Vitajte na stránke, ktorá vám prináša aktuálne informácie o živote vo farnosti Tvrdošín. Nájdete tu rozpis svätých omší, oznamy o pripravovaných udalostiach, ako aj spomienky na významné osobnosti, ktoré pôsobili v našom regióne.
Aktuality a oznamy
Milí bratia a sestry, vkročili sme do novej liturgickej doby, doby adventnej a začíname nový liturgický rok. To nám symbolizuje aj adventný veniec, ktorý by nikdy nemal chýbať v kostole, ale ani v našich domácnostiach. Adventný veniec zobrazuje plynutie času, no zároveň i večnosť. Témou tohto mesiaca je Cirkev ako spoločenstvo. Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom.
Pozývame všetkých aj v mesiaci december do Jubilejného chrámu v Krivej dňa 19.12.2025 o 18.00 na Večer milosrdenstva, aby sme sa spoločne modlili a prosili Boha o odpustenie a požehnanie.
Na základe rozhodnutia otca biskupa Štefana sa iniciatíva „24 hodín pre Pána“ uskutoční v Poprade a v Dolnom Kubíne v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej. Začne sa v piatok 09.03.2018 večer o 18:00 sv. omšou pre mládež a končiť sa bude v sobotu večer sv. omšou za účasti kňazov Dolnokubínskeho dekanátu.
V nedeľu, 11. 2. 2018, sme si pripomenuli svetový deň chorých. Pri tejto príležitosti bola popoludňajšia pobožnosť spojená s vysluhovaním sviatosti pomazania chorých. Sviatosť pomazania chorých prijali veriaci, ktorí pociťovali potrebu prijať ju pre nejakú chorobu, starobu, či pred nadchádzajúcou operáciou.
Dnes, v nedeľu 4. 2. 2018, sme si o 14:00 hod. pri pobožnosti mohli uctiť prvostupňové relikvie sv. Charbela Makhloufa, libanonského kňaza, askétu, mystika (1828 - 1898). Je to jeden z najobdivuhodnejších svätých posledných storočí.
Rímskokatolícka cirkev farnosť Hladovka Vás pozýva na modlitbovú pobožnosť, ktorá sa uskutoční 4. 2. 2018 a pri ktorej si uctíme prvostupňové relikvie svätého Charbela Machloufa z Libanonu.
V sobotu, 6. 1. 2018, naši farníci oslávili ďalší sviatok katolíckej cirkvi, sviatok Troch kráľov. A tak sa na slávnostnej sv. omši do liturgie zapájala nielen goralská muzika, ale zazneli aj goralské piesne v podaní detského zboru, ktorý tvoria členovia folklórneho súboru. Ďalšími piesňami prispeli aj členovia chrámového zboru.
V pondelok, 25. 12. 2017, na sviatok Narodenia Pána, sa o 14:00 hodine konala v našom kostole jasličková pobožnosť, ktorú si pre veriacich našej farnosti pripravili naše deti - členovia Detského folklórneho súboru Goral. V krátkom pásme slova, hudby a spevu sa predstavili nielen speváčky, ale aj najmladšia goralská muzika. V rámci jasličkovej pobožnosti sa konala aj finančná zbierka, ktorú už dlhé roky organizuje mládež pod názvom Dobrá novina.
