Farnosť Trhová Hradská má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Obec, v ktorej sa nachádza, leží na katastrálnom území s rozlohou 1438 ha a rozprestiera sa v nadmorskej výške medzi 161 a 231 metrami. Centrum obce sa nachádza v nadmorskej výške 174 metrov.
Panoramatický pohľad na Trhovú Hradskú.
Prvé zmienky a vývoj obce
Archeologické nálezy naznačujú, že toto územie bolo obývané už od neolitu. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1251. Tieto dokumenty hovoria o predaji pozemkov, ktoré už predtým vlastnila vdova Alžbeta. V 13. storočí patrila obec panstvu Červeného Kameňa a menšie územia boli v držbe rôznych zemianskych rodín.
Už v 14. storočí existovali v obci vinohrady vlastnené trnavskými mešťanmi. V roku 1365 panovník Ľudovít I. prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby neprekážali pri obrábaní vinohradov a zbere úrody.
Kostol sv. Martina
V centre obce, blízko miesta bývalého kaštieľa, stojí farský kostol sv. Martina. Pravdepodobne bol zriadený už v 13. storočí, keďže po roku 1280 sa už spomína meno farára. Farnosť zahŕňa aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova pochádza z roku 1871. V kostole pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829).
Kostol bol pôvodne gotický a okolo neho sa rozkladal farský cintorín. Miesto tohto cintorína dnes zaujíma nový kostol, ktorého výstavba začala v roku 1699. Z pôvodného kostola ostala len masívna veža štvorcového pôdorysu, ktorá bola v roku 1735 nadstavená osembokým trupom a pokrytá barokovou strechou. Hlavný oltár je z 18. storočia a medzi cenné pamiatky patrí aj klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv.
Kostol sv. Martina v Trhovej Hradskej.
Významné osobnosti farnosti
Franciscus Ághy
Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou Trhová Hradská patrí Franciscus Ághy (Ag, Agh), jezuita, narodený 12. februára 1704 v obci Trhová Hradská. Jeho otec bol Martin a matka Alžbeta Furagová. Bol ordinovaný v roku 1737.
Pôsobenie Francisca Ághyho:
- Od 15. decembra 1737 bol farárom v novozriadenej farnosti Veľký Biel. Jeho pričinením sa v mieste postavili základy farskej budovy.
- Od 21. júna 1750 bol kaplánom v Šimonovciach pri Rimavskej Sobote.
- Od 3. júna 1751 bol kaplánom u Štefana Eszterházyho vo Zvolene.
- Potom bol kaplánom v Bohatej pri Hurbanove.
- 23. mája 1755 prispel k právnemu a kánonickému založeniu rímskokatolíckej farnosti mestečka Lučenec, kde zostal do 12. septembra 1755.
- Potom pôsobil v Neninciach.
- 30. januára 1757 bol ustanovený do Dolných Leloviec, kde aj zomrel 25. júla 1767.
Ághy Franciscus bol farárom v novozriadenej farnosti Veľký Biel od 15. decembra 1737 do roku 1750. Jeho pričinením sa v mieste postavili základy farskej budovy, upravil sa problém farára. 21. júna 1750 sa stal kaplánom v Šimonovciach, nato od 3. júna 1751 kaplánom u p. Štefana Eszterházy vo Zvolene. Nato znovu kaplánom v Bohatej. 23. mája 1755 prispel k právnemu a kánonickému založeniu r. kat. farnosti mestečka Lučenec, kde takto zostal do 12. septembra 1755, potom prešiel do Neniniec. Nato bol 30. januára 1757 ustanovený do Dolných Leloviec, kde † 25. júla 1767.
Bol tiež farárom vo farnosti Lehota pod Vtáčnikom pred rokom 1836.
Prehľad pôsobenia Francisca Ághyho
| Rok | Pôsobisko | Funkcia |
|---|---|---|
| 1737 - 1750 | Veľký Biel | Farár |
| 1750 | Šimonovce | Kaplán |
| 1751 | Zvolen (u Štefana Eszterházyho) | Kaplán |
| 1755 | Lučenec | Prispievateľ k založeniu farnosti |
| 1757 - 1767 | Dolné Lelovce | Ustanovený farár (zomrel) |
Farnosť Trhová Hradská si zachováva svoj význam v živote miestnej komunity a jej história je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.