Prvý písomný záznam o Dubovej sa zachoval v listine datovanej rokom 1323. V roku 1474 obci kráľ Matej potvrdil valaské privilégiá. Od 14. storočia do polovice 17. storočia sa usadzovalo na našom území valašské obyvateľstvo, ktoré na chov valašského dobytka využívalo horské oblasti Slovenska. Základným zdrojom obživy obyvateľov obce bolo od jej vzniku pastierstvo a salašníctvo. Strmé svahy Choča sa využívali na pasenie oviec - valašiek. Obec bola spravovaná dedičnými richtármi a patrila Likave. V roku 1556 sa dostala pod právomoc oravského panstva. Z oravského regiónu bola Valaská Dubová vyčlenená a v roku 1941, kedy sa stala súčasťou okresu Ružomberok.
Fara vo Valaskej Dubovej sa uvádza prvý raz v popise arcibiskupských povinností v rokoch 1332 - 1337 medzi trinástimi farnosťami Liptovskej župy (podľa J.Hradszkého - Additamenta ad Initia progressus ac praesens status Capituli scepusiensis). Neskôr fara pravdepodobne zanikla. J.Hradszký udáva, že Valaská Dubová bola najprv filiálkou Martinčeka. V roku 1550 tu bol drevený kostol zasvätený sv. Imrichovi. Stál na vŕšku uprostred obce, okolo neho bol cintorín, okolo cintorína bola drevená ohrada. Na starom cintoríne sa pochovávalo do roku 1786, kedy obyvatelia Valaskej Dubovej otvorili nový - poniže obce. V období reformácie farnosť pričlenili protestanti do Žaškova.
Kostol bol dedikovaný sv. Imrichovi, bol drevený, renovovaný, na oltári bol obraz Posledný súd a Svätá trojica. V kostole bola kamenná krstiteľnica, drevený chór, jeden strieborný zlátený kalich s paténou, rituál, evanjeliár, kazula, purifikatórium a superpelícia. Na zvonici boli dva zvony. Bohoslužby odbavoval páter Johannes Humaj, slovenskej národnosti, ktorý bol v pastorácii 14 rokov. V roku 1717 sa Valaská Dubová stala filiálkou Komjatnej a v roku 1815 bola povýšená na farnosť. V roku 1750 postavili nový murovaný kostol, zasvätený sv. Michalovi, archanjelovi. V kostole boli dva oltáre: hlavný, zasvätený sv. Michalovi a bočný na pravej strane sv. Imrichovi. Na stenách kostola boli štyri obrazy: sv. Jozef, sv. Trojica, obraz Preblahoslavennej Panny Márie a sv. Anny. Na krstiteľnici bola soška sv. Jána Krstiteľa s Kristom. Uvádzajú sa aj tri zvony, no najmenší z nich bol po páde preliaty. V roku 1801 mala Valaská Dubová, ako filiálka Komjatnej, 515 katolíkov, 44 evanjelikov a 13 židov.
V obci sa od roku 1813 viedla matrika pokrstených, sobášených a matrika zomrelých. Starý kostol stál na mieste, kde stála neskôr stará škola. V roku 1815, keď sa utvorila znova samostatná farnosť, kostol rozšírili. V roku 1817 bola postavená murovaná fara s troma miestnosťami, s komorou, kuchyňou a pivnicou. K fare patrili i hospodárske budovy. V roku 1831 bola v strede obce postavená zvonica. V roku 1860 bol starý kostolík zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový, terajší kostol, na náklady náboženskej základiny podľa vládneho návrhu. V tom čase vo farnosti pôsobil Jozef Juráček. Kostol bol dostavaný a posvätený v roku 1866. Staval ho Martin Vladár z Banskej Bystrice, výmaľba je z roku 1904 od Jozefa Hanulu, rodáka zo Sliačov. V roku 1976 boli staré hospodáreske budovy pri fare zbúrané a postavené nové. V roku 1997 bola zbúraná stará fara a na jej mieste postavená nová, podľa projektu Ing. arch. J. Hyravého. V roku 1999 bol posvätený nový zvon, ku cti Sedembolestnej Panne Márii, odliaty v zvonolejárskej dielni M.Tomáškovej - Dytrichovej.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa začala rozvíjať priemyselná výroba, hľadali obyvatelia obce zamestnanie v továrňach, ale najcharakteristickejšou prácou pre mužov sa stalo spojárstvo, ktoré živilo väčšiu časť rodín.