Liturgický prehľad
Rímskokatolícka cirkev, kostol Navštívenia Panny Márie farnosť Podbiel Liturgický prehľad týždňa 27. 02. 2022 - 06. 03. 2022:
- NEDEĽA 27.02.2022 8. nedeľa v Cezročnom období 8:00 - - - - - - - - - - - - - - - - - 10:00 ( za veriacich farnosti) (aj online stream)
- PONDELOK 28.02.2022 Féria 18:30
- UTOROK 01.03.2022 Féria 06:30
- STREDA 02.03.2022 Popolcová streda Celodenná adorácia v kostole od 8:00 do 17:30 hod. 18:30
- ŠTVRTOK 03.03.2022 Štvrtok po Popolcovej strede 18:30
- PIATOK 04.03.2022 Piatok po Popolcovej strede (za účasti birmovancov) Celodenná adorácia v kostole od 8:00 do 17:30 hod. 18:30
- SOBOTA 05.03.2022 Sobota po Popolcovej strede 07:30
- NEDEĽA 06.03.2022 1. pôstna nedeľa 8:00 - - - - - - - - - - - - - - - - - 10:00 ( za veriacich farnosti) (aj online stream)
SVÄTÉ OMŠE V REŽIME ZÁKLAD Od soboty 26. februára 2022 sú sväté omše v režime základ za dodržania ostatných opatrení (respirátory, dezinfekcia ...).
MODLITBA KRÍŽOVEJ CESTY Počas pôstneho obdobia sa v piatky a nedele budeme modliť krížové cesty. Budeme sa modliť po jednotlivých stavoch, celý rozpis je vzadu na nástenke. V piatok začíname pol hodinu pred sv. omšou, teda o 18:00 h. a tento týždeň sa budú modliť staršie deti a birmovanci. V nedeľu sa začína o 14: 00 h., budeme sa modliť v kostole a tento týždeň prosíme o modlitbu manželov. Pozývame k aktívnym účastiam na krížových cestách, napr. aj pri čítaní zastavení.
Na budúcu nedeľu 6. marca 2022 bude Zbierka na Charitu. Spišský diecézny administrátor povzbudzuje veriacich ku Jarnej zbierke na Charitu aj z toho dôvodu, že istou čiastkou sa napomôže aj utečencom z Ukrajiny.
Informujeme vás, že diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš sa modlí za pokoj na Ukrajine a pozýva k zjednoteniu v modlitbe celý Boží ľud Spišskej diecézy.
Spišská katolícka charita pomáha utečencom na hraničnom priechode Slovenska s Ukrajinou (Vyšné Nemecké - Užhorod.)
Významné osobnosti
Svätý Ján Didak
Sviatok/ spomienka 9. december Rodisko Mexiko, Cuautitlán. Svätý Ján Didak (okolo 1474 - 1548), známy aj ako Cuauhtlatoatzin, bol domorodý posol Panny Márie, ktorý sa stal symbolom integrácie pôvodných kultúr s kresťanstvom a je uctievaný ako patrón pôvodných obyvateľov.
Mons. Ján Štrbáň
Mons. Ján Štrbáň, 25. 6. 1878 Trstená (okr. Tvrdošín)† 11. 12. 1960 Detva. Ján Štrbáň sa narodil 25. júna 1878 v Trstenej rodičom Martinovi a Márii rod. Barnasovej. Vo svojom rodisku absolvoval ľudovú školu a začal gymnaziálne štúdium. V roku 1893 vstúpil do noviciátu k františkánom do Beckova. S úmyslom stať sa diecéznym kňazom odišiel v roku 1898 od františkánov a posledné tri ročníky teológie dokončil v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Karola Rimelyho 1. júla 1901 vo Svätom Kríži nad Hronom.
Na prvé kaplánske miesto nastúpil do Trubína, v roku 1902 bol kaplánom v Čiernom Balogu, potom v Španej Doline, kde sa následne stal aj dočasným administrátorom farnosti. V roku 1903 bol ustanovený za administrátora farnosti Horný Kamenec (dnešný Kamenec pod Vtáčnikom),ale v tom istom roku bol preložený za kaplána do Zvolenskej Slatiny. Od roku 1908 bol administrátorom farnosti Jastrabá, avšak po štyroch mesiacoch bol preložený za kaplána do Bojníc. Následne bol ešte v roku 1908 vymenovaný za farského administrátora Horných Opatoviec, dnes už zaniknutej obce pri Žiari nad Hronom.
