu. Kanalizáciu treba obsypať 0-4 "šutolinou" v poriadnej vrstve, miestami 10-15 cm, a nato išiel kameň a hutnil som 250kg vibračnou platňou. Hlavne treba tú kanalizáciu dobre upevniť, aby sa nepohla a nepoprehýbala, to by nebolo dobré.
Pri hutnení cez tú kanalizáciu som sa snažil prechádzať rovnomerne, aby to bolo rovnomerne zhutnené, nenechal som tam platňu skákať na mieste. Použil som oranžové kanalizačné pipelife potrubie, je dosť odolné, myslím že sa mu nič nestalo.
Dôležité je, v akej výške máš dosku. Katalógový projekt uvažuje s 0,000 250mm nad terénom a doska hrúbky 150mm je v -250/-400. čiže vrchná plocha dosky je v rovine terénu, ja keď zalomím potrubie pod doskou budem v hĺbke -400 a teda pod terénom 150mm. Podlahu v interiéri mám zarovno s terénom - podkladový betón je -0,24m. Z toho dôvodu chcem čo najvyššie začať s kanalizáciou, aby som výstup z domu nemal hlboko.
Pokial sa inak neda tak ano, ale osobne by som sa snazil dodrzat hlbku zakladovej skary. Zakladova skara je hlbka do ktorej by mal zasahovat zaklad a je to hlbka kde uz nepremrza zemina. Na nete si najdi mapu nezamrznej hlbky pre tvoj okres, pripadne sa spytaj geodeta.
Ak sú základy hotové, je dôležité zabezpečiť ich ochranu pred zimou. Je potrebné zvážiť lokálne klimatické podmienky a typ zeminy. V niektorých prípadoch stačí základy nechať odkryté, v iných je potrebné ich zakryť fóliou alebo zatepliť. Dôležité je tiež zabezpečiť odvodnenie, aby sa pod základmi nehromadila voda.
Dodržiavaním správnych postupov a zohľadnením špecifických podmienok je možné úspešne pripraviť základy na zimu a predísť tak prípadným problémom a škodám.
