Turčiansky Svätý Michal: História a súčasnosť

Turčiansky Svätý Michal, dnes súčasť Martina, je mesto s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami celého Turca a Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na jeho historický vývoj a súčasný význam.

Panorama Martina

Valaská Dubová: Pohľad do minulosti

Prvý písomný záznam o Valaskej Dubovej sa zachoval v listine datovanej rokom 1323. V roku 1474 obci kráľ Matej potvrdil valaské privilégiá. Od 14. storočia do polovice 17. storočia sa usadzovalo na našom území valašské obyvateľstvo, ktoré na chov valašského dobytka využívalo horské oblasti Slovenska.

Základným zdrojom obživy obyvateľov obce bolo od jej vzniku pastierstvo a salašníctvo. Strmé svahy Choča sa využívali na pasenie oviec - valašiek. Obec bola spravovaná dedičnými richtármi a patrila Likave. V roku 1556 sa dostala pod právomoc oravského panstva.

Z oravského regiónu bola Valaská Dubová vyčlenená a v roku 1941, kedy sa stala súčasťou okresu Ružomberok. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa začala rozvíjať priemyselná výroba, hľadali obyvatelia obce zamestnanie v továrňach, ale najcharakteristickejšou prácou pre mužov sa stalo spojárstvo, ktoré živilo väčšiu časť rodín.

Výňatok z najstaršej histórie obce uchovaný v archíve v Liptovskom Mikuláši Valaská Dubová je slovenská obec v politickom okrese Dolný Kubín, potom Ružomberok. Ľud hovorí stredoslovenským nárečím s tvrdým odtienkom vo výslovnosti (ť = t, ď = d). Dubová prišla pod právomoc Oravy r. 1556, keď sa Fraňo Thurzo stal pánom Oravy.

Územné členenie a vlastníctvo

Nadmorská poloha 649 m, role 313,4122 ha, lúky 128,5965 ha, záhrady 9,4977 ha, pastviny 327,4906 ha, lesy 471,5322 ha, neplodná zem 28,1114 ha. Dovedna 1278,6406 ha.

Dôležité míľniky v histórii

• 1323: Prvá písomná zmienka v listine magistra Doncha.
• 1332 - 1337: Udáva sa fara v Dubovej, ktorá vtedy patrila do Liptova.
• 1469: Patrila hradu Likave.
• 1474: Dubová ako valaská osada žiada od kráľa Mateja Korvína o obnovenie valaských práv.
• 1556: Dubová prišla pod právomoc Oravy.

Valaské práva a privilégiá

Roku 1474 Dubová ako valaská osada žiada od kráľa Mateja Korvína, aby obnovil a potvrdil dávne slobody, prislúchajúce jej obyvateľom, t. j. valaské práva, ktoré Matej skutočne aj obnovil a potvrdil, r. 1526 kráľ Ľudovít prepísal a potvrdil valachom listinu Mateja Korvína, r. 1550 kráľ Ferdinand I. potvrdil tie isté valaské práva.

Správa a vlastníctvo

Tu prichodí Dubová prvý raz ako príslušenstvo Oravského hradu, lebo Thurzo píše o nej ako o „ našej osade zvanej Dubová, patriacej Oravskému hradu“. R. 1564 je to výslovne uvedené v žiadosti valachov o oslobodenie od daní, kde sa podpisujú poddaní oravskí valasi osady Dubová, r. 1574 sú valasi z Dubovej vyňatí spod platenia krajinskej dane.

Rodinné mená a život v obci

Najstaršie rodinné mená: Záň, Kyveň, Sopúch, Šurka, Uhrík, Kello, Putyrka, Zubor, Fargač, Havran, Ďumbier, Kocúr.

R. 1624 - 1626 bolo na šoltýstve a na valaských raliach osevnej plochy na 280 lukien zrna, lúk na 23 vozov sena, 1 mlyn a jeden „foluš“ (valcha), žilo tu 34 rodín (asi 170 ľudí), dedina sa označovala takto: „Dubowa Walaska, kiben oroszok laknak“ (v ktorej bývajú Valasi), rale sa nazývali: „oroszok földjei“ (valaské zeme). R. 1647 sa tu spísalo 1,5 orty (6 ralí) okrem šoltýstva.

Sporné územia a hranice

Dubovskí Valasi mali pozemky až v Zázrivej, ako hovorí listina župana Štefana Tökölyiho, vydaná r. 1665, týkajúca sa potvrdenia držby lúk zvaných Vaszkovské, ktoré sú pri osade Zázrivá.

Úpadok a oživenie

Počas kuruckých bojov dedina spustla. R. 1686 sa spomína, že skoro celá dedina je opustená jednak pre neúrodnosť pôdy, jednak pre neúmerné dávky, ako aj pre veľmi časté ubytovanie a rekvirácie likavských a oravských posádok, preto neobrábali a neobývali viac ako ¾ rale.