Výňatok z najstaršej histórie obce uchovaný v archíve v Liptovskom Mikuláši Valaská Dubová je slovenská obec v politickom okrese Dolný Kubín, potom Ružomberok. Nadmorská poloha 649 m, role 313,4122 ha, lúky 128,5965 ha, záhrady 9,4977 ha, pastviny 327,4906 ha, lesy 471,5322 ha, neplodná zem 28,1114 ha. Dovedna 1278,6406 ha. Ľud hovorí stredoslovenským nárečím s tvrdým odtienkom vo výslovnosti (ť = t, ď = d). Prvý raz sa spomína r. 1323 v listine magistra Doncha, ktorou tento udelil svojmu sluhovi Michalovi les medzi Oravou a Dubovou. Roku 1324 turčiansky konvent túto listinu prepísal, r. 1355 uhorský kráľ Ľudovít I. potvrdil donáciu. R. 1332 - 1337 je udaná fara v Dubovej, ktorá vtedy patrila do Liptova, r. 1469 patrila hradu Likave, r. 1474 Dubová ako valaská osada žiada od kráľa Mateja Korvína, aby obnovil a potvrdil dávne slobody, prislúchajúce jej obyvateľom, t. j. valaské práva, ktoré Matej skutočne aj obnovil a potvrdil, r. 1526 kráľ Ľudovít prepísal a potvrdil valachom listinu Mateja Korvína, r. 1550 kráľ Ferdinand I. potvrdil tie isté valaské práva. Dubová prišla pod právomoc Oravy r. 1556, keď sa Fraňo Thurzo stal pánom Oravy.
R. 1560 sa uchádza Peter Dubovský o obnovenie šoltýskej listiny v Dubovej, ktorá mu bola zhorela, v tom istom roku vydal Fraňo Thurzo úradnú listinu na šoltýstvo v Dubovej. Tu prichodí Dubová prvý raz ako príslušenstvo Oravského hradu, lebo Thurzo píše o nej ako o „ našej osade zvanej Dubová, patriacej Oravskému hradu“. R. 1564 je to výslovne uvedené v žiadosti valachov o oslobodenie od daní, kde sa podpisujú poddaní oravskí valasi osady Dubová, r. 1574 sú valasi z Dubovej vyňatí spod platenia krajinskej dane. R. 1574 sa spomína Peter Luther, richtár z Valaskej Dubovej, potom Tomáš Bacza, ďalej Tomáš Schuwad, Jirík Melcher a Gallove siroty, r. 1575 pri zasadnutí valaského súdu sa spomína ako člen súdnej komisie Tomáš Bacza z Valaskej Dubovej. R. 1598 má Valaská Dubová, patriaca Oravskému hradu, 8 sedliackych a 20 želiarskych domov, r. 1608 mala Valaská Dubová podľa minulého sčítania 8 domov, pretože však je veľká chudoba, 5 sa nezdaňuje, ostávajú 3 domy. Vo vizitácii E. Lányiho je Valaská Dubová žaškovskou fíliou.
R. 1615 má Dubová hole Choč a Kozinecz, chová 500 oviec, r. 1619 má Valaská Dubová 6 sedliakov, 13 želiarov, okrem toho šoltýstvo, pri ktorom bol mlyn. Najstaršie rodinné mená: Záň, Kyveň, Sopúch, Šurka, Uhrík, Kello, Putyrka, Zubor, Fargač, Havran, Ďumbier, Kocúr. R. 1624 - 1626 bolo na šoltýstve a na valaských raliach osevnej plochy na 280 lukien zrna, lúk na 23 vozov sena, 1 mlyn a jeden „foluš“ (valcha), žilo tu 34 rodín (asi 170 ľudí), dedina sa označovala takto: „Dubowa Walaska, kiben oroszok laknak“ (v ktorej bývajú Valasi), rale sa nazývali: „oroszok földjei“ (valaské zeme). R. 1647 sa tu spísalo 1,5 orty (6 ralí) okrem šoltýstva. Hranice chotára spred r. 1677: „Z Jasenowcy po Brestowu, z Komnatyany po Hlawačku, z Likawčany po pílu, na Choči spolu z Likawčany y z Liskowcy i Kubincy držya“, r. 1667 bola revízia chotárnych hraníc. Dubovskí Valasi mali pozemky až v Zázrivej, ako hovorí listina župana Štefana Tökölyiho, vydaná r. 1665, týkajúca sa potvrdenia držby lúk zvaných Vaszkovské, ktoré sú pri osade Zázrivá. Pre tieto lúky majú so Zázrivčanmi spor, ktorý Štefan Tökölyi r. 1670 podľa práva rozriešil. R. 1677 je na šoltýstve 11 hospodárov, z ktorých boli 4 poverení richtárstvom, ostatní platia za oslobodenie od robôt výkupné po 1 toliari.