19. marca 1909 bol inštalovaný za opatovského farára a s najväčšou rozhodnosťou vystúpil proti zlozvykom vo svojej novej farnosti. Založil spolok striezlivosti, oživil spolok Božského Srdca Ježišovho a spolok svätého ruženca. Postaral sa o opravu farskej budovy a jej hospodárskych stavísk. Hneď po príchode do Horných Opatoviec sa horlivý a predvídavý Ján Štrbáň presvedčil o tom, že tamojší starobylý kostol po svojom plánovanom obnovení nebude môcť pojať všetkých jeho farníkov. Po dosiahnutí dohody s Ostrihomskou kapitulou sa v roku 1910 začalo s rozoberaním a rúcaním starého kostola, následne sa začali stavebné práce, ktoré boli ukončené už nasledujúci rok, zvlášť neúnavnou zásluhou Jána Štrbáňa. Posviacka nového neogotického Kostola sv. Vavrinca sa konala 17. septembra 1911.
V roku 1920 bol Štrbáň vymenovaný za cirkevného škôldozorcu svätokrížskeho dištriktu. Pod dojmom dosiahnutých úspechov v Horných Opatovciach hľadala cirkevná vrchnosť pre Jána Štrbáňa širšie pole pôsobnosti a požiadala ho o prevzatie duchovnej správy rozsiahlej Detvy. Ján Štrbáň spočiatku váhal, ale na prosby biskupa Mariána Blahu sa podvolil odísť z Horných Opatoviec, kde sa ako staviteľ kostola hlboko zapísal v srdciach ľudí.
Ján Štrbáň bol za nového detvianskeho farára vymenovaný v októbri 1921. Pamätníkmi bol opísaný ako muž výzorom nevysoký, usmievavý, v spoločnosti skromný, pokorný, plný horlivosti za spásu duší. Oravská, Bohu oddaná duša, s horlivou túžbou po svätosti. Veľmi mnoho spovedal. V dlhých rozjímaniach a modlitbách trávil aj noci. To vyžarovalo aj v jeho nadšenom kázaní. Angažoval sa v sociálnej i kultúrnej oblasti.
V roku 1934 bol pápežom Piom XI. ocenený titulom pápežský komorník (Monsignor). V Detve pôsobil 32 rokov ako farár a od roku 1937 aj ako dekan zvolenského dekanátu.
Rok 1938 prežila Detva oslavami 300-ročnej pamiatky založenia mesta. Slávnostnú svätú omšu celebroval 17. júla na námestí pred kostolom biskup Marián Blaha. Kázeň predniesol detviansky dekan, predseda jubilejného výboru, Ján Štrbáň.
V Detve si Štrbáň pripomínal v roku 1926 strieborné (25 rokov) a v roku 1951 aj zlaté (50 rokov) jubileum kňazskej vysviacky. Ako bývalý člen františkánskej rehole obnovil v Detve laický Tretí rád sv. Františka. Počas jeho pôsobenia boli v detvianskej farnosti zakúpené nové zvony do farského kostola, elektrifikovaný kostol a bol postavený nový chudobinec.
Po nástupe komunistami dosadeného Jána Decheta za kapitulného vikára v roku 1950 a zmene pomerov v diecéze, sa najskôr v roku 1951 zriekol dekanského úradu a v závere roka 1952 mu bol Krajským národným výborom v Banskej Bystrici odňatý štátny súhlas vo verejnej duchovnej správe. Totalitný Slovenský úrad pre veci cirkevné ho v spolupráci s kapitulným vikárom násilne preložil za správcu fary do Bacúrova od roku 1953.
Keď však cítil, že veľmi slabne, prišiel v roku 1960 dožiť do svojho dlhoročného pôsobiska na Podpoľaní, kde aj 11. decembra 1960 ako 82-ročný zomrel v 60. roku kňazstva. Pochovaný bol arcidekanom Jozefom Hudecom 13. decembra 1960 za účasti 40 kňazov, na detvianskom cintoríne, pri druhom zastavení krížovej cesty.