R. 1728 okrem dobytkárstva a roľníctva, ktoré pre vrchovitú polohu a skalnatú pôdu donášalo málo osohu, nútili pomery obyvateľov tohto miesta obchodovať s tabakom, hoci to bola veľmi namáhavá práca.

Náboženský život

R. 1750 postavili nový murovaný kostol, ten však bol tesný, r. 1815, keď sa znovu utvorila fara v Dubovej, kostol rozšírili.

Správa obce

Správa dediny do ustanovenia tereziánskeho urbára bola zverená dedičným šoltýstvom pod menami: Dubovský, Kučera, Gregorovič, Smolka atď. Po zavedení urbára nastala doba volených richtárov (starostov).

Štatistické údaje

R. 1828 tu bolo 99 domov a 743 ľudí. Podľa sčítania r. 1870 tu bolo 87 domov a 694 ľudí. Podľa sčítania r. 1930 tu bolo 164 domov a 700 ľudí, r. 1940 162 domov a 707 ľudí.

Turčiansky Svätý Martin ako centrum kultúry a hasičstva

Hrdo nesieme pomenovanie, že Turiec je kolískou hasičstva na Slovensku. Do roku 1918 vzniklo v Turci 50 dobrovoľných hasičských zborov pre 60 obcí. Práve mesto Turčiansky svätý Martin a osobitne mladý právnik Jozef Kohút vynaložil veľa úsilia na založenia DHZ v Martine, kde funkciu veliteľa vykonával až do roku 1906. práve jeho pričinením vznikli DHZ nielen v Turci, ale aj na Liptove, Orave, a Považí.

Právom je možné deklarovať, že v Turci sa rodili DHZ používajúce slovenskú veliacu reč / DHZ Turčiansky svätý Martin, Mošovce, Blatnica, Kláštor pod Znievom, a iné /. Medzi prvé a najstaršie DHZ v Turci patrí Turčiansky svätý Martin /1873/, Kláštor pod Znievom, Lazany, Slovany / 1874 /, Mošovce a Sučany /1875/, Valča /1876/, Slovenské Pravno /1879/, Záturčie /1881/, Vrútky /1882/, pričom v roku 1894 mal DHZ Martin 100 členov, Kláštor pod Znievom 148 členov, Mošovce 110 členov.

Do histórie dobrovoľného hasičstva Turca treba uviesť jeho podiel na vzniku a živote Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku /ZHJ/od roku 1922 až po jej zrušenie 16. septembra 1951. Veď práve v Turci vznikli prvé okresné hasičské jednoty /OHJ/.V Turčianskom Svätom Martine a v Mošovciach hasičskí pracovníci pochopili nevyhnutnosť utvoriť ústrednú hasičskú organizáciu celého Slovenska.

V roku 1926 vznikla myšlienka na postavenie Hasičského domu v Martine. Mesto Martin ponúklo ZHJ bezplatne stavebný pozemok. Základný kameň Hasičského domu bol slávnostne položený 7. októbra 1928. Výstavba Hasičského domu v Martine sa dokončila v roku 1930, budova bola slávnostne odovzdaná do užívania 12. októbra 1930. Možno otvorene povedať, že Hasičský dom v Martine sa stal skutočným domovom hasičov, lebo od jeho otvorenia slúži hasičom až dodnes.

Hasičstvo v okrese Martin pokračuje , plní si svoje poslanie a prechádza rôznymi zmenami. OV DPO Martin sa môže pochváliť svojou vysokoaktívnou činnosťou či už je to na úseku práce s mládežou, represívnom úseku ale aj preventívno - výchovnou. OV DPO Martin má výbornú spoluprácu s OR HaZZ Martin a starostami obcí.

Reformácia a evanjelický zbor v Martine

Myšlienky reformácie Martina Luthera sa po roku 1517 v Turci pomerne rýchlo rozšírili. Pod jeho vplyvom sa celá turčianskosvätomartinská cirkev stala evanjelickou a služby Božie sa uskutočňovali v najstaršom martinskom (rímskokatolíckom) kostole.

V prvom období (do r. 1710) mal martinský zbor veľký podiel na šírení reformácie v Turci. Aj preto naň doliehal výrazne tlak protireformácie, čo sa prejavovalo nielen v sporoch o chrám, ale aj v prenasledovaní martinských evanjelických kňazov.

Druhú etapu možno ohraničiť rokmi 1710 - 1782. V tomto čase nemal Turčiansky Svätý Martin nemal evanjelický kostol a evanjelického kňaza. Bola to neobyčajne ťažká doba. Náboženský život martinských evanjelikov mohol sa odohrávať iba v domácnostiach.

Náboženské uvoľnenie - viac slobody pre náboženské vyznania priniesol tolerančný patent (edikt), ktorý 25. októbra 1781 podpísal rakúsky cisár Jozef II. V krátkom čase po jeho vydaní pozvali do Turč. Sv. Martina Ondreja Plachého, ktorý tu ako ev. farár a senior pôsobil v rokoch 1784 - 1804. 1. mája 1784 položili základný kameň a v tomže roku 1784 - v 22. nedeľu po sv. Trojici - tolerančný kostol (bez veže) posvätili.