Počas kuruckých bojov dedina spustla. R. 1686 sa spomína, že skoro celá dedina je opustená jednak pre neúrodnosť pôdy, jednak pre neúmerné dávky, ako aj pre veľmi časté ubytovanie a rekvirácie likavských a oravských posádok, preto neobrábali a neobývali viac ako ¾ rale, r. 1690 boli 4 rale zaľudnené a časť šotýstva. K tomu bolo poznamenané, že táto dedina tak z hornej oblasti (Oravy), ako aj z dolnej oblasti (Liptova) leží na hlavnom prechode, a tak je z oboch strán ničená ubytovaním vojska. R. 1712 boli obsadené 4,5 rale so šoltýstvom, osevnej plochy bolo na 91 prešporských meríc zrna, r. 1719 bolo 1,75 rale opustenej, ostatné boli riadne obývané, boli 2 mlyny, 6 liehovarných kotlov, 6 klátov včiel, r. 1728 okrem dobytkárstva a roľníctva, ktoré pre vrchovitú polohu a skalnatú pôdu donášalo málo osohu, nútili pomery obyvateľov tohto miesta obchodovať s tabakom, hoci to bola veľmi namáhavá práca. R. 1750 postavili nový murovaný kostol, ten však bol tesný, r. 1815, keď sa znovu utvorila fara v Dubovej, kostol rozšírili. Správa dediny do ustanovenia tereziánskeho urbára bola zverená dedičným šoltýstvom pod menami: Dubovský, Kučera, Gregorovič, Smolka atď. Po zavedení urbára nastala doba volených richtárov (starostov). Fara vo Valaskej Dubovej, utvorená pred rokom 1332, medzičasom zanikla, v dobe reformácie bola pridelená do Žaškova, počas rekatolizácie do Komjatnej, znovu bola utvorená r. 1815.
R. 1828 tu bolo 99 domov a 743 ľudí. R. 1837 je známa obchodovaním s uhorským tabakom. V poddanskom pomere oproti hradnému panstvu ostala do vynesenia zák. čl. IX z r. 1848. Prvé zameranie obecného chotára bolo v r. 1850, zistená výmera 2223 kat. jutár 829 štv. siah. R. 1863 - 1867 postavili na mieste starého kostola nový, ktorý stojí až podnes. Po zrušení poddanstva bol pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi Valaskej Dubovej upravený urbárskou dohodou z 3. XII. 1869. Podľa sčítania r. 1870 tu bolo 87 domov a 694 ľudí. Valaská Dubová patrila k Uhorsku, od roku 1918 patrí k ČSR. Podľa sčítania r. 1930 tu bolo 164 domov a 700 ľudí, r. 1940 162 domov a 707 ľudí.
Vdp. Viktor Olos vykonával duchovnú službu za režimu, ktorý jej veľmi neprial. Napriek tomu jeho 30 ročné pôsobenie v našej farnosti vnímame ako obdobie požehnané a plodné. Z jeho bohatej duchovnej činnosti u nás spomenieme krsty našich detí, prípravy na prvé sv. prijímanie, prípravy mladých na sviatosť manželstva, starostlivosť o našich chorých a starých. Za jeho pôsobenia bolo v našej farnosti päť birmoviek a dvoje ľudových misií. Requiescat in pace!
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Valaská Dubová:
- Michal Hancko 1815 - 1819
- Jozef Laššák 1819 - 1829
- Imrich Hyroš 1829 - 1843
- Jozef Juráček 1843 - 1881
- Pavol Mišaga 1881 - 1883
- Štefan Haluška 1883
- Augustín Klinovský 1883 - 1895
Kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti za posledných 100 rokov:
- Augustín Klinovský do 1.7.1895
- Eduard Lahner 1896 - 27.5.1917
- Jozef Hromada 23.7.1917 - 4.8.1938
- Jozef Kútnik 4.5.1938 - 3.12.1938
- Jozef Daňko 29.1.1939 - 3.6.1940
- Jozef Holý 4.6.1940 - 10.8.1940
- Ladislav Stolárik 12.8.1940 - 15.10.1950
- Albín Ivák, kaplán DK
- Ján Marko, kaplán DK 1.9.1950 -1.3.1952 zastupovanie
- Ján Slodička 1.3.1952 - 4.10.1954
- Viktor Olos 30.11.1975 - 30.6.2006
- PaedDr. ThLic. Karol Karaš 1.7.2006 - 30.6.2020
- Mgr. Ing. Ľuboš Satina 1.7.2020
Prehľad počtu katolíkov vo farnosti v 19. storočí:
| Kňaz | Roky pôsobenia | Počet katolíkov |
|---|---|---|
| Michal Hancko | 1815 - 1819 | 500 |
| Jozef Laššák | 1819 - 1829 | 705 |
Kostol sv. Michala archanjela vo Valaskej Dubovej