V tomže období krátko, no veľmi významne, v Martine účinkoval ako martinský farár aj Karol Kuzmány (1863 - 1866), autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Karol Kuzmány mal veľkú zásluhu na založení evanjelického patentálneho gymnázia (1866), ktoré vstúpilo od roku 1867 do dejín slovenského školstva ako Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Turč. Sv. Martine a kvalitou svojej práce sa dôstojne zaradilo medzi tri slovenské gymnáziá matičného obdobia.

Podobne ako Karol Kuzmány, aj Jozef Horváth jedinečne ovplyvnil slovenský evanjelický život. Bol presvedčeným obrancom slovenského národného života: za účasti popredných martinských národovcov pomohol pripraviť Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo 6. a 7. júna 1861 a prijalo na nádvorí ev. a. v. chrámu v Turč. Sv. Martine „Pod lipami“ dobropovestné Memorandum národa slovenského, prostredníctvom ktorého Slováci jasne deklarovali svoje túžby žiť dôstojne a slobodne.

Turčianskosvätomartinský ev. kostol je aj symbolom počiatkov slovenského ekumenizmu a náboženskej znášanlivosti: práve v ňom sa uskutočnili slávnostné služby Božie za účasti rímskokatolíckeho duchovenstva na čele s biskupom Štefanom Moysesom pri zakladajúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej 4. augusta 1863 a nadväzne bohoslužby za účasti evanjelického duchovenstva na čele s Karolom Kuzmánym a Jozefom Horváthom v martinskom rímskokatolíckom chráme.

Práve za účinkovania Jozefa Horvátha získal ev. chrám v Martine súčasnú podobu a nanovo bol posvätený 15. Počas jeho účinkovania zbor r. 1932 postavil novú faru so zborovou sieňou.

Martinský evanjelický zbor viditeľne ožil. Biblická škola je najvýznamnejším dielom tohto obdobia. Prerástla rámec zboru, stala sa ustanovizňou Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku. Pri jej založení roku 1998 významnú rolu spolu s Jánom Bohdanom Hroboňom zohral Bohdan Hroboň ml. a jeho spolupracovníci.

Martinská deklarácia a súčasnosť mesta

Jednou z najkrajších stavebných pamiatok Martina je budova historickej Tatra banky projektovaná známym slovenským architektom M. M. Harmincom. V súčasnosti je paradoxne sídlo Slovenskej Sporiteľne. Táto budova má veľkú históriu a práve tu bola 30. októbra 1918 prijatá Deklarácia slovenského národa (Martinská deklarácia) - jeden z najvýznamnejších dokumentov v našich dejinách. Dokument, ktorým predstavitelia slovenského národa oficiálne odsúhlasili rozchod s Uhorskom a vznik spoločnej Česko-slovenskej republiky.

V starej pamiatkovej budove bývalého Župného domu v Martine sídli v súčasnosti Turčianska galéria. Galéria je inštitúciou s regionálnou pôsobnosťou, zameriava sa najmä na výstavy umelcov spätých s mestom Martin či regiónom Turiec. Priestor dostáva i najmladšia generácia. Pri Turčianskej galérii sa nachádza obchodné centrum. A oproti nej sa nachádza nie príliš veľký, nie príliš ozdobný, avšak mimoriadne vzácny Kostol sv. Martina. Tento kostol je najstaršou pamiatkou nášho mesta. Ba čo viac, kostol je starší ako mesto.

Kostol sv. Martina sa stal svedkom mnohých významných historických udalostí, predovšetkým v období slovenského národného obrodenia bol totiž Turčiansky sv. Martin (dobový názov mesta) kultúrnym a spoločenským centrom Slovenska. Na tunajších bohoslužbách sa zúčastňovali osobnosti ako Štefan Moyzes, Andrej Kmeť, Michal Chrástek, Ján Palárik či Andrej Radlinský. V kostole sa nachádzajú vzácne stredoveké fresky z prvej polovice 14. storočia.

Po našej pravici máme budovy, v ktorých žili a tvorili významní slovenskí dejatelia (Kmeť, Kuzmány, Tajovský a mnohí ďalších). Jednou z najdôležitejších budov v meste Martine je Slovenské komorné divadlo. V tomto divadle vyrastali mnohé popredné osobnosti divadelníctva na Slovensku.

Pokračujeme ďalej centrom mesta si môžete všimnúť malý park, ktorý sa nachádza pred budovou Slovenskej Sporiteľne. V tomto parku sa nachádza aj socha a lavičky na posedenie. Dostávame sa na koniec nášho centra, kde v strede môžete vidieť sochu Jánošikovej družiny.

Prehľad významných udalostí v Turčianskom Svätom Martine

tags: #turciansky #svaty #michal